Ako Mikófalva o vlaky prišla, a iné zaujímavosti

     Osudom skúšaná železnica z Egeru do Putnoku sa práve v týchto dňoch dožíva okrúhleho veku sto rokov, a to práve v období kedy nie je celkom zrejmé, koľkých narodenín sa ešte v budúcnosti dožije. Objavila sa na prvom zozname tratí s chystaným zastavením dopravy vo februári 2007, aby sa hneď o rok objavila na ďalšom „pohrebnom“ zozname. Vďaka problémom v maďarskej vláde odolala a realizácia druhej vlny zastavenia dopravy bola odložená na neskôr, ale dokedy?

     Trať o ktorej je reč, bola odovzdaná do prevádzky 12. novembra 1908 a mala dĺžku 70 km. Spájala predovšetkým priemyselné a ťažobné miesta, aby umožnila dopravu týchto surovín. Na to, aby mohla prepojiť mestá Eger a Putnok, potrebovala prekonať náročný horský terén a hoci je Maďarsko v našom poňatí rovinatou krajinou, v tomto prípade sa stavitelia primerane zapotili. Nástrahy pohoria Bükk im okrem množstva oblúkov pomohli prekonať aj tri tunely. Pri celkovom počte osemnástich tunelov, ktoré sa nachádzajú v súčasnosti na sieti MÁV, môžeme teda železnicu právom označiť prívlastkom „tunelová“. Iba jediná sa môže u našich južných susedov pochváliť ešte vyšším počtom tunelov, a to Győr – Veszprém, na ktorej sa nachádzajú tunely štyri.

     Už samotný začiatok cestovania prináša zaujímavý obraz. Hneď po odchode z Egeru, ktorý je úvraťovou stanicou, nasleduje pomocou 180 stupňovej otočky „exkurzná“ jazda okolo celého mesta. Hoci sme pôvodne odchádzali smerom na juh, zakrátko si to motorový vláčik v zostave Bzmot + 2 prívesné vozne + Bzmot mieri priamo na sever, keď v blízkosti zastávky Egervár pretína starobylé mestské hradby.

     Po 15 kilometroch nasleduje bezpochyby najkrajší úsek trate, ktorá sa prepletá úzkym lesným údolím a za romantickou staničkou Szarvaskő prechádza vlak cez prvé dva tunely dlhé 76 a 156 metrov. Za nimi potom nasleduje zastávka Tardosi kőbányák (kamenné bane), stanica Mónosbél a ... prichádza čas na našu sľúbenú rozprávku.

     Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna dedinka a tá sa volala Mikófalva. Dedinka utešená, učupená pod horami, ale podobná mnohým a mnohým ďalším. Na jednu vymoženosť však mohla byť hrdá – mala železnicu! Už od roku 1908, kedy robotníci natiahli cez tento kraj dva pásy koľajníc, mala vlastnú zastávku s pekným murovaným domčekom. A vlaky či už od Egeru alebo od Putnoku vždy spôsobne postáli na tejto zastávke, aby tunajší ľudia mohli odcestovať za prácou, školou, nákupom, známymi... Takto to išlo celých sedemdesiat rokov.

     Kde sa vzala, tu sa vzala, v susednej obci Bélapátfalva začala rásť úžasná stavba. Veľká, moderná cementáreň, aby mohla slúžiť všetkým a vyrábať cement, ktorý zas široko ďaleko vždy dobre poslúži pri betónovaní. Aj zdalo sa, že veľká továreň si bude so železnicou rozumieť a nebudú si prekážať, ale o to viac sa navzájom podporovať, ako sa na dobrých susedov patrí.

     Predmetom sváru sa však stala voda. Obyčajná pramenitá voda. Cementáreň totiž poriadne „smädí“ a spotrebuje veľa vody na chladiace procesy. Preto sa poobzerala po okolí, odkiaľ by ju mohla naberať, pričom padol jej do oka potok Eger, pretekajúci práve cez Mikófalvu. A povedala si, že práve na tomto potoku bude stáť vodná nádrž. Čo tam po tom, že voda zaplaví časť dedinky aj železničnej trate. Národné hospodárstvo si žiada pokrok, železnica sa preloží, to by vyzeralo, aby takáto drobnosť ohrozila výrobu strategickej suroviny.

     V 1980-tych rokoch preto železnica ožila stavebným ruchom a robotníci opäť ťahali novú koľaj, na ktorú však mohla Mikófalva už iba so závisťou pozerať, ako sa vinie v diaľke po úbočí. V roku 1984 zastavil v tejto dedinke osobný vlak naposledy a po ňom nasledoval už iba vlak pracovný, ktorý vytrhal koľaje. Budova zastávky osirela, ale aspoň susedná cementáreň sa mala k svetu.

     Aké však bolo prekvapenie, keď krátko po otvorení tri kilometre dlhej preložky padlo nečakané rozhodnutie, že vodná nádrž na potoku Eger sa stavať nebude a továreň bude čerpať vodu z celkom iného zdroja! Kocúrkovo ako vystrihnuté zo svojej rovnomennej predlohy. Dedinka však už navždy zostala bez svojej železnice, ktorá zotrvala vo svojej novej trase a do opustenej budovy zastávky sa nasťahovala prevádzkareň pošty, ktorú tam nájdeme dodnes.

