Cez fínske Laponsko do ruského Zapoljarja (V. časť: 29.6. – 9.7.2007)

Len čo sa zložíme v kupé, zaľahneme a spíme. Nasledujú mestá Belomorsk, Segeža, Medvéžja góra, Nigozero, Kondopoga. Zobúdzame sa až okolo obeda v Petrozavodsku, hlavnom meste Karelskej autonómnej republiky, pri Onežskom jazere. Vlak tu stojí 20 min. Odtiaľto chodí loď na Kižský Pogost (UNESCO), drevené kostoly na ostrove Onežského jazera. Mrzí nás, že ich nemôžeme navštíviť, pritom sme tak blízko.

Nasleduje stanica Svir, kde stojí náš vlak 30 minút a na peróne nastáva veľké obchodovanie – údené ryby, raky, pivo, minerálka. Vedľa stojí vlak plný opálených dovolenkárov (Novorosijsk – Murmansk), ktorí sa vracajú od Čierneho mora domov do Murmanska. Zrazu udrie blesk, silný dážď a perón je prázdny. Hneď za Svirom prechádzame mostom cez kanál, ktorý spája Ladožské a Onežské jazero. Nasleduje Lodejnoje Pole, Volchovstroj a o 20.28 hod. prichádzame do St. Peterburg-Ladožskij. Pred stanicou v supermarkete utrácame posledné ruble a metrom sa presúvame na Vitebskij vokzal, odkiaľ nám ide o 22.08 hod. vlak N 37 lotyšských železníc (LDZ-Latvijas dzelzcelš, firmennyj, skórij) do Rigy. Dostávame posteľné prádlo, minerálku a perník. Milá sprievodkyňa sa pýta, čo si budeme priať ráno, kávu alebo čaj. Ideme cez Pskov, Ostrov, Pytalovo, Karsavu, Rezekne, Krustpils, 678 km za 11,5 hod.

10. deň – 8.7.2007 nedeľa.

Do Rigy (UNESCO), hlavného mesta Lotyšska, prichádzame o 9.40 hod. Hodinky presúvame o 1 hodinu späť (oproti Bratislave +1 hod.). Zo stanice prechádzame cez veľké trhovisko, ktoré je aj v nedeľu v plnej prevádzke na autobusovú stanicu, kde si zamieňame peniaze (1 LAT = 50,-Sk), batohy dávame do úschovne a kupujeme lístky na autobus do Šiauliai (Litva) za 3,70 LAT (185,-Sk). Potom ideme na krátku prehliadku mesta, k luteránskemu kostolu Sv. Petra s vysokou vyhliadkovou vežou, ďalej na Radničné námestie, kde je tzv. Dom čiernohlavcov s prekrásne zdobeným priečelím. Pokračujeme k Rižskému dómu, do ktorého sa nedostaneme, keďže sa tu koná akcia pre veľvyslancov zahraničných krajín, všade je plno policajtov a diplomatických áut. V historickom centre mesta je veľa kostolov rôznych cirkví, rímsko-katolíckej, pravoslávnej, anglikánskej, luteránskej. Ideme na nábrežie širokej rieky Západná Dvina, ktorá preteká cez Rigu a ústi do Rižského zálivu. Otvára sa nám pohľad na moderné budovy na druhej strane rieky, elegantný most Vanšu tilts a vysokú, štíhlu televíznu vežu. Vraciame sa od Rižskeho zámku, cez zelený mestský park, ktorým preteká plavebný kanál Pilsetas kanals späť na trhovisko. Dostali sme už hlad a tak nás prilákal stánok s nápismi „Čebureki, Lavaši, Picca, Piradzini, Hačapuri, Hotdogi“. O 13.40 hod. odchádzame autobusom cez Jelgavu, Joniškis do Litvy, do Šiauliai s príchodom 15.45 hod.

Z autobusovej stanice si berieme taxík (20 EUR), ktorý nás odvezie na Vrch krížov (Kryžiu kalnas). Je to významné kresťanské pútnické miesto, neveľký kopec, ktorý je posiaty tisíckami malých či veľkých krížov – symbolov viery. Roku 1993 toto miesto navštívil aj pápež Ján Pavol II., ktorý tu daroval Litovčanom kríž s posolstvom. Povedľa parkoviska je množstvo stánkov so suvenírmi s náboženskou tematikou a rôznymi výrobkami z dreva a kože. Po povinnom fotografovaní nás čakajúci taxikár odviezol späť do Šiauliai na železničnú stanicu. Mali sme ešte čas, tak sme sa išli prejsť do mesta a za posledné lity kúpiť domov suvenír v podobe značkovej litovskej vodky. O 18.15 hod. odchádzame vlakom N 606 do Kaunasu, pr. 20.40 hod. Budova železničnej stanice v Kaunase je zrekonštruovaná, zmodernizovaná, pred stanicou v podzemí obchody. Zastávka železničného autobusu do Warszawy je vedľa stanice vpravo, asi 50 m, dosť nevýrazná, iba malá tabuľka na stĺpe. O 23.30 hod. odchádzame autobusom PKP IC 27, ten istý autobus, ten istý šofér, ktorý nás sem aj viezol na začiatku našej cesty.

11. deň – 9.7.2007 pondelok.

O 5.00 hod. vystupujeme vo Warszawa Centralna po celonočnej jazde a o 5.48 hod. odchádzame s EC 103 Polónia do Břeclavi s príchodom 12.07 hod. V Břeclavi na peróne si dávame párek s houskou a pivo. O 13.38 hod. vlakom Os 2019 sa vraciame do Bratislavy hl. st., pr. 15.05 hod.

ZÁVER:

Nakoniec treba dodať, že všetko dobre dopadlo, počasie nám nadmieru prialo. Teploty okolo 25˚ C za severným polárnym kruhom zrejme nie sú pravidlom. Polnočné slnko sme si užili až až, dokonca sme sa už tešili domov na tmu, aby sme si konečne oddýchli. Menšie starosti nám narobila výmena a prepočítavanie peňazí, keďže sme disponovali deviatimi rôznymi menami. Z domu sme si niesli slovenské a české koruny, poľské zloté, eurá a doláre. V Litve sme si zamenili lity, v Lotyšsku laty, v Rusku ruble a v Nórsku nórske koruny. Aká škoda, že nie sú všade rovnaké peniaze. Iste zaujímavá bola aj neustála zmena času, keď v jeden deň sme aj dvakrát posúvali hodinky, raz dozadu, potom zasa dopredu. Videli sme krásnu panenskú prírodu, poriadok a čistotu Fínska, ako aj priemyselne zničenú ruskú krajinu medzi Nikľom a Murmanskom. Ruskije pograničniky nám síce narobili vrásky na čele, ale nejako sme to prežili. Vlada prestal bolieť zub, vyliečil si ho vodkou, Emil sa najviac potešil návšteve Soloveckých ostrovov, Boris ich zase kvôli žalúdočným ťažkostiam preklínal, a ja som bol rád, že sme sa neutopili v Bielom mori, bolo dosť studené.