„Rok 2007“ alebo „Šialenstvo pokračuje“

19.12.2007 10:01 Ing. Jozef Pilko

Semdemtisíc osemsto. To je približný počet mnou najazdených kilometrov za rok 2007. Na bicykli. Veľkú, veľkú časť z týchto kiláčov som najazdil v úzkej príčinnej súvislosti so svojim druhým koníčkom – fotografovaním železnice. A tak dúfam že nasledujúce riadky a obrázky vás presvedčia že nepatria na stránku o cyklistike.

Na naše každoročné stretnutie na Strečne sa dostavila i moja „mladica“ 350 011. Osud to tak jednoducho chce.

K príjemným novinkám GVD 2006/2007 patrí i zachádzanie okuliarnikov so zrýchlenými vlakmi (i expresmi „Detvan“) ZV – ZA až do Žiliny. Na obrázku neznámy hybrid so Zr 1842 „Turčan“ (12.marec 2007)

V máji som sa v Strečnianskej úžine vyskytol opäť.. Posledné eso „so žltým pásom“ 363 137 ju práve opúšťa na ceste do Košíc.

Naháňačka s „Túlavou“ – marec 2007

Z „domovskej“ trate 120

Jún = Tatra expres ťahaný tandemom šľachtičná 475.196 + štoker 556.036 je silným lákadlom. Skvelé počasie, skvelá partia, skvelé stroje,....čo viac si priať ?!?

„Prevádzkovo znečistená“ 350 011 pod Ilavskou pevnosťou.

Hviezdou krásneho leta sa stáva Aristokratka po návrate z 5 mesačnej EH opravy.

„Ráno“

„Elektrická doba“

„Pred búrkou I“

„Pred búrkou II“
363 142 s obnoveným lakom si vychutnáva posledné metre pod striedavým prúdom pred Púchovom.

Z návštevy východu.

Je 17:40, som v Krompachoch, čaká ma presun (bikom) do Spišskej Novej Vsi a ešte neviem kde budem spať. Život je prekrásny.

A vraj sa na diaľnicu cyklista nedostane. To by som sa pozrel. (Poľskí kamionisti tiež čumeli)

Keď šotouš vie že na R 612 večer pôjde 350.001 a nemá doma ženu, dostane také zvláštne šteklenie v žalúdku, začne sa mu otvárať uzávierka foťáku,... nasadne do vlaku, prepraví sa na prvé pekné miesto kde sa bude dať „šesťstodvanásťka“ ešte cvaknúť. (Strečno)! Po absolvovaní stretnutia blízkeho druhu nasadá na bicykel (je 19:47 !) a zmierený s tým že ho čaká 65 km na biku kým dorazí domov (posledná ½ hodinka isto-iste potme) vyráža. V Žiline na križovatke pri Tescu nastáva kľúčový okamih dňa : rozbeh na zelenú je taký intenzívny že ho nevydržala ľavá kľuka. Vzhľadom na všeobecne známu intenzitu a nadväznosť slovenskej hromadnej dopravy sa vidina vlastnej postele rozplýva pre očami. Ale od toho sme Slováci aby sme si poradili.

Do Púchova som sa dostal vlakom. Aby som stihol polnočný bus domov potrebujem sa dostať do 15 km vzdialenej Košece. Poňal som to paralympisky : obväzom z povinnej výbavy som si priviazal pravú nohu k pedálu a šlo sa na jeden valec. Môj osobitý štýl ocenila i policajná hliadka. Chvíľku im síce trvalo kým ho pochopili ale ocenili ho tým že ma nechali žiť. Život je prekrásny.

25.august. 2007. Na výročie svadby som dostal od manželky skvelý darček. Celodennú priepustku na Harmanec

V prekrásnu septembrovú nedeľu som sa opäť od rána tmolil po Harmanci. Na poobednom Turčanovi pohľadná súprava českej proveniencie so slečnou Renátkou na čele. No paráda.

Zbalím foťák, zoberiem bike (ako inak!) a odchádzam dole na hlavnú cestu. Na chodníku stretávam troch po zuby vyzbrojených (šototechnikou !) fotografov zo Švajčiarska (podľa ŠPZ ich auta). Škodoradostne si pomyslím niečo ako : „neskoro chlapci“ a pokračujem. V priebehu nasledujúcej hodiny som vyliezol ešte na dva alebo tri pekné fleky a všade čech, nemec, švajčiar. Podozrenie vo mne narastalo až som z jednej náhodne vybratej obete svojou subgeniálnou angličtinou vymámil že pôjde „spešl stím trejn“. A tak sa vraciam späť k oným trom švajčiarom. A už aj čechom, nemcom,...

„Šľachtičná s červenou hviezdou na čele“