Vlakom naprieč Marokom (17. - 26.4.2007) - III. časť

Naraňajkovali sme sa a taxík za 10 DH nás odviezol na stanicu. Išli sme sa previezť vlakom smerom k alžírskym hraniciam, smer Oujda (Udžda). Z Fezu sme odišli o 10.55 hod. vlakom N 205, ktorý ťahal 6-osí diesel americkej výroby, výkonu 3500 kW. Trať je tu jednokoľajná , neelektrifikovaná, s max. rýchlosťou 120 km/hod. Je tu veľa tunelov, viaduktov a oblúkov, ktoré sa vinú medzi kopcami Stredného Atlasu, povedľa jazera a skalnatou púšťou. Najdlhší tunel, trojkilometrový je pred mestom Taza. Popri trati sú chudobné vidiecke obydlia z udusanej hliny, v ktorých bývajú pastieri a roľníci. Spolu s nami v kupé cestujú dve staršie Maročanky, ktoré by s nami hádam aj komunikovali, ale kto by rozumel tej ich arabčine. Usmievajú sa a skúmavými pohľadmi si nás prezerajú od hlavy po päty, pričom si asi nevedia vysvetliť, čo títo dvaja bieli Európania v týchto končinách môžu robiť, kam len cestujú...? O 14.03 hod. sme vystúpili v meste Guercif, kde sme čakali na vlak späť. Prešli sme sa niekoľkými uličkami, kým sme našli obchod, kde sme si kúpili colu. V očiach domácich Berberov sme boli dosť veľkou atrakciou, avšak aj v obchode sa k nám správali veľmi úctivo. Späť sme sa vracali o 15.30 hod. vlakom N 204 a do Fezu sme prišli o 18.30 hod. Opäť taxíkom za 10 DH k nášmu hotelu a po krátkom odpočinku sme sa išli ešte túlať do mediny, kde sme utratili posledné dirhamy. Nakúpili sme si chlieb (kessra-kruhová placka 1 DH), papriku-3 DH/kg, rajčiny-3 DH/kg. Vládne tu čulý ruch skoro až do polnoci.

7. deň – 23.4.2007 pondelok

Ráno sme sa opäť taxíkom odviezli na stanicu a o 6.50 hod. vlakom N 110 do Sidi Kacem s príchodom o 8.10 hod. Sidi Kacem je prestupná stanica s veľkým depom. Odtiaľto sme pokračovali vlakom N 302 o 9.11 hod. neelektrifikovanou traťou do Tanger Ville, pr. 12.25 hod. Tento vlak bol dosť naplnený. Taxíkom za 35 DH sme sa odviezli do prístavu. Tu sme si kúpili lístky na loď EuroFerrys Atlantica za 395 DH/os, čo bolo 36 EUR/os. Nasledovala röntgenová kontrola batožiny, vypísanie výstupného tlačiva a pasová kontrola – výstupné razítko do pasu. Pred vstupom na loď opäť kontrola palubných lístkov. Odchod mal byť o 14.30 hod., odplávali sme však až o 16.00 hod. Celú plavbu sme boli na palube, keďže bolo slnečné počasie a popíjali gin, ktorý sme si kúpili na lodi v dutyfríšope. Mali sme pekný výhľad na obidva kontinenty – Európu a Afriku, ktoré sú tu od seba vzdialené iba 14 km. Pomaly sme sa blížili k slnkom zaliatej Gibraltárskej skale. V Algecirase sme zakotvili po 2,5 hodinovej plavbe, o 20.30 hod. miestneho (nášho) času. Opäť pasová kontrola a kontrola batožiny. Kúsok od prístavu v okolitých uliciach je množstvo hotelov. My sme sa ubytovali v hosteli Marrakech, ktorý má veľmi slušnú úroveň. Za izbu pre 2 osoby sme zaplatili 30 EUR. Išli sme sa ešte prejsť do mesta, kde sme si kúpili dobré španielske červené Vino Tinto, sadli sme si v parku na lavičku a s takou úľavou, že sme zase v civilizovanej Európe, sme popíjali.