Dovolenka Sklené 2008

10.10.2008 8:00 Bc. Martin Horňák a Michal Melicher

Po roku sa vraciame s ďalšou reportážou z našej dovolenky. V čase keď už väčšina ľudí má túto príjemnú udalosť za sebou, sa vydala opäť nezmenená štvorka vlakyneťákov z minulého roka: d`Ant, Matias, miko007 a tom001 na dovolenku pri koľajniciach, tento krát blízko srdcu Európy, do Skleného. V počiatkoch plánovania dovolenky sme uvažovali o tom, ako sa na miesto našej destinácie dopravíme. Samozrejme, že prvé úvahy boli po železnici.

Návrh trasy bol stanovený jednoznačne: Stará Turá – Nové Mesto nad Váhom – Trenčín – Chynorany – Prievidza – Sklené, kde by sme si dohodli vhodný čas na stretnutie s d`Antom. Napokon sme zvolili pohodlnejšiu variantu a využili sme Mikove nové približovadlo a tak sme mohli d`Anta vyzdvihnúť v Hornej Štubni, čo sa nám náramne hodilo, pretože si tu doobeda dávajú rande manipuláky od Prievidze, Diviak i Zvolena. Ciele a trasy boli predbežne stanovené, a tak sme mohli vyraziť na šesť dní plných Bagiet, Bardotiek, Okuliarnikov a nakoniec i voňavej pary...

Deň prvý...

Blížime sa od Diviakov k žst. Horná Štubňa, na zhlaví už vidno posunujúcu Bardotku, ale akoby naschvál pár metrov pred cieľom zastavujeme v kolóne na ceste, pretože robotníci vymieňajú betónové bloky na provizórnom priecestí, a tak nedočkavo čakáme na ukončenie prác aby sme sa mohli urýchlene presunúť na stanicu. Tu na nás už asi hodinu čaká v miestnom pohostinstve d`Ant.

Príchod na Štubňu, foto Dušan Antalík

Po zvítaní nám neostáva nič iné ako porobiť zopár fotiek na stanici a na Mikov návrh sa presúvame k zastávke Horná Štubňa obec. Rozostavení popri trati sme odfotili na peknom slnku zrýchlené 1841 Strečno a 1842 Turčan. Po týchto vlakoch sme čakali na zmeškané Pn od Bystrice ale na naše sklamanie sme zachytili iba MUV-ku s vracajúcimi sa robotníkmi. Ďalšie čakanie nás po pol hodine omrzelo a keďže i čas postúpil bolo nám treba ísť do Skleného sa ubytovať.

Dlho sme sa však na priváte neohriali. Ťahalo nás to von, k štreke, a tak sme vyrazili obhliadnuť stanicu v Sklenom, kde sme si pofotili Bagetku, a po jej odchode sme sa vydali k tunelu T. G. Masaryka, kde po pár minútach čakania sme zachytili ďalšiu Bagetu, smerujúcu do Štubne.

Po večeri, hoci už bola tma, padlo rozhodnutie znova navštíviť stanicu, pretože pod rúškom noci sa tu zvyknú preháňať pekné nákladné vlaky. Rozhodnutie sa ukázalo ako správne, práve pri fotení Bagety smerujúcej do Prievidze sa dovalilo od Handlovej Pn-ko s Bardotkou na čele a ďalšou na postrku, ktoré viezli Falls-y do Štubne, a po pol hodinke sa tieto vracali naprázdno do Prievidze.

Deň druhý...

Stredu sme začali pre celý náš týždeň klasicky fotením na Hornej Štubni. Krátko po našom príchode prišiel manipulák od Prievidze, ktorý so sebou priviezol i naleštenú T448.0822 Považskej cementárne Ladce. Pôvodne bolo v pláne odfotiť Pn od Kremnice, ale keďže to bolo dnes odrieknuté, obrátili sme sa opačným smerom a po presune autom do Diviak sme vyrazili vlakom do Čremošného. Dnes sme už boli na 100% odhodlaní odfotiť Pn od Bystrice, avšak podľa výpravcu bolo zavedené, ale ešte nebolo vypravené. Preto sme vyrazili k predzvesti smer Dolná Štubňa, kde sme zaujali vhodné miesta pri trati, aby sme mohli cvaknúť aspoň Zr1842 a Zr1841. Pri čakaní na Pn sme si dopriali malú poobednú siestu, ale keďže Pn-ko nechodilo, zbalili sme náčinie a odkráčali sklamaní do Čremošného, aby sme sa mohli presunúť o pár kilometrov ďalej do žst. Harmanec Jaskyňa.

