Cez Bosnu a Hercegovinu, železnicou k Jadranu – I. časť (19. – 23.10.2006)

7.12.2007 8:50 František Halčák

Cez Bosnu a Hercegovinu, železnicou k Jadranu – I. časť (19. – 23.10.2006)

Túto trasu sme si zvolili nie náhodou. Bosna Hercegovina, vojnou zmietaná krajina ma fascinovala oddávna. Dnes, jedenásť rokov po vojne, sú pomery síce stabilizované (vojská UNPROFOR), ale i tak sa odporúča pohybovať iba po hlavných trasách, ktoré sú bezpečné. Mnohé územia sú ešte totiž stále zamínované.

Daytonská mierová dohoda z roku 1995 rozdelila Bosnu Hercegovinu na dve entity, bosnianskosrbskú Republiku Srbskú a moslimsko-chorvátsku Federáciu Bosny a Hercegoviny. V čele štátu je trojčlenné predsedníctvo (Moslim, Srb, Chorvát), čo vôbec nepridáva na súdržnosti samotného štátu. Takýmto spôsobom nemôže predsa nič poriadne fungovať, dohodnúť sa je veľmi ťažké. Rozdelené sú aj železnice na Željeznice Republike Srpske (ŽRS) so sídlom v Doboji a Željeznice Federacije Bosne i Hercegovine (ŽFBH) so sídlom v Sarajeve.

Bosna Hercegovina s hlavným mestom Sarajevom, je silne moslimská krajina, pre turistu určite veľmi atraktívna. Veď v roku 1984 sa tu konali zimné olympijské hry. A tak sme sa dohodli, František Halčák (ja), Emil Gluch a Mgr. Boris Ottmar, že si spravíme cez túto krajinu krátky výlet k Jadranu. Obe železnice (ŽRS, ŽFBH) poskytujú 50% zľavu FIP, tak sme si už v Bratislave zakúpili lístok zo Slavonského Šamacu do Mostaru za 11,5 €, a k tomu cestovné lístky FIP – Maďarsko (MÁV), Chorvátsko (HŽ), Slovinsko (SŽ) a Rakúsko (ÖBB). Na cestu sme sa vydali ja a Emil, Boris mal totiž ešte povinnosti v práci. Dohodli sme sa, že sa stretneme v piatok večer v Sarajeve pri vlaku, s ktorým pricestuje.

TRASA CESTY:

Bratislava-Petržalka – Rusovce – SK/MAĎ – Rajka – Szombathely – Pécs – Magyarbóly – MAĎ/CHORV – Beli Manastir – Osijek – Slavonski Šamac – CHORV/BIH – Bosanski Šamac – Doboj – Sarajevo – Mostar – Blagaj – Mostar – Čapljina – Medjugorje – Čapljina – BIH/CHORV – Metkovič – Ploče – Split – Zagreb – Savski Marof – CHORV/SLOV – Dobova – Ljubljana – Jesenice – SLOV/RAK – Rosenbach – Villach – Salzburg – Wien Hűtteldorf – Wien Sűdbf. – Kittsee – RAK/SK – Bratislava-Petržalka

VZDIALENOSTI:

Bratislava-Petržalka – Hegyeshalom = 33 km (vlak)
Hegyeshalom – Szombathely = 111 km (vlak)
Szombathely – Pécs = 250 km (vlak)
Pécs – Sarajevo = 389 km (vlak)
Sarajevo – Mostar = 130 km (vlak)
Mostar – Blagaj = 10 km (bus)
Mostar – Čepljina = 34 km (bus)
Čepljina – Medjugorje = 14 km (taxi)
Čepljina – Ploče = 31 km (vlak)
Ploče – Split = 110 km (bus)
Split – Zagreb = 423 km (bus HŽ)
Zagreb – Salzburg = 432 km (vlak)
Salzburg – Wien Hűtteldorf = 311 km (vlak)
Wien Hűtteldorf – Wien Sűdbf. = 13 km (vlak)
Wien Sűdbf. – Bratislava-Petržalka = 73 km (vlak)

NIEKOĽKO ZAUJÍMAVÝCH ÚDAJOV O NAŠEJ CESTE:

