Spomienky na Prešov

Rušňové depo v Prešove prevádzkovala po rozdelení ZSSK spoločnosť Cargo Slovensko. Ešte koncom minulého roka spoločnosť rozhodla, že rušňové depo v Prešove má veľké náklady a že ho uzavrú. Všetky činnosti sa majú rozdeliť medzi rušňové depá v Košiciach a v Humennom. Depo v Prešove bolo väčšie ako depo v Humennom a aj určite lepšie vybavené. Určite k rozhodnutiu ho uzavrieť prispela aj blízkosť depa v Košiciach.

Počas vlaňajšieho apríla som trávil dva týždne v kúpeľoch v Bardejove a keďže to bolo práve počas prebúdzania Katky v Košiciach, tak som sa rozhodol spojiť môj pobyt aj s návštevou troch rušňových dép na východe Slovenska.

Hneď po príchode do Prešova som vytiahol zázračnú skrinku a začal som fotiť. Vtedy bola ešte Prešovská stanica vo výstavbe a prebiehali tu veľké a ťažké výluky. Na Plavečskom zhlaví boli v prevádzke len dve alebo tri koľaje a všetky vlaky smer Plaveč a Humenné sa prestavovali cez Košické zhlavie.

Na ramene Prešov – Bardejov premávali Prešovské 812 a na manipulantoch 752. Po týždni pobytu v Bardejove prišiel môj víkend. Hneď ráno som sa vybral do Košíc. Počasie vyzeralo na prvý pohľad veľmi zle. Ráno bolo hmlisto, ale už v Prešove svietilo slniečko. Pôvodne som chcel ísť z Prešova do Košíc parným vlakom, ktorý ťahala Šľachtičná 475.196, ale bohužiaľ z Bardejova sa na jej jazdu dostať nedalo. V Košiciach nás vítalo tiež nádherné slnečné počasie. Spočiatku som čakal na Košickej stanici na Býčka 422.0108, ale po správe že má na trati poruchu som sa vybral do depa, kde sa konali oslavy zobúdzania Katky po zimnom odpočinku.

Počasie bolo nádherné, nálada výborná a atmosféru podfarbovali hlavne žiariace očí detí, ktorým sa Katka veľmi páčila. Veď pri tých ostatných veľkých mašinkách vypadala ako ich, detská mašinka. Ale o tom tu už zopár reportáží bolo. Ja som sa snažil hlavne zmapovať dianie v depe a spraviť si zopár fotiek rušňov.

Na druhý deň v nedeľu sme sa vybrali pozrieť si depo v Humennom. Cesta prešovskou 812 do Kapušian pri Prešove a potom do Humenného trvala takmer dve hodiny. Preto Kapušany pri Prešove, lebo sme sa rozhodli neísť do Prešova a potom späť ale ísť pozrieť podbíjačku a motorový vozík na prešovskom zhlaví v zaujímavej zelenej farbe. Na obidvoch tratiach je veľa zaujímavých a pekných miest a určite by sa tu našlo veľa fotoflekov, najmä na trati Prešov – Humenné, kde je doprava trochu hustejšia. Pre mnohých priaznivcov zabezpečovacej techniky aj tým, že sa tu ešte zachovalo zopár staníc s pôvodným elektromechanickým zabezpečovacím zariadením. Po príchode do Humenného som sa odobral do miestneho depa, kde po prednesení mojej prosby o umožnenie návštevy v ich depe som videl najprv veľký údiv a potom ešte väčšiu ochotu. Po nevyhnutnom poučení o bezpečnosti som si začal obzerať depo a samozrejme fotiť. Podľa názoru zamestnancov sa v ich depe zbieralo to, čo už nikto nechce. Boli tu hlavne 810, 751, 752 a 754.Ale tie vraky sa zbierajú takmer po všetkých rušňových depách na Slovensku.

Pri návrate z Humenného do Bardejova sme sa ešte zastavili v Prešove. Na moje milé prekvapenie v Prešovskom depe bol údiv o trochu menší ale ochota bola veľká. Dostal som dokonca ponuku, že ma povodia po depe, ktorú som s vďakou odmietol. Snáď nikdy nezabudnem na vetu: „Naše depo Vám je plne k dispozícii.“

Veľmi ma potešila úzkorozchodná parná mašinka U 47.002, ktorá stála na pomníku v depe. Bolo ju aj vidieť z vlaku na Košickom zhlaví. Na prvý pohľad bolo vidieť, že pomník je udržiavaný. Teraz po uzavretí depa by mal byť rušeň umiestnený na pomník pri železničnej stanici. V prešovskom depe už boli aj modernejšie rušne: 163, 362 , 731 a 812.

Ešte raz sa chcem poďakovať všetkým za ich ochotu a trpezlivosť so mnou a s mojim koníčkom. Veľká vďaka!