Dovolenkári v Čremošnom, foto Bc. Martin Horňák

Tu sa konala malá narodeninová oslava pána výhybkára, a tak bolo za staničnou budovou veselo. No my sme nezaháľali a namierili si to rýchlo smer tunely do Čremošného, pretože čoskoro sa mal z Hlinkovho vynoriť Ex145 Detvan s Renátkou v čele. Po jeho prejazde nám však zostávalo málo času, a tak po rýchlom presune späť do Harmanca nám neostávalo nič iné ako nastúpiť do vlaku smer Diviaky. Tu sa nám ešte pri prechode stanicou predviedla v plnej kráse zvolenská Michaela na Zr 1843. Pri ceste do Skleného sme na Štubni porobil ešte zopár podvečerných záberov Bagety a chystajúceho sa Pn-ka do Vrútok. Slnka však už nebolo mnoho, a tak sme sa pobrali do Skleného, aby sme mohli deň zakončiť grilovačkou a počúvaním preháňajúcich sa Pn vlakov po trati 145.

Deň tretí...

Dnes sme si privstali trochu skôr. Ako po predchádzajúce dni sme započali deň na Hornej Štubni, pre naše potešenie bolo zavedené i Pn od/do Zvolena a tak cieľ na dnešný deň bol jasný – odfotiť ho na Starej Kremničke pri jeho ceste späť do Zvolena. Času sme mali do jeho odchodu dosť, osobné vlaky od Prievidze a Diviak, ako i manipuláky sa ešte len štverali do Štubne. Vhodne rozmiestnení sme odfotili vlaky od Prievidze i od Diviak a takisto i odchod manipuláku späť do Prievidze. Pri neustálom presúvaní sa a fotení nám však čas rýchlo utiekol, a tak bolo treba uháňať do Starej Kremničky so zastávkou na Turčeku, kde nám zapózovala Bageta do Zvolena.

Nájsť Starú Kremničku nebolo pre nás vôbec jednoduché no nakoniec Mikovo bystré oko uvidelo v lese trčiacu strechu budovy. Auto sme odparkovali v dedine, a (poniektorí) fučali sme do kopca, aby sme Pn stihli. Ani sme sa nevládali poriadne vydýchať po výstupe a vyhliadnuť poriadne fleky na fotenie, už sa potichu prevalilo Pn-ko cez zastávku, ale naše závierky boli rýchle a fotky sa vydarili.

Budova bývalej výhybne Stará Kremnička, foto Dušan Antalík

Po prechode Pn-ka som si prezrel bližšie bývalú dopravňu, a musím osobne povedať, že je veľká škoda, že tieto budovy nechala správa s majetkom takto schátrať. Napokon keď človek cestuje po Slovensku môže takéto prípady vidieť všade – drážne budovy (či už bytové alebo nebytové priestory), ktoré sú majetkom ŽSR chátrajú. A i keď niekto o ne prejaví záujem automaticky býva v mnohých prípadoch jeho snaha zamietnutá, je to smutné, takto spoločnosť prichádza o majetok.

Pri odchode z Kremničky sme úplne zabudli na návoz z Prievidze, ktorý viezol Energie 507 do Zvolena na Grand Prix. Na chodníku nás d`Ant zastavil a po zapískaní nám bolo jasné čo sa deje. Behom sme sa vrátili späť, na zhlaví si spokojne vrčal Hektor 721 079 v závese s naleštenou Energie 507 a sprievodný vozeň. Posádka rušňa prevádzala mazanie parného stoja a pojazdu. Preto sme sa stihli vhodne rozmiestniť a urobiť zopár záberov ich odchodu.

Boli ešte len dve hodiny, keď vlak opustil Kremničku a tak sme pokračovali v našej ceste smer Zvolen, konkrétne na zastávku Jastrabá, pretože prístupovú cestu na Bartošovu Lehôtku sa nám nepodarilo nájsť. Dorazili sme práve včas, aby sme cvakli pekný osobáčik v zložení 812 058 + 011 +813,913 020. Po jeho prechode bolo dosť času, tak sme sa vybrali na Bartošovu Lehôtku, kde sme si obzreli stanicu s vodárňou. Na spiatočnej ceste do Jastrabej sme už radšej využili vlak.

Budova žst. Bartošova Lehôtka, foto Bc. Martin Horňák

Svetlo nám prialo a tak sme na spiatočnej ceste ešte stihli obzrieť Kremnické Bane, kde sme odfotili ďalšiu Bagetu smerujúcu do Štubne a konečne i ďalšieho okuliarnika 750 272 v čele osobného vlaku do Zvolena.

Deň štvrtý...

Dnešný cieľ bol jasný – Turček. Najskôr návšteva miestneho salaša, kde sme vyhľadávali žičicu, syr a oštiepky (mimochodom vynikajúce). Ďalší krok bol usídliť sa na vhodných miestach a vyčkávať na konvoj vozidiel smerujúci do Zvolena na preteky. Času sme mali dosť, keďže „Kremnické“ Pn.ko bolo opäť odrieknuté a tak sme fotili prechádzajúce osobné vlaky z viacerých miest, v okolí bývalého hradla Kremenisko a obce Turček. Čakanie sa však už zdalo nekonečné a tak sa d`Ant rozhodol vyzistiť, kde sa návoz nachádza. Mal však približne hodinové meškanie, a tak sme medzi vlakmi stihli odskočiť na jedno pivko, iba Miko ako šofér sa musel uskromniť s nealko Bažantom.

