Téžévéčkom za Funésom (2)

4. deň – 9.3.2008 nedeľa

V dnešné nedeľné ráno sme si trochu privstali. Chystáme sa navštíviť cieľ našej cesty – St-Tropez. O 5.57 hod. odchádzame vlakom NZ 4621 (Bordeaux –Nice) do St-Raphaël, pr. 7.36 hod. Hneď za stanicou je autobusová zastávka, odkiaľ nám o 8.00 hod. ide autobus. Do St-Tropez to trvá hodinu a štvrť a lístok stojí 10,20 €. Cesta vedie popri pobreží s vybudovanými letoviskami. Striedajú sa skalné útesy s piesočnatými plážami. O 9.15 hod. vystupujeme v St-Tropez na autobusovej stanici, len kúsok od budovy slávnej, filmovej, žandárskej stanici, s nápisom GENDARMERIE NATIONALE. Pozatvárané drevené okenice, ošarpaná omietka nasvedčujú, že dom je opustený. Popísané odkazy na stenách sú adresované hlavnému hrdinovi, žandárovi Ludvikovi Cruchotovi, ktorého stvárnil nezabudnuteľný Louis de Funés, v dabingovom podaní jedinečného Františka Filipovského. Sadáme si na lavičku pred stanicou a spomíname na scénky z filmov o žandároch. Fotíme sa z každého uhla a nenápadne pozorujeme, či sa niekde neobjaví majster v rozdávaní pokút – žandár Krišot s mníškou (matka představená) na geniálnom autíčku Citroën 2CV, prezývanom „Kačica“. Máme pocit akéhosi vnútorného sklamania, že zámer vytvoriť z budovy múzeum filmovej komédie sa nestretol s pochopením. Aj keď Louis de Funés mestečko St-Tropez preslávil, obyvatelia, hlavne tunajší policajti pociťujú skôr určité zosmiešnenie a poníženie. Nikde v meste nenájdete žiadnu spomienku, jednoducho nič, čo by pripomínalo slávneho komika a úspešné francúzske komédie o žandároch.

Do prístavu je to len na skok. Prechádzame povedľa ukotvených milionárskych jácht po prístavnej promenáde s množstvom reštaurácií. Zastavujeme sa v jednej z nich a vytvárame si filmovú predstavu veľkého defilé s pochodujúcimi mažoretkami. Potom sa ešte poprechádzame úzkymi kamennými uličkami mestečka a o 12.20 hod. sa vraciame do St-Raphaël, pr. 13.40 hod. O 13.52 hod. odchádzame vlakom IC ter 17 483 do Cannes, pr. 14.13 hod., mesta filmových festivalov, luxusných hotelov a kasín. Zo stanice schádzame ulicou priamo k moru, kde je Festivalový a kongresový palác a chodník slávy s odtlačkami rúk známych filmových hviezd. Promenáda je plná ľudí, skupinka peruánskych hudobníkov vyhráva na gitarách a píšťalkách melódie starých indiánskych piesní. O 16.35 hod. sa presúvame vlakom IC ter 17 433 do Nice, pr. 17.04 hod. Z okna vlaku si vychutnávame nádherné pobrežie francúzskej riviéry. Skalné útesy, ktoré slnko sfarbuje do červena, kontrastujú s azúrovo-modrým morom. Na stanici v Nice stíham spraviť niekoľko fotiek „téžévéčiek“ a o 17.50 hod. sa vraciame vlakom IC ter 17 434 do Marseille, pr. 20.30 hod. 

5. deň – 10.3.2008 pondelok

Marseillský rybí trh hneď pri Starom prístave je pre suchozemca určite veľkou atrakciou a tak si ho nenecháme ujsť ani my. Rybári sú rozložení už od skorého rána a vychvaľujú sa svojimi úlovkami. Od tuniakov, cez morské úhory, chobotnice, krevety, kraby až po potvory s dlhými tykadlami a množstvom nôh tu nájdete takmer všetko. Pre niekoho pochúťka, inému zase naskakujú zimomriavky po tele. Všetko sa to hýbe v plytkých prepravkách s vodou, sem-tam niektorá ryba pleskne chvostom a ľudia uskakujú. Francúzi sú veľký gurmáni a rybacia polievka „bouillabaise“ (bujabézua) je ich špecialitou. Chceli sme ísť loďou na ostrov If, ale zisťujeme, že v pondelok nepremáva. Preto sa vraciame na stanicu a o 11.13 hod. odchádzame vlakom IC ter 17 714 do Avignonu (UNESCO), pr. 12.24 hod. Toto historické centrum Provensálska zohralo významnú úlohu v dejinách katolíckej cirkvi.

