Vlakom naprieč Marokom (17. - 26.4.2007) - I. časť

Celé toto dobrodružstvo vzniklo na základe ponuky lacných leteniek od spoločnosti SkyEurope. Za konečnú cenu 3 902,40 Sk sme si zakúpili dve spiatočné letenky Bratislava – Barcelona, pre mňa a manželku Alenu, ďalej voľné lístky FIP – Španielsko RENFE (20,-Sk) a Maroko ONCFM (30,- Sk). Keďže s Marokom má Slovensko bezvízový styk nezostávalo nič iné, len zbaliť batohy a vydať sa na cestu.

TRASA CESTY:

Bratislava – SK/ESP – Barcelona – Bobadilla – Algeciras – ESP-EUR/AFR-MAR – Tanger – Casablanca – Rabat – Casablanca – Marrakech – Fés – Guercif – Fés – Sidi Kacem – Tanger – MAR-AFR/EUR-ESP – Algeciras – La Linea – ESP/GIB – Gibraltar – GIB/ESP – La Linea – Algeciras – Bobadilla – Málaga – Barcelona – ESP/SK – Bratislava

VZDIALENOSTI:

Bratislava – Barcelona = 1 417 km (lietadlo)
Barcelona Aeroport – Barcelona Sants = 15 km (vlak)
Barcelona Sants – Bobadilla = 1 129 km (vlak)
Bobadilla – Algeciras = 177 km (vlak)
Algeciras – Tanger = 70 km (loď)
Tanger – Casablanca = 390 km (vlak)
Casablanca – Rabat = 82 km (vlak)
Casablanca – Marrakech = 290 km (vlak)
Marrakech – Fés = 583 km (vlak)
Fés – Guercif = 185 km (vlak)
Fés – Sidi Kacem = 111 km (vlak)
Sidi Kacem – Tanger = 208 km (vlak)
Algeciras – La Linea = 25 km (bus)
Bobadilla – Málaga = 69 km (vlak)
Casablanca, Marrakech, Fés, Tanger = 40 km (taxi)

NIEKOĽKO ZAUJÍMAVÝCH ÚDAJOV O NAŠEJ CESTE: 

• celkový počet dní – 10
• celkový počet nocí – 9, z toho vo vlaku – 2, v hoteli – 7
• celkový počet precestovaných kilometrov – 8 060 km, z toho lietadlom – 2834 km, vlakom – 4896 km, loďou – 140 km, autobusom – 50 km, taxíkom – 40 km, peši – 100 km
• navštívené mestá – Barcelona, Algeciras, Tanger, Casablanca, Rabat, Marrakech, Fés, Gibraltar
• letecká spoločnosť SkyEurope, www.skyeurope.com  
• španielske železnice (RENFE) – široký rozchod koľajníc 1 668 mm, 3 kV=, 25 kV~, www.renfe.es  
• marocké železnice (ONCFM) – normálny rozchod 1435 mm, 3 kV=, www.oncf.ma  
• lodná spoločnosť Trasmediterranea, www.trasmediterranea.es  

ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVŠTÍVENÝCH KRAJINÁCH:

ŠPANIELSKO

Počet obyvateľov: 44 395 000
Rozloha: 504 782 km2
Hl. mesto: Madrid
Štát. zriadenie: konštitučná monarchia – Španielske kráľovstvo
Hlava štátu: kráľ Juan Carlos I.
Úradný jazyk: španielsky, katalánsky, galícijsky, baskický, valencijský
Mena: Euro
Náboženstvo: katolíci

GIBRALTÁR

Počet obyvateľov: 28 000
Rozloha: 6,5 km2
Štát. zriadenie: samosprávne britské územie
Hlava štátu: guvernér podliehajúci britskej kráľovnej
Úradný jazyk: angličtina
Mena: gibraltárska libra, anglická libra, Euro
Náboženstvo: katolíci

MAROKO

Počet obyvateľov: 32 000 000
Rozloha: 446 550 km2
Hl. mesto: Rabat
Štát. zriadenie: konštitučná monarchia – Marocké kráľovstvo
Hlava štátu: kráľ Mohamed VI.
Úradný jazyk: arabčina, francúzština
Mena: marocký dirham MAD, 1 EUR = 11 MAD, 1 USD = 8 MAD
Náboženstvo: muslimovia – sunniti

DENNÍK:

1. deň – 17.4.2007 utorok.

