Tam okolo Nimnice... (I. časť)

Síce som okolitý svet ešte iba spoznával, no doteraz som si z toho obdobia zachoval špecifické pohľady z okna vlaku na krajinu pri trati. Preto sa mojim súčasným cieľom výletov do prírody stávajú oblasti, ktoré som mal možnosť vidieť iba z okna vlaku, ale teraz si môžem dovoliť ich vidieť aj opačne – pohľad na vlak z okolia trate. Vy čitatelia, ste tak už mali možnosť vidieť napr. fotografie z oblasti Strečna (Tam okolo Strečna...), Važca (Tam okolo Važca...) a pod. Tentoraz by som rád uverejnil svoje fotografie z oblasti Nosickej priehrady, resp. Priehrady mládeže.

Absolvoval som výlučne kvôli fotografovaniu v uvedenom okolí celkom tri výlety. Bolo ich v minulosti viac, ale to som ešte nemal digitálny fotoaparát, aby bolo možné aspoň ako-tak zvečniť túto nádheru, ktorá jednoznačne predstavuje splynutie železnice s krajinou. A to bez áut! Toto zvýrazňujem, pretože na fotografiách nie je počuť neustále dunenie motorov automobilov, ktoré v tom čase prechádzali medzi Púchovom a Považskou Bystricou cez Nimnicu. Našťastie súbežne so železnicou (teda po ľavom brehu Váhu) vedie medzi Nosicami a Milochovom iba lesná cesta, asfaltová iba čiastočne, takže sa mi pri vlaku „nepletú“ žiadne kolóny áut...

Tiež mi dúfam prepáčite, že som sa z týchto troch výletov snažil uverejniť čo najviac fotografií (vďaka najmä administrátorom webu za poskytnutie priestoru, aj keď iba virtuálneho) z jedného miesta, ale osobne ich považujem za originálne v každom jednom prípade. Som si však vedomý, že nie všetky spĺňajú aspoň aké-také kritéria pre uverejňované fotografie. Práve tento úsek trate je však osvetlený iba ráno a to z východnej strany, teda od Milochova. Je to síce pekná scenéria, najmä s ruinami hradu, ale ja som chcel zdokumentovať najmä opačný pohľad, teda na Milochov. Preto sú niektoré zábery bez slnka a značne preexponované, aby na nich vôbec niečo vyniklo. Tiež sa do záberu často „pletú“ drôty trolejového vedenia alebo porast. Práve porast je už v okolí trate značný, takže také zábery, ako vznikali ešte aj v sedemdesiatych rokoch (napr. publikácia Bohumil Skála – Pod značkou ČKD, str. 151 [2]), už nie sú možné...

Trošku histórie o železnici v okolí

Železnicu Trenčín (Istebník nad Váhom) – Žilina (Nová Žilina) uviedli do prevádzky 1. novembra 1883 po tom, čo sa ujasnili majetkové vzťahy Považskej železnice a zvolila trasa medzi Trenčínom a Žilinou po ľavom brehu Váhu. Okolo Váhu viedla železnica v krátkom úseku po pravom brehu práve v okolí súčasnej Nosickej priehrady. Váh prekonala trať dvoma mostami (tzv. milochovské), aby sa skrátila vzdialenosť medzi Púchovom a Považskou Bystricou a vyhlo nepriaznivým geografickým podmienkam meandrovitého územia Váhu.

Intenzita dopravy narastala a tak zdvojkoľajnenie Považskej železnice medzi Leopoldovom a Žilinou prebehlo začiatkom 20. storočia. Ani to však nezapríčinilo postavenie stanice medzi Púchovom a Považskou Bystricou. Pri trati sa nachádzali iba obce Nosice, Nimnica a Milochov, z ktorých aspoň zastávku získal iba Milochov (km 164,20 kilometráže počas druhej svetovej vojny). Pri zastávke boli aj limitujúce polomery oblúkov 300 m. Medzistaničný úsek Púchov – Považská Bystrica dlhý 12,45 km bol pre zvýšenie priepustnosti rozdelený na tri oddiely pomocou dvoch hradiel.

Takýto ráz si trať udržala až do začatia výstavby vodnej elektrárne s priehradou na rieke Váh v 50. rokoch minulého storočia. Nová priehrada mala zadržať vodu po celej šírke doliny. Preto bolo potrebné trať presunúť do novej polohy, medzi novú vodnú nádrž a úpätie kopcov. Ihneď za stanicou Púchov začala trať prudko stúpať po novej trase čo najbližšie k svahu, za novým priehradným múrom pri kúpeľoch Nimnica obišla celú nádrž až k presunutej obci Milochov (nad úroveň priehrady), kde vznikla nová rovnomenná zastávka. Počas výstavby sa ďalej použila dočasná preložka na starú trasu železnice. Po dokončení zvyšného úseku preložky po Považskú Bystricu sa doprava previedla do novej trasy a teleso pôvodného násypu sa zaplavilo. Úsek bývalej Považskej železnice v okolí priehradného múra bol zlikvidovaný, celé okolie bolo úplne zmenené. Váh sa z priehradného múra rozdelil na dve vetvy, ktoré sa spojili pred Púchovom. Viac sa o samotnej stavbe preložky dočítate v článku od Jozefa Gulíka.