- celkový počet dní – 5 
- celkový počet nocí – 4, z toho vo vlaku – 2, v autobuse – 1, v hosteli – 1
- celkový počet precestovaných kilometrov – 2388 km, z toho vlakom – 1773 km, autobusom – 587 km, taxíkom – 28 km
- navštívené mestá – Pécs, Sarajevo, Mostar, Medjugorje, Split, Záhreb
- navštívené štáty – Maďarsko, Chorvátsko, Bosna Hercegovina, Slovinsko, Rakúsko

ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVŠTÍVENÝCH ŠTÁTOCH:

BOSNA HERCEGOVINA

Počet obyvateľov: 4 007 600
Rozloha: 51 129 km2
Hl. mesto: Sarajevo
Štát. zriadenie: parlamentná demokracia
Vznik štátu: 3.5.1992
Úradný jazyk: bosniacky, srbský, chorvátsky
Náboženstvo: moslimské, pravoslávne, rímsko-katolícke
Mena: konvertibilná bosnianska marka BAM, 1€ = 2 BAM, 1BAM = 17 Sk
Vízová povinnosť: nie

CHORVÁTSKO

Počet obyvateľov: 4 437 000
Rozloha: 56 538 km2
Hl. mesto: Záhreb
Štát. zriadenie: parlamentná demokracia
Vznik štátu: 25.6.1991
Úradný jazyk: chorvátsky
Náboženstvo: kresťanské (rímsko-katolícke)
Mena: chorvátska kuna HRK, 1€ = 7,5 HRK, 1HRK = 4,50 Sk
Vízová povinnosť: nie

DENNÍK:

1. deň – 19.10.2006 štvrtok.

 

Zo železničnej stanici Bratislava-Petržalka odchádzame rýchlikom Pannonia R 375 zavčas ráno o 5.16 hod. do Hegyeshalomu s príchodom o 6.02 hod. Tu už čaká osobák (személy) 39820 s odchodom o 6.39 hod. cez Csornu do Szombathely s príchodom o 8.46 hod. V Szombathely prestupujeme na vlak IC 981 Corvinus Wien Sűdbf. – Pécs. O 8.52 hod. odchádzame cez Nagykanizsu do Pécsu, kam máme príchod o 12.20 hod. Je pekné slnečné počasie a do večera máme dostatok času na prehliadku Pécsu (Päťkostolie), mesta zapísaného na listine svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Ruksaky si odkladáme na stanici do úschovne za 140 HUF (20 Sk) a ideme do historického centra – Belvárosu, obkoleseného stredovekými kamennými hradbami s kruhovou strážnou vežou (barbakan). Na námestí Kossuth tér obdivujeme asi najkrajšiu pamiatku Pécsu, nádherne zrekonštruovanú židovskú synagógu. Je však zatvorená a tak nemáme možnosť prezrieť si jej interiér. Stred Belvárosu tvorí námestie Széchenyi tér. Za tureckých čias tu bolo priestranstvo, kam smerovali ťavie karavány naložené rozličným orientálnym tovarom. V hornej časti námestia sa nachádza katolícky kostol (Belvárosi templom). Kedysi to bola mešita pašu Kasima Gáziho, čo prezrádza aj samotný charakter stavby. Na ľavej strane námestia sa nachádza Pécska galéria. Sú tu aj turistické informácie, kde dostávame plánik mesta.

 

Potom naše kroky smerujú k majestátnej štvorvežovej bazilike Sv. Petra (Szent Péter Bazilika), ktorá svojím vzhľadom pripomína Bratislavský hrad. Zaplatíme vstupné 700 HUF (100 Sk), pričom v cene vstupenky máme ešte pohár vína v neďalekej vinárskej pivnici. Interiér baziliky je vyzdobený nádhernými nástennými maľbami. Vedľa baziliky je biskupský palác. V parku pred katedrálou sú pozostatky rano-kresťanského mauzólea zo 4. storočia. Neďaleko na Apáca utca sa rozkladá pohrebisko starého rímskeho mesta Sopianae (UNESCO) s významnými hrobkami zo 4. storočia, ktoré sú zdobené nástennými maľbami. Na Rákóczi út je menšia, nenápadná, medzi domami vtesnaná mešita Hasana Jakovaliho s minaretom. V meste je viacero múzeí, veľmi pekná je budova Národného divadla na pešej zóne Király utca. Z Pécsu odchádzame o 20.39 hod. vlakom 818 (gyors) cez vinárske mestečko Villány. Vlak má tri vagóny, je poloprázdny. Do Chorvátska prechádzame cez hraničný prechod Magyarbóly – Beli Manastir, nasleduje Osijek a hraničný prechod do Bosny Hercegoviny Slavonski Šamac – Bosanski Šamac.

