JS TOP 2007
Takto stručne som nazval moje obhliadnutie za rokom 2007 pohľadom železničného fotografa. Pôvodne som chcel písať len o gorilách, avšak množstvo zaujímavostí , ktoré sa našich koľajách udiali, ma prinútilo rozhodnúť sa inak. Ťažko sa z takého množstva fotografií vyberá, no pokúsil som sa pre vás vybrať tie najzaujímavejšie.
Zelené jednosmerné rušne pôsobia na nás "striedavých" fotografov ako taký magnet. Ich príťažlivosť je ešte umocnená snahou ZSSK o unifikáciu náterov HDV a s tým spojeným ponorením do červeno-bielo-šedého šatu a plánmi zjednotenia trakčnej sústavy na Slovensku. My bratislavskí to máme ešte o to ťažsie, že najbližšie jednosmerné rušne nájdeme až 160 km od nás, v Púchove. Moje prvé stretnutie s nimi tento rok nastalo až počas leta na východe Slovenska, kde som spojil rodinnú návštevu aj s krátkym fotením vlakov (čo je pre nás železničných fotografov typické). Napriek tomu, že fotenie bolo naozaj krátke, len niekoľkohodinové, na úrodu zaujímavých fotiek som sa sťažovať nemohol. Najviac ma potešil asi výkon bobinky 140.058 a trojfarebný peršing 163.104 na Os, ktoré zachytávajú nasledujúce fotografie v Kostoľanoch nad Hornádom.
Ďalší výlet za zelenými mašinkami sme podnikli netradične na Sviatok všetkých svätých. Nie že by sme si nevážili ich pamiatku, ale návšteva hrobov deň vopred a využitie pekného slnečného dňa, ktorých s prichádzajúcou zimou ubúda, nás vyhnalo až na Štrbskú rampu. Odtiaľ nás žial vyhnali moje nečakané zdravotné problémy, a tak sme sa s prvým tohtoročným snehom na tatranských štítoch rozlúčili hneď po odfotení 151.004 na vlaku EC Košičan. Červenej bobinky SŽDS sme sa tak síce nedočkali, ale keďže sme ju zvečnili nedávno smerujúcu na Horní Lideč v Strelenke keď ešte svietila novotou, tak sme to ani veľmi neľutovali.
Odfotiť v Bratislave jednosmerný rušeň je takmer nemožné, váčšinou sa tak dalo urobiť iba počas rôznych slávnostných udalostí. Nám sa to podarilo tentorok niekoľkokrát, keď na čas vypadol sústruh v Žiline, a tak boli jednosmerné rušne posielané na sústruženie na bratislavský Rendez. Ako prvý sem dorazil jednosmerný peršing 162.006, po ňom nasledovala rakaňa 183.018 a aj keď s jedlom rastie chuť, dvojičky sme sa tu nedočkali.
A co sa udialo zaujímavé doma v Bratislave? V prvom rade to bola aktivita súkromných dopravcov, ktorých vďaka zväčšovaniu ich parku HDV môžeme u nás stretnúť stále viac a viac. Nákladné expresy zapriahnuté za herkulesy či súkromné laminátky sú lákavým sústom pre každého železničného fotografa. Medzi najpopulárnejšie nové prírastky sa zaradili predovšetkým laminátka spoločnosti Lokorail s označením 230.045, s domovským depom v bratislavskom prístave a operujúca predovšetkým na trati č. 130, a predovšetkým herkules spoločnosti BRKS ako prvý oficiálne pôsobiaci aj za východnou hranicou Bratislavy. Dnes sa s ním nestretneme len na ramene Kúty - Bratislava - Štúrovo, ale dokonca už aj v Žiline. O tom či BRKS konečne prerazí aj v osobnej doprave, si budeme musieť ešte počkať, keďže holandské jednotky, ktoré spoločnosť kúpila naďalej čakajú v areáli Slovnaftu na svoj osud. Na fotografii je ich možné zhliadnuť krátko po dodaní v areáli Dimitrovky ešte kým ich "skrášlili" sprejeri.
Ich útoku neostala žial ušetrená ani najsledovanejšia 362 roku 2007, menovite 362.010. Možno aj to, predovšetkým však potreba viacsystémových rušňov na vozbu vlakov ZSSK urýchlili ukončenie jej dlhodobej nechcenej prestávky. A tak sa z popolušky Rendezu stala nová hviezda, ktorá však ešte stále krúti svoje skúšobné kilometre na ramene Bratislava - Žilina.
Osud bol však ku strojmajstrom hlavného bratislavského depa krutý. V jeden letný večer zahorela v Trnave na stanici 362.006, a tak sa počet schopných 362 opäť znížil na pôvodný stav. Vzhľadom na neopraviteľné škody, je osud rušňa naďalej neistý, jedno je však isté, ako 362 ho už nikdy v prevádzke neuvidíme.
Rok 2007 mal byť posledným rokom Coca Coly. Keď na jeseň odchádzala na EH, jej fanúšikovia sa dohadovali v akom nátere opustí haly Rendezu. Nakoniec sa však žiadne veľké prekvapenie nekonalo, alebo vlastne aj áno, rušeň 362.015 vyšiel z EH v takom istom nátere ako na ňu odišiel. A tak Coca Cola naďalej ostáva jediným reklamným rušňom na Slovensku.