Os 7504 na Hr. Kremenisko, foto Michal Melicher

Po návrate na fleky prešiel ešte Os7506 a presne podľa našich predpokladov po odhláške z Kremnických Baní, nastala vytúžená chvíľa. O 17:15 bolo počuť prvé ozveny motorov, to si už dve Bardotky vrčali do kopca s návozom. Zvuk silnel, no vizuálny kontakt sme stále nemali, nachystaný s fotoaparátmi sme vyčkávali ešte asi päť minút, po ktorých sa z lesa vynoril stĺp dymu a o chvíľu i čelo prvej Bardotky. Jednoducho krásny zvuk dvojice motorov doplnený pohľadom na súpravu oslňovanú zapadajúcim slnkom a pískaním parnej píšťaly – takáto scenéria sa často nevidí.

Deň piaty...

Víkend sa niesol v znamení skorého vstávania a akcie vo Zvolene – Grand Prix Slovenska 2008. Na sobotu sme zvolili presun do Zvolena vlakom a tak sme ešte za tmy a rannej zimy vyrazili na Hornú Štubňu, aby sme sa Bagetkou zviezli do Zvolena, priamo do depa.

Tu už rušňové čaty dokončovali údržbu svojich strojov pred pretekmi. Ostatné exponáty akcie sa vyhrievali na vychádzajúcom slnku a tak nebolo nad čím premýšľať a cvakali sme jednu fotku za druhou. Po rýchlych raňajkách sme si prezreli bližšie vystavené rušne a presunuli sme sa do obvodu nákladnej stanice, kde bol odstavený i pápežský vlak. Do pretekov zostávalo ešte mnoho času a tak sme sa vrátili do depa a k foteniu.

Samotnú atmosféru pretekov myslím netreba veľmi opisovať, kto zažil aspoň jeden ročník vie o čom píšem, a kto nie, prišiel o veľa, takže nabudúce sa už treba zúčastniť. Navyše efektný príchod Zr1802 so Šľachtičnou nemal najmenšej chyby.

Odchod Zr 1802 Gemeran, foto Bc. Martin Horňák

Po vyhlásení výsledkov (držal som palce Ivanovi Haštovi na Kačenke 310.433) sme sa ešte pokochali krásou parných rušňov, a pomaly sme sa presunuli na zhlavie, aby sme mohli cvaknúť zvláštny vlak na Radvaňský jarmok. A keďže do odchodu vlaku sme mali ešte veľa času, pomotali sme znova sa po depe, aby sme zabili čas fotením.

Naše oko ešte na záver dňa ešte potešil pohľad na súpravu osobného vlaku Os7510 – 750 148 + 750 273 + 2xBdtmee + 011, ktorým sme sa štastlivo dopravili do Štubne.

Deň šiesty...

Ráno sme museli opäť skoro vsať, bolo treba urobiť poriadok. Druhým dôvodom bola akcia, zorganizovaná pri príležitosti 10. ročníka Grand Prix Slovenska a 160. výročia železníc na Slovensku, s názvom História, ktorú čas neodvial. A tak ak sme chceli stíhať pofotiť vlaky zo Zvolena v okolí Podzámčoku bolo treba vyraziť ešte pred ôsmou, pretože sme mali pred sebou cca 50 kilometrovú cestu.

Na miesto sme dorazili o pol hodinku skôr, a tak sme v Podzámčoku absolvovali raňajky, po ktorých sme sa presunuli do Dobrej Nivy na obhliadku stanice. Ochotný pán výpravca nám poskytol potrebné informácie, a my sme sa mohli rozostaviť popri štreke. Počas fotenia na našom fleku (okrem mňa sa tam spočiatku vyskytoval Igi a Janek Guzik, ale fotoosadenstvo sa časom rozrástlo) som sa musel zopár krát rozčúliť nad bezočivosťou niektorých nemenovaných, ktorí asi nemajú v poriadku farbocit (viacerí sme mali na sebe reflexné vesty, takže nás bolo dobre vidieť) a radi sa stavajú druhým do záberu, ale tak stalo sa čo sa stalo, nabudúce budem vedieť kam sa postaviť, aby sa nič podobné nezopakovalo...

Po prechode všetkých vlakov som s Mikom vyzdvihol Toma a d`Anta, aby sme sa mohli presunúť znova do Dobrej Nivy, kde sme vyhotovili posledné zábery dovolenky, vlakov odchádzajúcich späť do Zvolena. Napokon nám neostávalo nič iné ako sa pobrať tiež do Zvolena, kde sme odkopli d`Anta a i my sme sa pobrali z nechuťou, že nám skončila dovolenka domov.

Pár slov záverom

Tak ako i minule, by sme sa chceli poďakovať, a to pánom výpravcom za to, že nám dovolili nahliadnuť na pracoviská a poskytli nám dôležité informácie pre naše fotenie, usmievavému vlakvedúcemu z vlaku Os7501, ktorý nám spríjemňoval cestu do Zvolena a všetkým ostatným zamestnancom dráh za to, že nám bolo umožnené vyhotoviť opäť veľa fotografií a nejaké tie videá.