Pri vychádzaní zo stanice na nás ihneď zapôsobia mohutné hradby, ktoré obkolesujú historické jadro mesta v dĺžke cez štyri kilometre. Prichádzame k Pápežskému palácu, ktorý sa v rokoch 1309 až 1377 stal novým sídlom pápežov namiesto Ríma, pre isté nezhody medzi francúzskym kráľom Filipom IV. Pekným a vtedajším pápežom Bonifácom VIII. Tak sa začala éra tzv. avignonského zajatia pápežov. Vysoké múry samotného paláca pôsobia ako taká nedobytná pevnosť. Hneď vedľa sa nachádza katedrála Notre-Dame-des-Doms, kde sú pochované mnohé osobnosti cirkevného sveta. Kúsok ďalej je upravený park s jazierkom, odkiaľ sa naskytá krásny pohľad na rieku Rhônu tečúcu okrajom mesta. Na rieke je pozostatok kamenného mosta Saint Bénézet z 12. storočia, ktorý bol 900 metrov dlhý a mal 22 oblúkov. V 17. storočí ho zničila povodeň a zostali z neho len štyri oblúky s románskou kaplnkou. Sedíme na lavičke pri jazierku, v ktorom plávajú okrasné ryby a kŕmime kŕdeľ kačíc a holubov. Po krátkom odpočinku sa prechádzame ulicami starobylého Avignonu. Všade je množstvo bagetérií a predajní výborných francúzskych vín. Veď celý tento kraj je vinicami ako posiaty. V obchodoch so suvenírmi je dostať vrecúška so sušenými bylinkami, voňavky, mydlá, prevažne so sladkou vôňou levandule. Železničná stanica Avignon TGV je na okraji mesta, asi 2,5 km vzdialená od centrálnej železničnej stanici a možno sa k nej dostať autobusom. O 15.13 hod. odchádzame z Avignon Centre vlakom IC ter 17 716 do ďalšieho provensálskeho mestečka s významnými historickými pamiatkami – Orange (UNESCO), pr. 15.27 hod. 

Zo stanice ideme do centra mesta, kde sa nachádza dvetisíc rokov staré rímske divadlo polkruhového tvaru, ktoré je historikmi považované za jedno z najkrajších zachovalých rímskych divadiel. V strede mohutnej čelnej steny je socha cisára Augusta so zdvihnutou pravicou, ako zdraví publikum. Práve cisár Octavianus Augustus začal s výstavbou tohto divadla. Ďalšou významnou pamiatkou v tomto meste z čias Rímskej ríše je Víťazný oblúk. Zdobený je reliéfmi, pripomínajúcimi víťazstvo Rimanov v námornej bitke u Aktia (dnešné Grécko). Začínajúci slabý dážď urýchľuje naše rozhodnutie, vrátiť sa späť na stanicu. O 17.31 hod. odchádzame vlakom IC ter 17 721 do Marseille, pr. 19.04 hod. Na stanici si kupujeme miestenky (1,5 €/ks) na zajtrajšie TGV do Paríža. Ochotný pracovník v pokladni nám dáva dokonca na výber – hore (en haut) alebo dole (en bas). Vyberáme si miesta na poschodí, z ktorého je lepší výhľad na okolitú krajinu. 

6. deň – 11.3.2008 utorok

V posledný deň nášho výletu sa ešte raz pokúšame dostať na ostrov If. Mierime do prístavu a čakáme, kedy pracovníčka otvorí okienko, kde sa predávajú lístky na lode. Asi po hodine čakania nás to prestane baviť, po pracovníčke ani stopy. Je tam plno turistov, ktorí tiež čakajú, ale asi márne. Vybrali sme sa teda do obchodného centra La Fayette neďaleko prístavu, urobiť posledné nákupy na cestu domov. Neodolali sme chrumkavým francúzskym bagetám, ktoré nám veľmi chutili a pálivej dijonskej horčici. Posledný krát sme sa pokochali marseillskými uličkami a išli do hotela pre batožinu. Prichádzame na stanicu, kde práve spájajú dve poschodové jednotky TGV. Je to náš vlak TGV 6116 Duplex s odchodom 12.28 hod. Cestovná doba do 750 km vzdialeného Paríža je 3 hodiny a 3 minúty bez jediného zastavenia. Jednu poschodovú súpravu tvoria dve hnacie vozidlá a 8 vložených vozňov s počtom 545 miest. Dve spojené súpravy potom znamenajú prepravnú kapacitu nášho vlaku v počte 1090 cestujúcich.

Cesta prebehla hladko, o 15.31 hod. zastavujeme v Paríži na Gare de Lyon. Peši ideme na Gare d´Austerlitz a odtiaľ RER-kom o16.24 hod. na zastávku Pont de Rungis Aéroport d´Orly, pr. 16.48 hod. Tu prestupujeme do autobusu kyvadlovej dopravy (navette bus). Šofér rešpektuje náš lístok z RER-ka, a tak nemusíme platiť 2,5 €, ako keď sme sem prichádzali. Vezieme sa asi 15 minút, najskôr je zastávka Orly-Ouest a potom nasleduje Orly-Sud. Máme dostatok času do odletu nášho lietadla a tak ideme výťahom na vyhliadkovú terasu, odkiaľ pozorujeme prílety lietadiel, ktoré pristávajú vo veľmi krátkych intervaloch. O 19.30 hod. nastupujeme do lietadla, o 20.10 hod. začíname rolovať po dráhe v „šóre“ lietadiel pripravujúcich sa na štart. V jednom momente nám to pripadá ako raňajšia zápcha na Prístavnom moste v Petržalke, avšak s tým rozdielom, že piloti lietadiel nerobia žiadne riskantné predbiehacie manévre. Inak pokojný let nám narúšali iba menšie turbulencie a o 22.15 hod. pristávame na bratislavskom letisku.

Titulná snímka: Žel.stanica Marseille St-Charles, 11.3.2008 © František Halčák