Cez fínske Laponsko do ruského Zapoljarja (I. časť: 29.6. – 9.7.2007)

Tejto cesty sme sa zúčastnili štyria cestovania a spoznávania chtiví nadšenci Emil Gluch, Ing. Vladimír Ottmar, Mgr. Boris Ottmar a František Halčák (ja). Zostaviť plán cesty, vyhľadať vhodné vlakové a autobusové spojenia, zabezpečiť ruské tranzitné vízum, „zabukovať“ hostel, lôžka, miestenky, cestovné lístky zabralo veľa času a hodín strávených na internete. Požiadali sme o voľné lístky FIP – Poľsko(PKP), Fínsko(VR) a lístok OSŽD, presná trasa tam: ot Mockava, do Vainikkala čerez Vilnius, St. Peterburg, späť: ot Nikeľ Murmanskij do Mockava čerez Murmansk, St. Peterburg, Riga, Kaunas. Miestenky a lôžka sme si zabezpečili na Bratislavskej hlavnej stanici cez rezervačné pracovisko. Ruské tranzitné, dvojvstupové vízum stálo 1200,- Sk a k žiadosti bolo potrebné doložiť fotokópie cestovných lístkov, lôžok a poistenia (strachovánje)

TRASA CESTY:

Bratislava – Kúty – SK/ČR – Břeclav – Petrovice u Karviné – ČR/PL – Zebrzydowice – Katowice – Warszawa – Bialystok – Suwalki – PL/LT – Kaunas – Vilnius – Trakai – Vilnius – Švenčioneliai – Turmantas – LT/LV – Duagavpils – Rézekne – Karsava – LV/RUS – Pytalovo – Pskov – St. Peterburg – Vyborg – RUS/FIN – Vainikkala – Helsinki – Tampere – Kokemäki – Rauma – Pori – Tampere – Oulu – Rovaniemi – Santa Claus Village (Napapiiri) – Rovaniemi – Ivalo – Inari – FIN/NOR – Kirkenes – NOR/RUS – Borisoglebsk – Nikeľ – Murmansk – Kem – Solovecké ostrovy – Kem – Petrozavodsk – St. Peterburg – Pytalovo – RUS/LV – Karsava – Riga – Jelgava – LV/LT – Joniškis – Šiauliai – Kryžiu kalnas – Šiauliai – Kaunas – LT/PL – Warszawa – PL/ČR – Břeclav – ČR/SK – Bratislava

VZDIALENOSTI:

Bratislava hl. st. – Břeclav = 82 km (vlak)
Břeclav – Warszawa Centralna = 602 km (vlak)
Warszawa Centralna – Kaunas = 430 km (bus)
Kaunas – Vilnius = 104 km (vlak)
Vilnius – Trakai = 29 km (vlak)
Vilnius – St. Petersburg Vitebskij = 715 km (vlak)
St. Petersburg Finljandskij – Helsinki = 417 km (vlak)
Helsinki – Tampere = 187 km (vlak)
Tampere – Kokemäki = 97 km (vlak)
Kokemäki – Rauma = 59 km (bus)
Rauma – Pori = 44 km (bus)
Pori – Tampere = 134 km (vlak)
Tampere – Oulu = 493 km (vlak)
Oulu – Rovaniemi = 220 km (vlak)
Rovaniemi – Santa Claus Village (Napapiiri) = 9 km (bus)
Rovaniemi – Ivalo = 294 km (bus)
Ivalo – Kirkenes – 272 km (bus)
Kirkenes – Nikeľ = 55 km (bus)
Nikeľ – Murmansk = 196 km (vlak)
Murmansk – Kem = 610 km (vlak)
Kem – Solovecké ostrovy = 60 km (loď)
Kem – St. Peterburg Ladožskij = 828 km (vlak)
St. Petersburg Vitebskij – Riga = 678 km (vlak)
Riga – Šiauliai = 127 km (bus)
Šiauliai – Kryžiu kalnas = 10 km (taxi)
Šiauliai – Kaunas = 148 km (vlak)

NIEKOĽKO ZAUJÍMAVÝCH ÚDAJOV O NAŠEJ CESTE:

• celkový počet dní – 11
• celkový počet nocí – 10, z toho vo vlaku – 5, v autobuse – 3, v hosteli – 2
• celkový počet precestovaných kilometrov - 8122 km, z toho vlakom - 6253 km, autobusom - 1729 km, taxíkom – 20 km, loďou - 120 km
• najsevernejší bod našej cesty – Kirkenes (Nórsko) 69˚ 73’ 04’’ s. z. š., 30˚ 04’ 35’’ v. z. d.

DENNÍK:

1. deň – 29.6.2007 piatok.

Z Bratislavy hl. st. odchádzame vlakom Os 2012 o 13.41 hod. do Břeclavi, s príchodom 15.15 hod. Dobre, že sme sa nespoľahli na Jadran R 1202, ktorý meškal a Polóniu by sme tak v Břeclavi nechytili. Asi by sme sa otočili a išli domov. V Břeclavi kupujeme miestenky na EC 102 Polónia (30,- CZK) a tiež na EC 103 (86,- CZK), ktorým sa budeme vracať. V Poľsku sú tieto vlaky totiž povinne miestenkové (obowionzek rezervacji-počiong z doplata). Stíhame ešte pivo na peróne a o 15.57 hod. odchádzame s EC 102, ktorý je dosť plný, cez Ostravu, Petrovice u Karviné, Zebrzydowice a Katowice do Warszawa Centralna, pr. 22.09 hod. Hneď pred hlavným vchodom do stanice je označená zastávka železničného autobusu do Vilniusu PKP IC 28, s ktorým o 23.00 hod. odchádzame. Povinné miestenky máme zakúpené už v Bratislave. Čaká nás 430 km cesty. Autobus je plne obsadený a veľmi nepohodlný na tak dlhú cestu. Medzi sedadlami je len málo miesta, takže máme poriadne otlačené kolená. Dvaja šoféri sú dosť neistí, nepoznajú dobre cestu, absolvujú totiž túto trasu po prvý krát.