Bratislava, letisko M. R. Štefánika, slnečno, teplota 20˚ C. Asi o 9.30 hod. stojíme v rade na Check in. Po predložení pasov nám vystavia letenky, podávame batožinu a ideme na pasovú a bezpečnostnú kontrolu. O 10.45 hod. po kontrole leteniek vstupujeme do odletového priestoru B1, odkiaľ vychádzame na letiskovú plochu a nastupujeme do lietadla. Tu nás už vítajú usmiate letušky leteckej spoločnosti SkyEurope. Zaujímame miesta 15 E,F nad krídlom. Náš Boeing 737-700 dostáva o 11.30 hod. povolenie na štart, a o malú chvíľu sa už dvíhame nad Ivankou pri Dunaji. Naberáme výšku 11600 m, čo je ideálna letová hladina pre pokojný let rýchlosťou 850 km/hod, bez teroristov na palube. Lietadlo má kapacitu 149 cestujúcich, pričom nie je celkom naplnené. Milé letušky nás inštruujú o kyslíkových maskách, plávajúcich vestách, keďže poletíme nad morom a núdzových východoch, pričom jeden z nich je hneď pri našom sedadle. Len neviem kde sú padáky. Pri vzlete sa nám trochu zatočila hlava, čo spôsobili zrejme tlakové zmeny pri naberaní výšky. Počasie nám prialo, bolo bezoblačné, slnečné s dobrou viditeľnosťou. Vonkajšia teplota -64˚C. Leteli sme nad Alpami, ponad Graz, Bolzano, Miláno, Janov, Nice a Marseille. Počas letu si je možné zakúpiť malé občerstvenie: káva 3EUR, čaj 2EUR, pivo 0,33l 3EUR, minerálka 0,5l 2EUR, cola 0,33l 2EUR, sandwich 4EUR. O 13.30 hod. spoľahlivo pristávame v Barcelone. Buenos dias, amigos, bienvenidos en Barcelona, Hola!, začíname si zvykať na španielčinu. Z lietadla nás autobusom odvezú do odbavovacej haly, prebehne pasová kontrola a asi 15 minút si musíme počkať na našu batožinu. Potom sa odvezieme pohyblivým chodníkom na konečnú zástavku prímestskej železnice (RENFE), linka č. 10 a o14.29 hod. odchádzame do Barcelona Sants, pr. 14.50 hod. Stanica je v podzemí, pri vychádzaní z perónov treba prejsť mechanickými zábranami čo s lístkom FIP nie je možné. Je potrebné prejsť pri stanovišti pracovníka RENFE, ktorý nás po predložení lístka púšťa cez dvere. Rovnako je to aj pri vstupe na nástupište. Ruksaky si dávame do úschovnej skrinky za 4,5 EUR. O 15.23 hod. sa linkou č. 1 (RENFE) presúvame na Barcelona-El Clot Aragó, pr. 15.34 hod., stanica v podzemí. Zo stanice sme išli na ulicu Carrer de Malorca a po nej k bazilike Sagrada Familia (Chrám svätej Rodiny). Stavebné práce na tomto diele architekta Antonia Gaudího sa začali roku 1884 a trvajú dodnes. Žeriavy, zbíjačky, hluk, prach a robotníci to je realita tohoto nedostavaného diela. Vstupné 8 EUR. Pokračovali sme na ulicu Passeig de Grácia, kde sú ďalšie Gaudího diela, Casa Milá (UNESCO) a Casa Batló. Potom sme zbehli na Placa Catalunya a odtiaľ po La Ramble s množstvom pouličných umelcov, živých sôch, predajcov kvetín, drobného vtáctva, korytnačiek, zajacov a sliepok až k pamätníku Krištofa Kolumba. Opäť sme sa vrátili na Katalánske námestie a vlakom, linkou č. 1 o 19.57 hod. do Barcelona-Sants. Tu sme si vyzdvihli batohy z úschovne a počkali na vlak Talgo-Trenhotel N 997 Gibraltaro s odchodom 21.30 hod. Lôžka na tento vlak sme si zakúpili už v Bratislave za 30 EUR/os. V kupé sú štyri lôžka, umývadlo s teplou vodou, vešiaky na šatstvo, v skrinke má každý 0.33 l minerálky, pohár, mydlo, zubnú kefku a pastu, utierku a tampóny do uší. Muži a ženy sú zvlášť. Prijemná sprievodkyňa nám popriala Buenas noches, Hasta maňana a povedala, že nás ½ hodinu pred príchodom do Bobadilly zobudí.

2. deň – 18.4.2007 streda.

