Historickým vlakom do Starej Ľubovne

Zo začiatku som uvažoval, na ktorú akciu sa tento rok vyberiem – či ostanem v Bratislave, alebo sa pôjdem pozrieť do Vrútok, či do Popradu na novozrodený „Pielstick“. V piatok (01.06) som vstal, narýchlo som sa zbalil, aby som stíhal R 607 „Liptov“ a vycestoval som pod tatranské štíty, čiže do Popradu. Po príchode som zablúdil do mesta na večeru a potom moje kroky smerovali rovno do depa, kde vonku pred halou stál už spomínaný rušeň. Okolo mašinky bol čulý ruch, veď zajtra ju čaká prvá jazda s vlakom a musí byť hotová. Po zvítaní a zložení sa v MV 820, som sa prezliekol do pracovného odevu a poďme ho do práce. Začal som šmirgľovať výrobné štítky, znaky výrobcu (TSM) a znaky ČSD. Pomaly sa zvečerievalo a práce sa presunuli aj s mašinkou do haly. Zrazu sme započuli akési divné zvukové návesti... A to chalani z Hanisky dávali najavo svoj „zmeškaný“ príchod do Popradu. Zorganizovali sme malý posun so súpravou a pokračovali v prácach na mašinke ďalej. Medzi tým Janko alias Terčík objednal pizzu, tak sme sa navečerali v novom ubytovacom vozni, ktorý je v majetku KHKV Haniska pri Košiciach (pozn. vozeň pochádza zo žst. Trenčianska Teplá). Práce trvali do dlhej noci, či skôr do skorého sobotňajšieho rána (02:00). Prerušenie prác zavelil skúsený a uvedomelý predák Róbert I., ktorého sme poslúchli a dali sme si malú prestávočku na spánok.

V ďalších prácach sme začali pokračovať už o 05:30, aby sme mašinku stihli dať do stavu v akom sme ju chceli mať. Ale márne, čas sa krátil a prác pribúdalo... Jednoducho sme to nestíhali !! Zrazu hodinky odbili 08:00 hodín a museli sme smutní od dokončenia upustiť a začať chystať súpravu na mimoriadny vlak. Počasie nevyšlo – pršalo ako keď polievame v záhradke za suchého obdobia zeleninu. Po pristavení súpravy do stanice sa začali schádzať prví cestujúci a fotografi. Plánovaný odchod bol o 08:35, kedy sa rozozvučala Terčíkova píšťalka a v dobovej uniforme spolu s výpravcom v službe vypravili mimoriadny osobný vlak. V stanici Studený Potok križujeme s pravidelným osobným vlakom. Po vykrižovaní pokračujeme v našej spanilej jazde ďalej. V staničke Spišská Belá zast. nás zastavia z dopravných dôvodov, aby sa výpravca presvedčil, či sa v popoludňajších hodinách pri križovaní s osobným vlakom zmestíme medzi námedzníky – zmestili sme sa... Tak pokračujeme. V stanici Kežmarok priberáme menšiu hŕstku cestujúcich. Ďalšie križovanie s pravidlom nás čakalo v staničke Podolínec. Čakanie využívame na fotočkovanie historickej súpravy a niektorí zase na ničenie si svojho zdravia :-)

Prichádzame do cieľovej stanice našej cesty s názvom Stará Ľubovňa, nad ktorou sa týči aj spomínaný Ľubovniansky hrad, ktorý bol vybraný ako konečný bod. Po obehnutí a preposunovaní oboch hnacích rušňov sa s IGIM vyberáme na túru zdolať hrad. Nakoniec sa nám hradný kopec za hustého daždivého počasia spôsobeného búrkou podarilo zdolať. Pri vstupnej bráne (pri pokladni) stáli dve mladé fešné slečny – sprievodkyne. S jednou sme sa spoločne aj so skupinkou turistov pobrali do útrob hradu. Aj pršať prestalo... Komnata sem, komnata tam alebo záber sem, záber tam – z 1 GB karty sa voľné miesto pomaly, ale isto míňalo. Po prejdení hradu sa zastavíme v pokladni, aby sme si nakúpili suveníry a občerstvili sa horúcou čokoládou. Cestou na stanicu sme sa ešte zastavili v miestnom skanzene a vojenskom tábore. Po príchode na stanicu vytešený Terčík sa v radostnej nálade rúti priamo na nás, ako by nám chcel niečo povedať. Aj to tak bolo – v stanici je výprava vlakov zrušená – predstavte si vypravil som osobný vlak v dobovej uniforme. To ste mali vidieť ako rušňovodič pozeral !! Polhodinový čas do odchodu sme si ešte vyplnili fotočkovaním. Pri spiatočnej ceste sme vykrižovali v stanici Spišská Belá zast. a po krátkom pobyte sme mali namierené do stanice Poprad-Tatry. Po príchode sme sa pobalili, rozlúčili a každý sa pobral svojou cestou. Súprava mala namierené do depa a ja do staničnej budovy si zakúpiť miestenku na vlak „R 612 – Váh“ domov. Pred odchodom ma ešte Igi s Terčíkom presviedčali, aby som išiel s nimi do depa, že mi ide „domov“ aj IC 500. Odmietol som, lebo ráno idem do práce. Urobil som dobre – vlak ostal stáť v žst. Trenčín pre poruchu rušňa (odchod vlaku o 21:58, meškanie + 58 min. s náhradným rušňom 363 098-5).

A čo dodať na záver, len poďakovanie organizátorom za peknú akciu, chlapcov z VKŽ podporiť pri dokončovacích prácach a tešiť sa na 9. celoslovenský zraz na rušeň T 466.0254 v plnej kráse.