Najmodernejšie reléové zabezpečovacie zariadenie v Kysaku
Mať presný prehľad o tom, čo sa robí na každej koľaji širokého koľajišťa, vyžaduje veľa ostražitosti. Moderná dopravná technika sa vysporiadala aj s týmito ťažkosťami a urobila pomocou spínačov, svetiel, motorov a iného zariadenia prácu železničiarov ľahšou a bezpečnejšou. Dokonalé reléové zabezpečovacie zariadenie, ktoré pracuje v stanici Kysak, je druhé tohto druhu na Slovensku.
Celkom bez toho, žeby výpravca pozrel na koľajište, má teraz presný prehľad o situácii v stanici. Panel s desiatkami svetielok a páčiek pred ním, mu všetko spoľahlivo ukazuje. A čo naviac, omyl v práci je vylúčený. Lebo na obsadenú koľaj nijako nemožno vpustiť vozeň alebo rušeň. Zariadenie proste nedovolí nesprávne postavenie výmeny alebo návestidla.
Možno ste sa teraz zamysleli nad duševným zdravím autora alebo ste začali pátrať v pamäti či vám niečo neušlo. Nemajte obavy. Všetko je v najlepšom poriadku. Moje zdravie i vaša pamäť. Úvod článku som prevzal z vydania Východoslovenských novín, ktoré vyšli 17.februára 1959 kde v rubrike Praktické výsledky odovzdávania sovietskych skúsenosti vyšiel článok s názvom SVETLÁ A SPÍNAČE RIADIA VLAKY. Začiatkom toho februára pred takmer päťdesiatimi rokmi totiž začalo v Kysaku fungovať na tú dobu naozaj moderné zabezpečovacie zariadenie. Blíži sa okrúhle výročie uvedenia do prevádzky, a tak si toto dielo určite zaslúži zopár riadkov na pripomenutie a najmä preto, že už onedlho bude toto zariadenie svoju životnú púť končiť. V Kysaku už totiž prebieha výstavba nového elektronického stavadla.
Železničná stanica Kysak, leží na trati 180 Košice - Žilina, v kilometri 114,434 dvojkoľajnej elektrifikovanej trate s jednosmerným trakčným napájaním. V stanici odbočuje jednokoľajná elektrifikovaná trať 188 (Košice) Kysak - Plaveč. V stanici je desať dopravných koľají, pričom koľaje č. 1 a 2 sú určené primárne zabezpečovacím zariadením pre jazdy vlakov v "správnom smere". Staničná koľaj číslo 6 bola primárne určená pre návrat a čakanie postrkových hnacích vozidiel, preto sa z nej smerom do Kostolian nad Hornádom nedajú stavať odchodové vlakové cesty. Na margecanskej strane stanice sa nachádza Kysacká spojka (triangel), ktorá umožňuje jazdy vlakov z trate 188 (od Plavča) na trať 180 na oba smery bez úvrate v stanici Kysak. Vchodové návestidlá 1L a 2S boli doplnené až pri výstavbe obojsmerného automatického bloku a umožňujú návestiť len návesť "Stoj" a "Opatrne na privolávaciu návesť". Cestové návestidlo Sc od Malej Lodiny nemá predpísanú viditelnosť a preto je pred ním trvalé obmedzenie traťovej rýchlosti na rýchlosť 50km/h. Na 3 a 5 dopravnej koľaji sa nachádzajú dvoj a troj-svetlové cestové návestidla, ktoré predtým slúžili ako vložené návestidlá. V minulosti sa nachádzali na návestidlách margecanského zhlavia aj smerové indikátory, ktoré návestili bielym písmenom, ktorým smerom je postavená vlaková cesta a návestidla v stanici nemali rýchlostnú návestnú sústavu.
Nechajme ešte raz prehovoriť autora článku z roku 1959 Jána Felberta:
Tak ako i na iných úsekoch nášho hospodárskeho života i na železnici nám obetavo pomáhajú sovietski súdruhovia. Podstatnú časť - riadiaci panel s celým elektrickým vnútorným príslušenstvom – vyrobili v Sovietskom zväze. Sovietski inžinieri sa zúčastnili aj montážnych prác. Sovietski ľudia i na úseku práce železníc odovzdávajú svoje skúsenosti a vedomosti našim pracovníkom.
Pôvod je teda jasný. V Kysaku pracuje tzv. „ruská reléovka“, ktorých bolo na Slovensku celkom 7 (okrem Kysaku ešte Varín, Banská Bystrica, Zvolen, Bratislava hl.st., výhybňa Dubná Skala a výhybňa Strečno). Tá kysacká sa stavala dva roky. Na tú dobu naozaj moderné zariadenie, ktoré ale z dnešného pohľadu malo svoje chyby. Napríklad nemožnosť stavať odchodové cesty proti správnemu smeru, absencia vchodových návestidiel z nesprávneho smeru a podobne. Mnohé z týchto vecí boli postupom rokov celkom alebo čiastočne odstránené napríklad pri zavádzaní obojsmerného automatického bloku v sedemdesiatych rokov minulého storočia, ale mnohé zostali do dnešných dní.