     Celá rozprávka, ktorá je však skutočná a napísala ju história, je o to paradoxnejšia, keď si povieme aj to, že prešlo sotva desať rokov (!) novej a modernej cementárne zostali po privatizácii iba úbohé trosky. Jej zariadenie bolo odmontované, odvezené do zahraničia a trhový mechanizmus po sebe zanechal len holé budovy, či vlečková koľaj zarastajúca burinou. Akoby sa celý svet zbláznil...

     Náš vlak však pokračuje ďalej a priemyselné prostredie vystrieda príjemné turistické centrum. "Szilvásvárad-Szalajkavölgy" je názov prestupnej zastávky na úzkorozchodnú železničku, ktorej konečná je od nej vzdialená iba pár sto metrov. Pravda, pre tých, ktorí podľa orientačnej tabule správne trafia svoj cieľ :)

     Zaujímavosťou úzkorozchodky je predĺžené obdobie prevádzky, ktoré trvá od apríla až do konca októbra. V októbri majú vláčiky nasledovné príchody a odchody:
Odch.: 9:25, 10:35, 14:20, 15:10
Prích.: 10:06, 11:21, 15:01, 15:56

     Okrem blízkosti železničky zaujme hneď na prvý pohľad nevšedná kamenno-drevená architektúra budovy zastávky. Jej výstavba prebehla v roku 1984 pri významnej príležitosti majstrovstiev sveta v pretekoch konských záprahov, ktoré sa konali práve v Szilvásvárade. Nie nadarmo aj východzí bod úzkorozchodky nesie prívlastok „lovaspálya“, teda dostihová dráha.

     Blíži sa konečná nášho vlaku a keďže chceme cestovať ďalej na Putnok, bude potrebné prestúpiť. Stanička v Szilvásvárade má tri koľaje, z toho dve dopravné a jednu manipulačnú. V tomto mieste sa zaujímavým spôsobom stretávajú dva úseky riadené dispečerom. Výhybky sú trvalo uzamknuté na oboch zhlaviach tak, že každá smeruje na inú dopravnú koľaj. Na priamu koľaj prichádza vždy vlak od Putnoku a na odbočnú koľaj vždy vlak z Egeru. Cestujúci navzájom prestúpia a vlaky sa vracajú späť. To všetko sa pritom deje v neobsadenej dopravni, bez akéhokoľvek personálu.

     Takže prestupujeme do sólo motorového vozňa Bzmot, ktorý nám bude robiť spoločnosť ďalej do Putnoku, a treba povedať, že miestami spoločnosť jedinú. Počet cestujúcich, stav železničného zvršku aj celkové prostredie nám dávajú najavo, že prechádzame krajom „na konci sveta“. Rýchlosť sa pohybuje okolo 30 km/h, akoby nám maďarské železnice chceli ukázať aj opačnú stranu dnešného uponáhľaného sveta.

     Táto časť trate skutočne akoby zaspala dobu a my sa vrátili niekam hlboko do minulosti. Dôkazom je naozajstný unikát, ktorý nás čaká asi tri kilometre za zastávkou Sáta. Vlak náhle brzdí a zastavuje na šírej trati, pred železničným priecestím so závorami. Vlakvedúci vystúpi, odomkne reťaz na pohone mechanických závor a točením kľuky ich zatvorí. Motorový vozeň sa pomaly presunie za priecestie, kde opäť zastaví a počká, kým vlakvedúci znovu závory otvorí a uzamkne. Potom nastúpi späť do vlaku a ten môže pokračovať vo svojej ceste.

     Scéna, ktorá nejakým zázrakom prežila všetky možné modernizácie a dokonca príchod tretieho tisícročia. Ide o riešenie u nás neznáme a celkovo v súčasnej Európe veľmi ojedinelé. V rámci Maďarska však takýto systém fungoval ešte pred pár rokmi aj na trati č. 62 Sellye – Villány, kde je však už zastavená doprava, a tiež na trati č. 35 Kaposvár – Siófok (odtiaľ nie sú známe aktuálne informácie).

     Tesne za kurióznym priecestím nasleduje v poradí tretí a posledný tunel. So svojimi 190 metrami je najdlhším zo všetkých troch, a za ním sa opäť železnica začína kľukatiť krásnym lesným prostredím, miestami s výhľadom na známe priemyselné mesto Ózd.

     Traťová rýchlosť ku koncu trate klesá na „závratné“ hodnoty 20 a 10 km/h, a preto keď konečne dorazíme do Putnoku, neubránime sa stále dotieravejšej otázke – ako dlho bude fungovať táto trať? Je síce zasadená do krásneho horského prostredia a plná zaujímavostí, čo sú neoceniteľné devízy, avšak ocitla sa na pokraji záujmu. Pokles počtu cestujúcich a zanedbaná údržba sa dostali do vzájomného začarovaného kruhu a predurčili ju na zánik. Dokáže sa ešte zachrániť?

Link na aktuálny cestovný poriadok trate č. 87 MÁV: http://www.mav.hu/admin/mr_megj.phtml?id=1643