O 8.51 hod. vystupujeme v Bobadille, nemáme veľa času a rýchlo presadáme do Regional Expresu N 3064 s odchodom 8.57 hod. Ideme jednokoľajnou traťou, všade okolo žltá, kamenistá pôda, olivové sady. Cestujú s nami španielske dôchodkyne , ktoré sú také hlučné, že nás už z nich bolí hlava. Našťastie v meste Ronda vystupujú a pristúpia anglické dôchodkyne, ktoré idú do hôr na turistiku. Práve som na mojom plynovom variči varil kávu. Angličankám skoro oči vypadli, keď som spod sedadla vytiahol horúce, pariace sa kapučíno. Vonku začína popŕchať. Krajina za Rondou je hornatá, vegetácia bujnejšia, tunely, veľa turistov ide na treking. Na okolitých svahoch sa pasú ovce. Železničná trať sa hadí údolím rieky Rio Guadiaro, v pohorí Sierra Ubrique. Okolité kopce dosahujú výšku niečo cez 1000m. Sú tu krásne kaňony a skalnaté vrchy. Príchod do Algecirasu je o 11.52 hod. Je to koncová stanica, privítalo nás oblačné a vlhké počasie. Hneď na stanici predávajú lístky na trajekt (35 EUR), ďalšia možnosť je ísť autobusom grátis do Tarify a odtiaľ trajektom je to len 35 minút (29 EUR). My sme však išli do prístavu popri autobusovej stanici a turistických informáciách asi 10 min. pešo. Cestou sme videli veľké množstvo hostelov. V jednom z nich sa ubytujeme pri ceste späť. V prístave zaplatíme za lístky na trajekt 35 EUR/os. Ideme na Check in, kde nám vystavia palubné lístky, prechádzame ďalšou kontrolou, kde si pracovníčka ukladá naše lístky do kalkulačky a pred vstupom na loď si odtrhujú ústrižok z našich lístkov. Vstupujeme na loď Acciona spoločnosti Trasmediterranea. Vyplávali sme o 13.30 hod., ½ hodinu zmeškaní. Loď je takmer prázdna. Po ľavej strane míňame Gibraltár, počasie je zamračené, takže výhľad nie je až taký pekný ako by sme si predstavovali. Takmer 3 hodiny sa plavíme Gibraltárskou úžinou, ktorá spája Stredozemné more s Atlantickým oceánom. Počas plavby vypĺňame vstupné tlačivo do Maroka a prebieha pasová kontrola – vstupné razítko do pasu. Pomaly sa blížime k brehom Afriky, začína sa vyjasňovať, začína piecť slnko. O 14.30, miestneho času sa vyloďujeme v Tangeri. Posúvame hodiny dozadu, pretože v Maroku je o 2 hodiny menej ako u nás. Ej, bude to dlhý deň. Pri vystupovaní z lode opäť kontrolujú pasy. Zo španielčiny sa preorientovávame na francúzštinu. Bonžúr, salut, mesjé, madam, taxi, hotel, sil vu plé, sa va?, parle vu franse?, pardón, ekskjuz moa, v prístave sa na nás vrhnú taxikári a neúspešne bojujú o našu priazeň. Chceme sa ísť totiž prejsť kúsok po meste a zameniť si dirhamy. S úsilím prelamujeme ich bariéru. V prístave vládne veľký chaos a hurhaj, sme radi keď ho konečne opúšťame. Tanger je veľké prístavné mesto, v minulosti mesto pirátov a čierneho obchodu s ópiom. Pobrežím sa tiahne široká piesočná pláž s oddychovými, upravovanými parkami, lavičkami, množstvom luxusných hotelov a palmovou alejou. Cestou sme si v banke vymenili dirhamy (1USD=8 MAD). Pešo sme išli asi 1 hodinu až na žel. stanicu (la gare) Tanger Ville. Je to dosť ďaleko, lepšie je ísť taxíkom. Budova stanice je veľmi pekná, čistá, vykladaná mramorom. Pred vstupom na nástupište sa kontrolujú lístky. Pracovník pri kontrole našich lístkov s úsmevom salutuje a umožňuje nám vstup na nástupište, kde už čaká náš expres v slušivých červeno-žltých farbách s päťcípou marockou hviezdou na čele rušňa. O 17.15 hod. odchádzame vlakom (le train) N 307/142 do Casablanky. Okolitá krajina na rozdiel od tej španielskej je zrazu celkom iná. Všade je veľa smetia a odpadkov, vidiecke domy z udusanej hliny a kamenia, z ktorých trčia satelity vyzerajú na spadnutie. Decká hádžu za vlakom kamene. V diaľke je vidieť pastierov oviec, kôz a kráv. Krajina pôsobí veľmi chudobným dojmom. Manželka sa pýta kam to vlastne ideme, má chuť sa otočiť a ísť späť. Pri meste Asilah sa trať priblíži k pobrežiu a tak krátky čas môžeme pozorovať vlny Atlantického oceánu a zlatisté pláže. Trať po Sidi Kacem je neelektrifikovaná, ťahá nás 4-osový diesel DF-104, francúzskej výroby, fa Alsthom, r. v. 1970. V Sidi Kacem začína elektrifikovaná trať, preprah - elektrický 6-osový rušeň (la locomotive électrique) japonskej výroby, fa Hitachi, 3 kV=, max. rýchlosť=160 km/hod. V kupé s nami cestujú marockí železničiari (le cheminot), ktorým ukazujem fotky našich rušňov. Sú veľmi úctiví, ochotní, snažia sa nám poradiť ako si nájsť v Casablanke nocľah. Predstavujem sa ako šofér-mekanisjé. O chvíľu si k nám prisadne aj sprievodca (le contrôleur), ktorý má veľký rešpekt pred naším voľným lístkom. Pýtajú sa odkiaľ sme, pričom Slovensko im vôbec nie je neznáme. Majú elegantné šedé uniformy. Dozvedám sa, že v Maroku jazdia na rušni dvojmo, rušňovodič + pomocník. Do Casablanky-Voyageurs sme mali mať príchod 23.00 hod., prišli sme však hodinu zmeškaní (retard), presne o polnoci. Stanica je dosť ďaleko od centra, preto sme si zobrali Petit Taxi a za 30 MAD sme sa odviezli do centra. Taxikár nám poradil hotel Volubilis v ulici Rue Abdelkrim Diouri. Je to pekný hotel, na slušnej úrovni. Dostali sme izbu pre 2 osoby s vlastnou kúpeľňou, WC, televízorom, chladničkou a raňajkami za 400 MAD/noc.