Okrem presunutia železnice do novej polohy a výstavby dočasnej spojovacej trate medzi starou a novou trasou, je ešte obdobie výstavby priehrady zaujímavé dovozom stavebného materiálu po železnici. Ten sa vykladal priamo pri staveniskách a ďalej rozvážal pomocou úzkorozchodných železníc. Pamiatkou po nich sú ploty v Nosiciach z koľajničiek 7 až 9 kg/m. Stará trať Považskej železnice tiež nezmizla úplne, ale na plote okolo meniarne hydrocentrály sú dodnes (najrozličnejší výrobcovia z obdobia cca 1883 až 1900). Tiež medzi zastávkou Nosice a priehradným múrom sa na strane Váhu železničného násypu nachádza betónový nárazník, do ktorého zrejme viedla úvraťová koľaj nákladiska stavby.

Z pohľadu železnice sa medzi Púchovom a Považskou Bystricou postavila úplne nová dvojkoľajná trať s dlhými oblúkmi veľkých polomerov (čo spôsobuje dodnes rýchlejšie vybrúsenie vonkajších koľajníc na dlhých úsekoch). Milochovské mosty (počas druhej svetovej vojny zničené a následne obnovené) už neboli potrebné, nová trať sa zaobišla bez veľkých mostov (nekríži Váh). Celková dĺžka trate sa takmer nezmenila (nová 12,3 km). Trať medzi Púchovom a Považskou Bystricou bola dopravne rozdelená na 4 priestorové oddiely hradlami Nosice (km 161,2), Milochov (km 165,1) a Horný Milochov (premenované na Dubovec, km 168,6, všetko kilometráž po prestavbe). Hradlá zrejme tesne po preložení trasy fungovali krátko ako hlásnice. Osobné zastávky vznikli ako súčasť hradiel Nosice a Milochov.

V roku 1960 uviedli do prevádzky elektrifikáciu jednosmernou napäťovou sústavou 3000 V v úseku Púchov – Žilina ako súčasť elektrifikácie prvého hlavného ťahu Čierna nad Tisou – Česká Třebová – Děčín. Ďalšiu výraznú modernizáciu zažila trať až v druhej polovici 90. rokov, kedy sa medzi Žilinou a Púchovom vybudoval univerzálny obojsmerný automatický blok. To malo za následok zrušenie hradiel, čím sa Nosice a Milochov stali iba zastávkami (dnes už komerčne neobsadenými). Jediné úrovňové priecestie na celej preložke sa postavilo pri priehradnom múre a v roku 1989 vybavilo automatickými výstražníkmi AŽD 71 (km 161,975). Ostatné kríženia s cestami sa riešili mimoúrovňovo.

V súčasnosti čaká traťový úsek Púchov – Považská Bystrica zrejme veľká zmena až pri „koridorizácii“, na ktorú si však ešte určite niekoľko rokov počká...

Niečo k fotografiám

Priložené fotografie nemajú za úlohu iba dokumentovať vlaky. Ich cieľom je aj zdokumentovanie celého okolia vodnej nádrže a najmä splynutie vlaku s krajinou. Určite v nich nájdu veľa poučenia aj železniční modelári, ktorí potrebujú vytvoriť porast a pozadie (či už fotografické alebo maľované). Porovnanie veľkosti vlakov s okolitými kopcami dáva jasnú odpoveď, prečo je tak ťažké vytvoriť modelovú krajinu v presnej mierke – málokto má totiž možnosť postaviť na modelovom koľajisku kopec vedľa trate, ktorý je aspoň 20 krát vyšší ako rušeň...

Poradie fotografií je rozdelené v prvej časti na dokumentáciu železničných, civilných a vodohospodárskych stavieb, ďalej zachovaných viac ako storočných koľajníc v plote a na vlaky fotené z blízkosti. V druhej časti sú vlaky fotografované z diaľky (dominuje okolitá krajina) a niekoľko pohľadov na krajinu bez vlakov. Inak je poradie fotografií náhodné, zámerne poprehadzované, aby vynikli rozdiely z jedného miesta v rôznom časovom období alebo rozdielna krajina v jedno rovnaké časové obdobie.