2. deň – 20.10.2006 piatok.

 

Do Sarajeva hlavného mesta Bosny Hercegoviny prichádzame o 5.30 hod. Cesta prebehla vcelku dobre, až na tie neustále kontroly pasov ( 2 hraničné prechody) a cestovných lístkov. Každú chvíľu sa menili sprievodcovia, takže veľmi sme sa nevyspali. Hneď na stanici v turistickej kancelárii dostávame ponuku na ubytovanie v privátnom hosteli Ljubičica, ktorý je priamo v centre starého mesta, v Baščaršiji. Spred stanice tam ide električka, my však ideme pešo, aspoň si lepšie prezrieme mesto. Cestou vidíme veľa dostrieľaných domov, ako spomienku na vojnu v rokoch 1992 – 95. Fasády viacerých z nich sú však už poopravované. Ubytovanie sme dostali v staršom domčeku na kopci za riekou Miljackou, od centra asi 5 min. Zvonku síce vyzerá ako stará šopa ale interiér je zmodernizovaný. Sprcha a WC sú spoločné a je tu aj kuchynka, cena 12,5 €/os. Dávame si sprchu a po raňajkách ideme do mesta. V Sarajeve je sústredené asi najväčšie množstvo tureckej architektúry z bývalej Juhoslávie. Ideme do stredu mesta, ktoré tvorí orientálne trhovisko Baščaršija. Sú tu viaceré moslimské stavby, mešity, napr. džamija bega Gazi Husrefa zo 16. stor., ktorá je hlavnou moslimskou svätyňou, ďalej medresa (teologická škola), Baščaršijska mešita, Husrefov bezistan (kryté trhovisko) a bezistan Brusa. Samotná čaršija je rušné trhovisko s množstvom malých obchodíkov a dielničiek, zvlášť ulička Kujundžiluk, plná kovotepcov, obuvníkov a kožušníkov. Toto všetko dopĺňa množstvo kaviarní a jedální – čevabdžinice, aščinice, buregdžinice. Prechádzka touto malebnou, starou časťou mesta je nádherným zážitkom.

 

Ideme k rieke Miljacke, k mostu Gavrila Principa (dnes Latinský most, Latinska čuprija) kde bol spáchaný dňa 28.6.1914 atentát na rakúskeho arcivojvodu Františka Ferdinanda d'Este, následníka trónu Rakúsko-Uhorska a jeho manželku grófku Sofiju. Ako nám je známe z učebníc dejepisu, tento atentát, ktorý spáchal srbský študent Gavrilo Princip, viedol následne k rozpútaniu 1. svetovej vojny. Na druhej strane rieky je Sultánova mešita (Careva džamija), kúsok ďalej františkánsky kláštor s kostolom Sv. Antona. Hneď vedľa sa nachádza Sarajevský pivovar. Potom kráčame schodmi do kopca k lanovke vedúcej na vrch Trebevič. Lanovka je však zničená a domáci nás varujú, aby sme sa vyhýbali týmto miestam, pretože celý kopec pod lanovkou je zamínovaný. Vraciame sa do centra mesta popri budove radnice (Gradska Viječnica) v nádhernom maurskom štýle, ktorá je však zatvorená. Počas vojny bola značne poškodená. Treba spomenúť, že okrem množstva moslimských mešít sú v meste aj ortodoxné, katolícke a židovské sakrálne objekty. Zrejme kvôli tejto vzájomnej tolerancii obyvateľov mnohorakého vierovyznania je Sarajevo nazývané aj „Jeruzalemom Európy“. Z ortodoxných kostolov, ktoré sme navštívili spomeniem Starý srbský ortodoxný kostol a Sabornu crkvu (nový srbský ortodoxný kostol). Z katolíckych svätostánkov spomeniem Katedrálu a kostol Sv. Josipa, ktorého postrieľané steny nesú známky po ťažkých bojoch počas vojny. Je už takmer večer, ideme na železničnú stanicu čakať Borisa. Prichádza o 17.58 hod. vlakom R 397 z Ljubljany, cez Zagreb, Banju Luku a Doboj. V čevabdžinici sa zastavíme na večeru a potom sa ešte dlho do noci túlame uličkami Sarajeva.

Galéria

Súvisiace odkazy