3. deň – 19.4.2007 štvrtok.

Po kvalitných raňajkách v podobe švédskych stolov ideme do mesta. Casablanka, čiže biely dom po španielsky(Dar el-Beida po arabsky), nepôsobí na nás dobrým dojmom, všade veľa špiny, smog, zápach, staré budovy, no skrátka špinavé, škaredé mesto plné múch. Centrum tvorí nám. Place Mohammed V. a Avenue Hassan II., kde sú rôzne inštitúcie, banky a hotely. Pokračujeme smerom na juh k moru, kde sa týči 210 m vysoký minaret Veľkej mešity Hassana II., ktorá je označovaná za ôsmy div sveta. Do hlavného chrámu sa tu vmestí 25 000 veriacich. Strecha sa otvára tak, že jej dve polovice sa od seba posuvne oddialia a tým sa celý priestor mešity otvorí k nebu. Veriaci majú takto priamy kontakt s Alahom. Do tejto mešity môže vstúpiť ktokoľvek, inak v Maroku je prísny zákaz vstupu inovercom do mešít. Platí sa tu vstupné 120 MAD, čo je zrejme daň za obrovské náklady, ktoré boli vynaložené na výstavbu tohoto svätostánku. Potom sme išli popri prístavu a žel. stanici Casa-Port (Casablanka sa skrátene označuje Casa) do centrálnej tržnici (Marché Central). Predáva sa tu veľa rýb, ovocia a zeleniny. Kúpili sme si pomaranče a jahody. Vrátili sme sa na hotel a po krátkom odpočinku sme sa vrátili na žel. stanicu Casa-Port. Odtiaľ o 15.00 hod. vlakom do Rabat-Ville, pr. 15.57 hod. Hneď dobrý dojem na nás spravila pekná, čistá stanica, ktorá sa nachádza medzi dvomi tunelmi. Pred stanicou sa tiahne Avenue Mohammed V., v strede s palmovou alejou. Išli sme k mešite Es-Sounna, do ktorej keď som chcel vstúpiť, všetci na mňa vrhali vražedné pohľady a niečo šomrali v mene Alaha, takže som to radšej vzdal. Ďalej sme pokračovali k 44 metrov vysokej Hassanovej veži, Tour Hassan, ktorá je symbolom hlavného mesta. Oproti sa nachádza mauzóleum Mohameda V., kde sú hrobky kráľa Mohameda V., jeho syna Moulaya Abdallaha a Hassana II. Celý komplex stráži čestná stráž na koňoch. Potom sme zašli cez hrubé múry do mediny (starého mesta), kde sme sa túlali v spleti uličiek a obchodíkov. Z Rabatu sme odišli o 18.30 hod. vlakom do Casa-Port, pr. 19.35 hod., potom na hotel, za celý deň poriadne nachodení.