Isle of Man (2)
Moje obavy z večera sa naplnili. Väčšina mojich veci mi nestihla do rána uschnúť. No čo už!? Hlavne, že dážď pomaly slabol, i keď silný vietor zostal. Ale práve ten mi dopomohol k tomu, že už okolo obeda som bol už celkom suchý.
The Groudle Glen Railway (Horská železnica v Groudle)
Bola nedeľa a ja som zamieril do Groudle, previesť sa parnou železničkou. V období apríl až september je v prevádzke každú nedeľu od 11,00 hod do 16,30 hod. V mesiacoch júl a august pribúdajú aj útorky a štvrtky od 19,00 hod do 21,00 hod. Spiatočný lístok stojí 3,- £ pre dospelých a 1,50 £ pre deti.Z elektrického vlaku vystupujem hneď za Douglasom na zastávke Groudle. Cez drevenú bránu vstupujem do veľmi pekného údolia s riečkou a vodným kolesom. Na konci ma čakala stanička Lhen Coan, v preklade „Osamelé údolie“. Kryté nástupište s dvomi koľajami. Samozrejme predaj cestovných lístkov a suvenírov. Už z diaľky bolo vo vzduchu cítiť známu dymovú vôňu.
Táto horská (možno skôr údolná) úzkorozchodná železnica je v súčastnosti prevádzkovaná miestnymi nadšencami. Oficialneho otvorenia sa dočkala v júli 1896. V rokoch svetových vojen bola uzatvorená. S prestávkou bola v prevádzke do roku 1963. V rokoch 1967 – 70 bola železnica demontovaná. V roku 1982 sa začala jej obnova. Do súčastnej podoby sa dostala až v roku 2000. Železnica využíva 2 originálne parné lokomotívy Polar Bear (Polárny medveď) a Sea Lion (Uškatec) a repliku Annie. Okrem parných tu majú aj dieselové Dolphin (Delfín) a Walrus (Mrož) a dve na pohon elektrickými bateriami.
Táto horská (možno skôr údolná) úzkorozchodná železnica je v súčastnosti prevádzkovaná miestnymi nadšencami. Oficialneho otvorenia sa dočkala v júli 1896. V rokoch svetových vojen bola uzatvorená. S prestávkou bola v prevádzke do roku 1963. V rokoch 1967 – 70 bola železnica demontovaná. V roku 1982 sa začala jej obnova. Do súčastnej podoby sa dostala až v roku 2000. Železnica využíva 2 originálne parné lokomotívy Polar Bear (Polárny medveď) a Sea Lion (Uškatec) a repliku Annie. Okrem parných tu majú aj dieselové Dolphin (Delfín) a Walrus (Mrož) a dve na pohon elektrickými bateriami.
Železnica vyváža záujemcov údolím k moru do stanice Sea Lion Rocks. Sú to vlastne vysoké strmé útesy s peknou vyhliadkou. Je tu možnosť posedieť si v malej reštaurácii.Kedže Snaefell Mountain Railway - horská železnica v Laxey nepremávala ani v nedeľu, tak som si v pohode úžíval The Groudle Glen Railway a neskôr som sa vrátil späť do Douglasu.
Steam Railway (parná železnica)
Úsek parnej úzkorozchodnej železnice Douglas – Port Erin bol otvorený v roku 1874. Meria 15,3 míle (24,6 km). Je to už len posledná časť z celého 46 míľového (74km) pôvodného železničného systému na ostrove. Do dnešnej doby je využívaných 7 parných lokomotív. V prevádzke je od .marca do novembra. Spiatočný lístok na celú cestu pre dospelých stojí 9,40 £ a pre deti 2,80 £. Jazda trvá takmer hodinu.
Na cestu parnou železnicou som si vybral hneď prvý spoj o 10,20 hod z Douglasu. Malá skupinka čakajúcich cestujúcich sa príchodom troch autobusov s anglickými turistami veľmi rýchlo rozrástla. Po chvíli prišiel sprievodca, otvoril vstup na nastupište a začal kontrolovať cestovné lístky. Súprava vozňov na nástupišti už očakávala svojich cestujúcich. Do každého kupe sa vchádza osobitnými dverami z nástupišťa, ktoré sú aj z druhej strane. Kupé s dvomi dverami. Tým je vlastne vozeň bez chodbičky a WC.
Na cestu parnou železnicou som si vybral hneď prvý spoj o 10,20 hod z Douglasu. Malá skupinka čakajúcich cestujúcich sa príchodom troch autobusov s anglickými turistami veľmi rýchlo rozrástla. Po chvíli prišiel sprievodca, otvoril vstup na nastupište a začal kontrolovať cestovné lístky. Súprava vozňov na nástupišti už očakávala svojich cestujúcich. Do každého kupe sa vchádza osobitnými dverami z nástupišťa, ktoré sú aj z druhej strane. Kupé s dvomi dverami. Tým je vlastne vozeň bez chodbičky a WC.
Za veľkého záujmu pripojili parnú lokomotívu a mohli sme vyraziť na cestu do Port Erin. V staniciach dával znamenie na odchod sprievodca so zelenou zástavkou. Trať je jednokoľajná. S oproti idúcou súpravou sme sa stretali v stanici Ballabeg. Do Port Erin sme prišli samozrejme na čas. Je to pekné malé mestečko. Hneď vedľa železničnej stanice je aj železničné múzeum. Sú v ňom hlavne dve parné mašinky a zopár osobných vozňov.
V Port Erin som sa dlho nezdržiaval. Kedže môj trojdňový lístok mal platnosť posledný deň a ja som sa chcel ešte previesť horskou železnicou, vrátil som sa prvým vlakom späť do Douglasu.
Snaefell Mountain Railway (Snaefell –ská horská železnica)
Konečne po troch dňoch začala premávať horská železnica. Výpadok v prevádzke spôsobilo zlé počasie. Elektrickou železnicou som sa dostal do Laxey. Železničná stanica v Laxey slúži aj pre Snaefell Mountain Railway. Horská elektrická železnica s rozchodom 3,6 stopy (1067 mm) je verejnosti dostupná od roku 1895. Dĺžku 5 míľ (8 km) na vrchol Snaefell (621 m) prekoná asi za 30 minút.
Trať je dvojkoľajná. Je používaných 6 pôvodných vozňov. Z nich len jeden bol prestavaný po poškodení požiarom. Okrem osobných je v prevádzke aj jeden nákladný vozeň. Na vrchole hory sa nachádza reštaurácia a hlavne veľmi pekný výhľad. Domáci hovoria, že pri dobrom počasí je možné vidieť 6 kráľovstiev: Anglicko, Škótsko, Írsko, Wales, Mann a „kráľovstvo nebeské“. Počas prestoja sprievodca otáča operadlá sedadiel do smeru jazdy.
Posledný teda štvrtý deň na Isle of Man som strávil návštevami múzeí. Let späť som mal o 18,00 hod. Celkovo na mňa ostrov pôsobil ani nieže malým dojmom, ale skôr akoby bol zmenšený, tak trochu rozprávkový. Veľmi vhodné miesto na odreagovanie sa. Podarilo sa mi vidieť toho dosť, no i tak som všetko nestihol. Možno niekedy nabudúce.
Titulná snímka: Zadymený vláčik, Groudle 23.6.2008 © Miket
Galéria
Súvisiace odkazy
- Isle of Man (1), 7.8.2008 8:00
Diskusia