Príjemným spestrením bratislavských 363 bola aj naďalej stále "patinovanejšia" perla Považia 363.137, ktorá okrem absolvovania EH asi najčastejšie zaskakovala za svoje nečinné kolegyne. Aj to bolo dôvodom nadmerného počtu príprahov a nasadení HDV od ZS Cargo v osobnej doprave ZSSK.
Keďže ako som už vyššie spomenul disponuje ZSSK len jedným reklamným rušňom, príjemným spestrením bolo nasadzovanie reklamných banánov na trati 180 a plzeňských 363 na rýchliku Slovan (v lete Jadran) do Bratislavy. Okrem olympijského esa, poštovných sporitelní k ním počas roka pribudlo aj populárne "Kuriatko" 363.084 a od nového GVD k nám na spomínanom rýchliku zachádzajú brnenské 363 vrátane reklamných Grand Princ či Relay.
Najviac medializovanou udalosťou roka sa stal bez pochýb prechod legendárneho Orient Expressu cez územie Slovenska. A aj keď by každý čakal nasadenie vlajkového rušňa 350 ZSSK v úseku Bratislava - Zvolen, pre ich vysokú nespoľahlivosť nasúpila na neho novozámocká 240.081 v novom nátere ZSSK.
Okrem maľovania rušnov radu 240 ZSSK do nového korporátneho náteru ZSSK sa nedalo zahanbiť ani Cargo, ktoré sypalo jednu laminátku v obnovenom nátere za druhou. Asi najpopulárnejšou z nich bola 240.001, ktorá sa na začiatku zimy objavila aj na záskoku ZSSK.
Ruská ruleta rozohraná o to, ktorá princezná pôjde ako prvá na "odstrel" a teda do nového náteru ZSSK padla na 263.006 (aj keď by sme našli aj horšie). S novým náterom však prišli aj technické problémy a princezná mala počas svojho nekonečného návratu problém sa napríklad vyškriabať z bratislavského Nového Mesta na hlavnú.
Bratislavské princezny však zaujali aj niečím iným a to predovšetkým skoro každodenným dvojzáprahom na súpravových vlakoch či rušňovom vlaku v kombinácii s laminátkou.
Zahanbiť sa však nedali ani naše najrýchlejšie rušne s označením 350 familiárne prezývané aj gorily. Zaskvela sa predovšetkým prototypová 350.001, ktorá úspešne absolvovala technicko-bezpečnostnú skúšku koridoru Bratislava - Piešťany na 160 km/hod. Jej najväčším víťazstvom však jednoznačne bolo zachovanie obľúbeného výstavného náteru po EH.
Menej úspešná bola 350.002, ktorá síce zvládla skúšky s novým pedálovým živákom na MÁV, avšak neotvorila cestu pre gorily na ramene Budapešť - Miškolc - Košice od nového GVD, na jej vrub sa tento neúspech určite pripísať nedá.
Úspešný comeback zaznamenala mimoriadne obľúbená 350.016, ktorá sa v máji roku 2007 stretla na priecestí s poľnohospodárskym prívesom. Obavy o jej poškodenom ráme sa nepotvrdili a tak je dnes poslednou 350, ktorá obdržala nový náter a úspešne brázdi koľaje v nových farbách ZSSK.
Ďalšou smutnou správou je zníženie počtu nasadenia pantografových jednotiek radu 560 od nového GVD. Tomu však predchádzala v tomto roku ojedinelá TBS súpravy 560.029/560.030 po EH na trati č. 130, kde sa s pantografmi s výnimkou stanice Galanta bežne nestretneme.
Nádejou do budúcnosti našich železníc (skor ale ďalekej ako blízkej) bola prezentácia modernej jednotky Flirt a začiatok pôsobenia viacsystémových taurusov 1216 do českého Brna od nového GVD. Potešujúcim a spestrujúcim zostáva aj naďalej nasadzovanie reklamných rušňov rakúskej ÖBB na osobných vlakoch do Petržalky, ktorých počet sa bude s blížiacimi ME vo futbale, ktoré Rakúsko hostí, zvyšovať.
Cestou modernizácie sa vybrali aspoň naše Tatranské lanové dráhy, ktoré venovali návštevníkom Tatier pod vianočný stromček nové vozidlá lanovej dráhy Starý Smokovec - Hrebienok. Keďže môj tretí výlet do Vysokých Tatier pokazilo nepriaznivé počasie, potešili ma aspoň núdzové nočné fotky stále atraktívnej tatranskej zubačky.
Medzi zaujímavé udalosti roku 2007 patrili aj napríklad historické návozy na Grand Prix v Budapešti vedené českou žehličkou, každoročný úspešný zraz historický zraz vozidiel na bratislavskom Rendezi, či výskyt srbských lokomotív na našom území po absolvovaní EH v ŽOS Vrútky.
Tieto udalosti zaujali pozornosť môjho objektívu už čoskoro v roku uplynulom. V tom roku nastávajúcom, 2008, želám všetkým fanúšikom železníc hlavne pevné zdravie, veľa šťastia a úspechov pri dosahovaní svojich cieľov a predsavzatí, a hlavne vzájomného porozumenia. Na záver patrí moja vďaka aj mnohým ľuďom pôsobiacich na železnici, bez ktorých pomoci by mnohé tieto zábery neboli vznikli.
Autor text/fotografie: Juraj Streber (montoya), js-trains.slovaktrains.sk
