Blesková návšteva Štítnickej doliny

Spoločným stretnutím sa stáva Plešivec. Časť výpravy zo západného Slovenska  sa tu dovalila autom, východniarska vlakom. Ráno teda i napriek začínajúcemu víkendu vstávam s radosťou v očakávaní stretnutia so známymi členmi VLAKYNET a jedným neznámym „domorodcom“ :). Pôvodne som mal v pláne vyskúšať si jazdu „Bagetkou“, no po stretnutí s manom754 bolo jasné, že to bude opäť Zr 1804  DOMICA, ktorým sa zveziem do Plešivca. Chýbajúca 754 072 v jej čele dávala tušiť, že s Julkou nie je čosi v poriadku. A tak sa tejto práce zhostila 750 093.

V okolí Jablonovského tunela sme spozorneli, pretože tu hrozilo ďalšie stretnutie s vlakoneťákom operujúcim v tomto teritóriu. Pomaly sme sa zmierili s tým, že tomu tak nebude. Duški nás ale rýchlo vyviedol z omylu, keď si na nás počkal v žst. Rožňava. Ako som sa neskôr dozvedel, rozhodol sa v tento deň dokumentovať KARKULKU T 444 0037 patriacu fy. CARMEUSE v Slavci.

Nakoľko som do Plešivca dorazil o hodinu skôr, než som mal v pláne, využil som ponúknutý čas na dokumentovanie rožňavského zhlavia a preverenie fyzickej kondície pri výstupe na úbočie Plešiveckej planiny. Týmto som dokonale zmiatol Dušana, ktorý nič netušiac ma očakával pri príchode Os 6402.

05.04.2008	Schéma koľajiska

Bzučiaci telefón dal jasne najavo, že zvyšok výpravy čaká na mňa v stanici a tak som pomaly zahájil zostup. Vrelé stretnutie, bojová porada a vyrážame hore dolinou do cieľovej stanice Slavošovce.

Zastavenie prvé:

10.07.2003	05.04.2008

Prichádzame do Paškovej, kde v strede obce odbočujeme vpravo z hlavnej cesty a po pár metroch sa ocitneme na zastávke, kde hlasný štekot psov z neďalekého dvora ohlasuje náš príchod. Pani domáca je prekvapená čo sa to tu deje. Ešte niekoľko dokumentačných záberov a ideme ďalej.

Zastavenie druhé:

10.07.2003	05.04.2008

Schéma koľajiska

Po príchode do Kunovej Teplice pri futbalovom ihrisku, ktoré  by im určite mnohé dediny závideli odbočujeme znovu vpravo na miestnu komunikáciu, ktorá nás dovedie rovno na železničnú stanicu. Zub času tu poriadne nahlodal staničné objekty. Niektorým z nich už dlhú životnosť nedávame. Opäť dokumentujeme a ideme ďalej.

Zastavenie tretie a štvrté:

10.07.2003	05.04.2008

Schéma koľajiska

Nesie sa v znamení strediskovej obce Štítnik. Najprv je to zastávka Štítnik-mesto kde je plánovaný fotohalt a potom samotná  žst. Štítnik. Kedysi uhoľné sklady tu už dávno neexistujú a tak vidieť tu nejakú manipuláciu s nákladnými vozňami by bol malý zázrak. Opustená budova železničnej stanice ležiacej mimo obce má zaplechované okná.

Zastavenie piate:

10.07.2003	05.04.2008

Roštár - bývalá zastávka s nákladiskom. Prakticky tu po nej niet žiadnej stopy. Len matne si v spomienkach vybavujem, ako to tu kedysi vyzeralo. Zastávku ležiacu mimo obce pripomína len vyvýšený a zarovnaný kúsok pri koľaji.

Zastavenie šieste:

10.07.2003	05.04.2008

Schéma koľajiska

Ochtiná – pri pobyte v nej lovím v pamäti, ako sa mi tu raz náhodou podarilo vyfotiť na manipuláku 753 256. Po nakládke dreva, ktorá tu kedysi dominovala niet ani stopy. Technologické zariadenie zmizlo, ostala len zarastená betónová plocha. Stanica však pôsobí celkom zachovalo. Pri pohľade na plešivecké zhlavie je viditeľné klesanie trate, pohľadom smerom na Slavošovce trať stúpa. Práve na tomto mieste sa bude odohrávať náš druhý fotohalt.

Zastavenie siedme:

10.07.2003	05.04.2008

Zastávka Rochovce – miesto ďalšieho plánovaného fotohaltu. Z rozprávania viem, že tu kedysi bola manipulačná koľaj s malou nakladacou rampou. Dnes po nej ostali len vytŕčajúce základy

Zastavenie ôsme:

Zastávka Slavošovce-obec. Plechová búda, ktorá snáď nezmenila svoj výzor od mojich detských čias. Stáva sa našim východiskovým bodom k návšteve slavošovského tunela. K našej výprave sa pripája pán PaedDr. Milan Sajenko miestny kronikár, vedúci expozície rodného domu Pavla Dobšinského a veľký znalec budovania tejto časti gemerských spojok. Je neoceniteľným zdrojom informácií, najmä na veľké potešenie nášho tunelára Mira. Prechod tunelom nám trvá cca 45 min, kým sa z jeho tmavých útrob nedostaneme na denné svetlo tentoraz už ale na Muránskej doline. Jeho stav je i po vyše 60 rokoch taký, ako by ho len nedávno opustili jeho budovatelia. V záverečnom úseku tunela sa i po prekopaní odvodňovacieho rigolu nachádza pomerne silná vrstva bahnitého nánosu. Sú tu avšak položené drevené palety, po ktorých sa dá bezpečne  prejsť. Podľa informácií od starostu sa tu tento týždeň plánuje brigáda v rámci verejnoprospešných prác, takže stav sa možno ešte o niečo zlepší. Pre prípadných záujemcov je dôležitá informácia, že je potrebné vystrojiť sa pevnou nepremokavou obuvou, nepremokavým oblečením a svetlom. Vstup do tunela je na vlastnú zodpovednosť.

Vchod do tunela na slavošovskej strane	Vchod do tunela na muránskej strane

Vraciame sa naspäť, náš sprievodca nám ukazuje ďalšie objekty, ktoré sa tu vybudovali – kamenný most ponad potok Štítnik, hradskú a teleso novoplánovanej stanice Slavošovce. V závere prijímame jeho pozvanie a pri popíjaní čaju /mimochodom padol veľmi vhod/ vstrebávame ďalšie informácie.
Túto debatu prerušuje opäť zvonenie mobilu, to sa už ohlasuje starosta. Lúčime sa teda s naším hostiteľom a tešíme sa na skoré videnie. Stretávame sa hlavným predstaviteľom Slavošoviec a dojednávame ďalšie veci, pre hladký priebeh našej blížiacej sa návštevy. A možno čosi pre účastníkov bude mimo plánu pripravené navyše.

31.07.2005	05.04.2008

Schéma koľajiska

Čas je neúprosný, treba sa ponáhľať domov. Nasadáme teda do nášho gumokolesového tátoša a mierime do východiskového bodu našej výpravy – Plešivca. Tu sa naše cesty rozchádzajú, úlohy na najbližšie dni sú rozdané. Spoločne sa tešíme, že sa opäť spoločne, i s vami ostatnými stretneme už čoskoro, 3. mája.