Na zakliatom hlavnom ťahu
30.6.2007 13:20 Marian Tihanyi
Cez víkend, začínajúc piatkom 15.6.2007, končiac nedeľou 17.6.2007, sa konala firemná akcia môjho zamestnávateľa na hoteli Sitno, vo Vyhniach. Pôvodne som plánoval na ňu a aj z nej ísť gumokolesom (pozn. prekladateľa: osobným motorovým vozidlom).
Smerom tam sa mi to úspešne podarilo – šiel som v aute s kolegyňou, ale keďže som sa na druhé ráno zobudil v nezávideniahodnom zdravotnom stave (a tentokrát za to nemohol alkohol), rozhodol som sa, že sa musím dostať domov ešte v sobotu.
Absolvoval som vlakom cestu Žarnovica – Bernolákovo s prestupom v Šali. Niečo som aj nafotil, aj keď moje zábery nemôžu konkurovať šotoušským stáliciam portálu VLAKY.NET.
V piatok, po úspešnom zdolaní zápchy v Žarnovici, sme sa konečne dostavili na hotel. Keď večer pokročil, vymysleli sme si, že by bolo fajn sa trochu okúpať. A zrejme studená voda v bazéne spôsobila tú rannú smršť.
Nebolo mi dvakrát dobre, a tak som si požičal na recepcii TP kábel a pripojil notebook k internetu. Po dlhšom čase som mal k dispozícii vytlačenú stránku s odchodmi rýchlika Slatina zo stanice Žarnovica a Žiar Nad Hronom. Nemal som totiž predstavu, kam to je z Vyhní bližšie. Potom už len stačil kúsok lobingu u kolegov, aby ma hodili na stanicu a hor sa cestovať.
Po príchode do Žarnovice v sobotu o 16:00 popoludní som zistil, že sa zrejme jedná o mesto duchov, lebo vonku nebolo absolútne nikoho. Prázdne ulice, hrdzavé zábradlia, zamrežovaný a pozamykaný staničný bufet so psom....keby som náhodou chcel ukradnúť budišku. Na stanici boli celkom dvaja ľudia. Výhybkár a predavačka lístkov. Pred stanicou zo strany ulice dve autá. Okrem toho sa ani lístok na strome nepohol a na celej stanici som bol sám.
Odchod vlaku bol 16:15, Vlak však meškal a ja som sa začal obávať, že prípoj nestihnem, no mal som rezervu tak 20 minút, takže konečné 5-minútové meškanie som naopak uvítal. Keď vlak prišiel, vyzeral ako chudobný príbuzný akéhokoľvek rýchlika vedeného na hlavnom ťahu. Nuž čo, ďalší spoj až o pol siedmej večer, nebola lepšia vyhliadka. Po nájdení kupé s otvoriteľným a opätovne zatvoriteľným oknom som sa usadil, okno otvoril a dal sa to fotografovania. Sprievodkyňa bola celkom milé žieňa, bez náznaku podozrenia, prečo asi fotografujem všetko, čo vidím....
Z cesty som bol v podstate rozčarovaný. Už pri prvých oblúkoch za Žarnovicou sa vlak vliekol, pomaličky vyberal polomery.... V Novej Bani pristúpilo asi 5 ľudí, čo tiež práve neláme rekordy. No vyzeralo to tam živšie. Keď sme boli z dosahu kopcov, na pár rovných úsekoch sa dalo ísť 100km/h, ale bolo to skôr prianím ako realitou. Najviac ľudí za už prejdený úsek nastúpilo asi v Podhájskej a potom už to bolo všade tak. Zdolali sme asi 3 pomalé jazdy a za Levicami smerom na Šurany som sa čudoval zaujímavému vedeniu trate. Úsek pri Šuranoch už je celkom svižný, aj keď sú tam celkom zbytočné oblúky. Keď som si porovnal túto trasu s traťou č. 140, zdalo sa mi to veľmi podobné čo do rýchlosti a oblúkov.
A ako čerešnička, do môjho kupé práve v Leviciach pristúpila staršia zamestnankyňa ZSSK s dvoma známymi. Je jasné, že som mal obmedzený pohyb medzi oknom v uličke a tým v kupé, ale ako býva zvykom, došlo aj na pretras súčasnej situácie na železnici. Pracovala na železnici 25 rokov. Hovorila o tom, ako sa dnes riešia prípoje (odchod prípoja 5 minút pred príchodom vlaku alebo hodinové čakanie, zlá poloha spojov...). Poťažkala si aj na stav našich staníc a zastávok napriek tomu, že tie patria pod ŽSR. Neporiadok, bezdomovci, nevyhovujúci technický stav. Potom začala pretriasať sociálne zariadenia vo vozňoch, na čo jej spolusediaci už nereagovali tak nadšene. Urobila vlastne jeden veľmi dobrý prehľad našich fór a keď skončila, zbadala, že sme už v Úľanoch Nad Žitavou, kde vystupuje.
Na juhu som urobil pár záberov staníc na hlavnej trati Bratislava – Štúrovo, ktoré som takisto priložil k reportáži. Po prestupe na osobný vlak, v Šali, som rovnako ešte niečo pofotil, aj keď už s oveľa menším nadšením. Vykúpenie v Bernolákove spôsobilo, že som si túto staničku radšej ešte neodfotil, veď na to budem mať ešte mnoho príležitostí.
Trať do Zvolena vyzerá popri rýchlostnej ceste, ktorá vedie vedľa, ako sirota z chudobnej štvrte. To určite nie je hlavný ťah. Táto trať je zakliata nezáujmom kompetentných a zároveň neefektívnou dopravou. Keď sme šli autom na Žarnovickú stanicu, videl som vlak 240 + Bh + Bh. Zmení sa to niekedy?
Galéria
Súvisiace trate
- ŽSR-130: Bratislava - Štúrovo - Szob (HU); Palárikovo - Šurany