Cez fínske Laponsko do ruského Zapoljarja (II. časť: 29.6. – 9.7.2007)

8.10.2007 8:00 František Halčák

Cez fínske Laponsko do ruského Zapoljarja (II. časť: 29.6. – 9.7.2007)

3. deň – 1.7.2007 nedeľa. Do St. Peterburgu-Vitebskij vokzal prichádzame o 8.20 hod. Posúvame hodinky o 1 hod. dopredu (oproti Bratislave +2 hod.). Chceme sa hneď na stanici ubytovať, ale vse kómnaty óddycha zaňjáty - obsadené. Nu ribjáta, popróbujte na Moskóvskom ili Ladóžskom vakzále, tam tóže kómnaty óddycha, radí nám dežúrna.

Zamieňame ruble (1 EUR = 35 RUB, 1 RUB = 1 Sk) a kupujeme si lístky na metro (1 lístok = 14 RUB). Ideme na Ladóžskij vokzal, máme šťastie, zdes kómnaty óddycha svabódnyje - voľné. Ubytujeme sa na jednu noc za 650 RUB/ os a ideme na prehliadku mesta, ktoré založil roku 1703 cár Peter I. Veľký v delte rieky Nevy, vytekajúcej z Ladožského jazera a ústiacej do Fínskeho zálivu. Najskôr navštívime Ansabľ Aleksandro-Nevskoj lavry, kláštor s cintorínom, kde sú pochované významné osobnosti ruskej kultúry. Metrom sa odvezieme k Petropavlovskej pevnosti a ideme pešo ku krížniku Auróra. Po ľavej strane prechádzame okolo Emirovej mešity, ktorú dal cár postaviť, to preto, aby v meste boli chrámy všetkých cirkví. Ideme ďalej po nábreží Nevy a prichádzame k legendárnej lodi, z ktorej výstrel na Zimný palác 7.11.1917 zahájil Veľkú októbrovú socialistickú revolúciu. Dnes krejser Auróra slúži ako múzeum, vstup je voľný. Vraciame sa späť k Petropavlovskej pevnosti, v strede ktorej stojí Petropavlovská katedrála so 122 m vysokou vežou. Je tu pochovaný cár Peter I. Veľký a jeho nástupcovia. Z pevnosti ideme dvíhacími mostami cez Maluju a Boľšuju Nevu. Je krásne slnečné počasie, 27˚C, ľudia sa kúpu v rieke. Obchádzame Ermitáž, svetoznámu obrazáreň a ideme k chrámu Vzkriesenia Krista, ktorý výrazne pripomína chrám Vasilija Blaženého v Moskve na Červenom námestí. Prechádzame vodné kanále, po ktorých sa plavia výletné člny s turistami, takmer ako v Benátkach.

 

Cez Dvorcovuju plóščaď (Palácové nám.) so Zimným palácom prichádzame k Isaakijevskému soboru, zrejme najväčší a najkrajší chrám v St. Peterburgu. Chcú od nás vstupné 400 RUB, pretože sme cudzinci. Nakoniec to zjednáme za 100 RUB (kak ruskije graždániny), pričom dévušku v kasse veľmi dôveryhodne ubezpečujeme, že sme Ukrajinci i náše pasporty v avtobuse. Pokračujeme na Nevskij prospekt, hlavnú triedu St. Peterburgu, kde navštívime Kazaňskij sobor. Keďže sme už poriadne nachodení, na zastávke Gostinyj Dvor sadáme na metro a ideme na náš hostel. Vlada začína bolieť zub, čo neveští nič dobré. Až to bude niečo vážne, budeme musieť zrušiť cestu a ísť domov. Zatiaľ pomáha vodka.

4. deň – 2.7.2007 pondelok.

 

Vstávame o 6.15 hod. a metrom sa presúvame na Finljandskij vokzal, odkiaľ odchádzame vlakom N 33 Repin (firmennyj, skórij) o 7.57 hod. do Helsínk. Cestu dlhú 417 km spravíme za 5,5 hod. Povinnú miestenku sme kupovali ešte v Bratislave za 450,- Sk. Počas cesty dostávame malé občerstvenie podľa výberu buď pomarančovú šťavu, jogurt, sladkú napolitánku alebo pivo, pečivo salám. Vlak ťahá ruský dvojsystémový el. rušeň EP10 (3 kV=/25 kV~, 6-osí, 160 km/h, 7000kW) cez Vyborg do fínskej Vainikkali, kde vlak prepriaha fínsky rušeň (ruskej výroby, rada Sr1, 140 km/h, 4-osí). Vo Fínsku je široký rozchod 1524 mm tak ako v Rusku a napájanie 25 kV~. Vo Vyborgu nám ruský pasovák dáva výstupnú pečiatku na vízum, čo nám neskôr na nórsko-ruských hraniciach dosť skomplikuje život. Posúvame hodinky o 1 hod. späť (oproti Bratislave +1 hod.). Z Vainikkali pokračujeme cez Kouvolu, Lahti a Pasilu do Helsínk, pr.12.33 hod. V Helsinkách máme málo času a tak v rýchlosti utekáme k prístavu výletných lodí pri Trhovom námestí, nad ktorým sa vypína mohutná biela luteránska Katedrála – symbol Helsínk. O kúsok ďalej stojí pravoslávny chrám z červených tehál Uspenskij sobor. Za obdiv určite stojí aj samotná budova železničnej stanice.

 

O 14.33 hod. odchádzame z Helsínk Pendolínom S 89 (platí FIP-VR, miestenka nie je povinná) cez Rihimäki, Hameenlinnu do Tampere, pr. 15.56 hod. Vezieme sa rýchlosťou 200 km/h, čo môžeme sledovať na obrazovke vo vagóne. V Tampere na susednej koľaji stojí motorový vozeň Dm12 českej výroby ČKD Vagónka a.s. Ostrava. Prestupujeme do regionálu Re 469 s odchodom o 16.15 hod. cez Nokiu, Vammalu do Kokemäki, pr. 17.23 hod. Tu prestupujeme na železničný autobus a o 17.25 odchádzame do Raumi, pr. 18.25 hod. Asi 15 min. pešo od autobusovej stanici na ulici Satamakatu 20 nachádzame náš hostel (Kesähoteli), kde máme zarezervovaný nocľah za 22 EUR/os s raňajkami. V apartmáne máme 2 izby, kúpeľňu, WC a kompletne zariadenú kuchyňu. Raňajky (sendvič, pomarančová šťava) nám dávajú už večer, keďže budeme odchádzať skoro ráno. Rauma je najrozsiahlejšie zachované drevené mesto v Škandinávii, zapísané na zozname UNESCO a patrí k najstarším fínskym prístavom v Botnickom zálive Baltského mora. V obchodoch sú pre nás dosť vysoké ceny, tak ako aj v celom Fínsku, 2 l minerálky stojí cez 2 EUR, 2 l coly 4 EUR. Ideme sa ešte pozrieť na železničnú stanicu, kde však chodí iba nákladná doprava. Asi o 23.00 hod. ideme spať, pričom slnko ešte svieti v plnej svojej kráse. Je predsa polárny deň a tak zaťahujeme závesy, aby sme si urobili akú takú tmu.

Galéria

Súvisiace odkazy