Momentálne sú traťové úseky Kysak - Kostoľany nad Hornádom a Kysak - Malá Lodina vybavené univerzálnym obojsmerným automatickým blokom typu AB3-74. Traťové zabezpečovacie zariadenie v úseku Kysak - (Hr. Obišovce) - Výh. Ličartovce je hradlový poloautomatický blok, ktorý v Kysaku nie je zastúpený klasickou hradlovou skriňou s hradlovými závermi, ale tieto sú v reléovej miestnosti (tzv. otočné hradlá) a ovládajú sa z panelu reléovky pomocou tlačidiel a ich indikácia je svetelná.
Pri stavaní jazdnej cesty výpravca zistí voľnosť jazdnej cesty pohľadom na indikácie jednotlivých výhybkových a koľajových obvodov, prestaví výhybky do požadovaných polôh radičmi umiestnenými pod svetelným obrazom koľajiska. Tlačidlá voľby jazdných ciest sú dvojité, tzn. že ide vlastne o tlačidlo v tlačidle. Malým tlačidlom sa po prestavení výhybiek radičmi dá skontrolovať, či výhybky smerujú na požadovanú koľaj. Ak je presvetlenie jazdnej cesty na požadovanú koľaj, stlačením veľkého tlačidla za podmienky splnenia požiadaviek daných záverovou tabuľkou pre túto jazdnú cestu sa prevedie záver jazdnej cesty a príslušné návestidlo (návestidlá) sa prestavia na návesť dovoľujúcu jazdu. Jazdná cesta sa ruší samočinne úsek po úseku ich logickým postupným uvoľňovaním.
Samotná miestnosť s reléovým zabezpečovacím zariadením sa v Kysaku nachádza na trochu neobvyklom mieste. Nie je to ako zvyčajne v blízkosti staničnej budovy, ale na malolodinskom zhlaví, v nenápadnej bielej budove učupenej pod cestným nadjazdom do samotnej obce. V tejto budove sa nachádza aj pracovisko vnútorného výpravcu. Ten vonkajší, ktorého vidíte pri svojich cestách cez Kysak, sedí v malej miestnosti vo výpravnej budove a má na stole iba malý indikačný panel bez ovládacích prvkov.
No a na záver ešte jedna citácia z nám už dobre známeho článku, ktorá nestratila na aktuálnosti ani dnes. Úspora pracovníkov totiž nastane aj po sprevádzkovaní elektronického stavadla.
Popri zlepšení práce a jej uľahčení, vplýva reléové zariadenie aj na zlacnenie dopravy, lebo celkom odpadne činnosť signalistov. Pôjdu pracovať na iné úseky dopravy. Ďalšia priama úspora je v zrýchlení obehu vozňov a rušňov v dôsledku toho, že nové zariadenie umožňuje využiť spojku, ktorou môžu nákladne vlaky zo Spišskej Novej Vsi prechádzať na Prešov bez toho, žeby vošli do kysackej stanice.
História ŽST Kysak v skratke:
1.9.1870 – začiatok prevádzky trate Košice – Kysak - Prešov
18.3.1872 – sprevádzkovanie trate Kysak – Spišská Nová Ves
1938 – pravdepodobný rok sprevádzkovania kysackej spojky
1940 – položenie zabezpečovacieho kábla medzi stavadlami a definitívne dokončenie spojky
1944 – spojka spolu s časťou stanice a inými železničnými objektmi vyhodená do vzduchu partizánmi
1947 – do užívania odovzdaná dnešná prijímacia budova ŽST Kysak
23.10.1947 – obnovené zab. zariadenie v stanici
8.9.1949 – obnovená kysacka spojka v pôvodnom trasovaní
1950 – začiatok prác na zdvojkoľajňovaní trate a budovaní novej kysackej spojky
5.11.1955 – začatie dvojkoľajnej prevádzky Čierna nad Tisou – Margecany
1956 – začiatok rekonštrukcie koľajiska a výstavba cestného nadjazdu
15.1.1957 – začiatok stavby nového zabezpečovacieho zariadenia
február 1959 – aktivácia novej reléovky
1.4.1959 – zapojenie kysackej spojky do nového zab. zariadenia
1.7.1959 – začiatok elektrifikácie trate Spišská Nová Ves – Košice
1.6.1961 – začiatok elektrickej prevádzky Košice – Spišská Nová Ves
1975 – sprevádzkovanie autobloku Margecany - Kysak
1976 – sprevádzkovanie autobloku Košice - Kysak
1978 – otvorenie elektrifikovanej trate Kysak – Prešov (pravdepodobne vrátane spojky)
Za pomoc pri zostavovaní článku ďakujem Mirovi Kožuchovi, Vihorlatovi a Djexpresovi.
Zdroje:
http://www.vlaky.net/zeleznice/spravy/001657-Zeleznicne-spojky.asp
http://www.kysakx.ocu.sk/sk/Zeleznica/
Ján FELBERT, Svetlá a spínače riadia vlaky, Východoslovenské noviny, 17.2.1959
Ing.Pavel VARGA, Povojnová obnova a rozvoj trate Margecany – Kysak, Železničiar, 9.5.1980
Galéria
Súvisiace trate
Diskusia