2. deň – 30.6.2007 sobota.

V Bialystoku sme o 2.00 hod. a máme tu krátku technickú prestávku. Pokrčení vystupujeme z autobusu, povyrovnávať ubolené údy. Ďalej pokračujeme smer Suwalki a o 5.30 hod. prichádzame na poľsko-litovskú hranicu. Pasová kontrola prebehla bez problémov, hodinky si posúvame o 1 hod. dopredu ( oproti Bratislave +1 hod.) a po krátkej prestávke pokračujeme cez Marijampole do Kaunasu s príchodom o 7.20 hod. Tu sme sa rozhodli vystúpiť a pokračovať ďalej vlakom, keďže z toho autobusu sme už boli poriadne zničení. V stanici na informačnej tabuli čítame: Lietuvos geležinkeliai, Išvykimas (odchody), Atvykimas (príchody). No, litovčina nám dá dobre zabrať, ešte, že sa tu dá dohodnúť aj po rusky. O 8.00 hod. nám ide vlak N 880 cez Kaišiadorys, Lentvartis do Vilniusu (el. jednotka ER9M, 25 kV~). Že sme na širokom rozchode (1524 mm), cítiť aj vo zvlášť priestorných vagónoch. Máme dostatok času sa naraňajkovať a použiť WC. Víta nás typicky litovská krajina – zelená rovina, brezové lesíky, drevené domčeky, pasúce sa kravy a kŕdle bocianov. Do Vilniusu prichádzame o 9.44 hod. Na stanici zamieňame peniaze (1 EUR = 3,5 LIT, 1 LIT = 10,-Sk), batohy odkladáme do úschovných skriniek. O 10.25 hod. ideme vlakom N 859 do Trakai, pr. 11.02 hod. Zo stanice ideme asi ¾ hod. pešo cez mestečko s pôvodnými drevenými domčekmi k ostrovnému hradu, ktorý v stredoveku slúžil na obranu litovského veľkokniežatstva. Hrad je z červených tehál, zrekonštruovaný a krásne sa vypína na modrej hladine jazera Galvé. Dostať sa k nemu možno iba dreveným mostíkom alebo člnom. V hrade je múzeum, ktoré pripomína život a kultúru miestnych obyvateľov – Karaimov. Vstupné je 10 LIT (100,-Sk). Všade vôkol sú rôzne atrakcie, stánky so suvenírmi, na jazere je veľa člnov a plachetníc. Celé toto okolie je vlastne takým víkendovým letoviskom Litovčanov.

Z Trakai odchádzame o 13.10 hod. vlakom N 862 do Vilniusu, s príchodom 14.08 hod. Ideme sa poprechádzať hlavným mestom Litvy, ktoré leží na sútoku riek Neris a Vilnia, hlavne jeho historickým starým jadrom, ktoré je zapísané na zozname UNESCO. Od železničnej stanice prechádzame popri tržnici k Bráne úsvitu, kde je kaplnka s cirkevnou relikviou, tzv. Madonou Brány úsvitu, ktorá je považovaná za zázračnú. Keďže Vilnius je mesto kostolov, z množstva navštívených spomeniem aspoň tie, ktoré sa určite oplatí vidieť: kostol sv. Terezy, ortodoxný kostol sv. Ducha, kostol sv. Kazimíra, ortodoxný kostol sv. Mikuláša Divotvorca, tehlové gotické kostoly sv. Anny a sv. Bernarda a samozrejme katedrála sv. Stanislava so zvonicou. Tu na Katedrálnom námestí stojí socha kniežaťa Gediminasa, zakladateľa Vilniusu a nad nami sa vypína zrúcanina hradu, tehlová veža, ktorá slúži ako rozhľadňa. Cestou späť sa ešte pristavíme pri prezidentskom paláci a Vilniuskej univerzite.

Vraciame sa na stanicu a chceme sa odfotiť pri rušni nášho vlaku. Zrazu k nám prichádza železničná pracovníčka a upozorňuje nás, že fotografírovať nevazmóžno, pýtame sa počemú?, nu patamú, što éto straťegičéskoje, otvečáet oná. My sa však fotíme, pričom jej sľubujeme, že už nikdy viac nič takéhoto dôležitého fotiť nebudeme. Nuž pozostatok sovietskych čias v krajine Európskej únie. O 18.10 hod. odchádzame vlakom N 392 litovských železníc (LG–Lietuvos geležinkeliai, passažírskij, chodí v párne dni) do St. Peterburgu. Cestu dlhú 715 km prejdeme za 14 hodín. Vlak ide cez Švenčionéliai, Turmantas, lotyšský Daugavpils, Rezekne a Karsavu, cez ruské Pytalovo, Ostrov, Pskov, Strugi Krasnyje a Lugu do St. Peterburgu. Sprievodkyni odovzdáme naše lôžkové lístky a už sa aj usádzame v 4-miestnom kupé, kde máme pripravené posteľné prádlo. Ihneď využívame kipjatnik – samovar a zalievame instantné polievky horúcou vodou. Hraničné kontroly prebehnú celkom hladko až na to otravné papierkovanie – vypľňanie vstupnej a výstupnej deklarácii (kartóčka pribýťja i ubýťja inostránca). Do pasu dostávame ruské vstupné razítko.