Krátke zamyslenie nad mimoriadnymi udalosťami

13.12.2008 8:00 Peter Bado

Krátke zamyslenie nad mimoriadnymi udalosťami

Rok 2008 bol na železnici bohatý na mimoriadne udalosti. O mnohých sa i na stránkach VLAKY.NET viedli rozsiahle diskusie s rôznymi závermi. Cieľom tohto príspevku nie je vracať sa k jednotlivým, analyzovať ich a hľadať príčiny či vinníkov. Nasledujúce riadky by mali poskytnúť neželezničiarsky pohľad na túto problematiku, avšak s potenciálom aplikácie medzi koľajnicu a trakčné vedenie.

 

 

 

Mimoriadna udalosť, ktorou nemusí byť len nehoda, ale napr. i zosun svahu, je konečným výsledkom dejov, ktoré jej predchádzali. Veľmi často je to súhra viacerých okolností, či už zo strany človeka alebo techniky, ktoré by sme mohli zhrnúť pod pojem bezpečnosť. A hneď na úvod si musíme priznať, že absolútnu bezpečnosť nedosiahneme. Môžeme sa snažiť bezpečnosť maximalizovať a tým eliminovať riziko vzniku mimoriadnych udalostí.

Nácvik likvidace mimořádné události (Hradec Králové - 29.4.2003) © PhDr. Zbyněk Zlinský

Riziko ako také je možné vyjadriť súčinom pravdepodobnosti výskytu mimoriadnej udalosti a škody, ktorá následne vznikne. Z tohto plynie, že riziko je možné znížiť znížením pravdepodobnosti výskytu nežiaduceho javu a/alebo znížením následkov potenciálnej mimoriadnosti. V činnosti ľudstva sa s touto rovnicou stretávame každodenne. Pri tých činnostiach, ktoré sa odohrávajú často v rovnakom prostredí sú nástroje eliminácie mimoriadnych udalosti známe a praxou overené.

Pokiaľ však pracujeme so systémom komplexným, kde jednotlivé časti systému sa môžu chovať samostatne, pričom sa viac či menej ovplyvňujú, je eliminácia rizík zložitejšia. Na takýto systém totiž vplývajú i náhodné javy akými sú napr. prírodné javy (povodne), subjektívne príčiny (nedbalosť, neznalosť, chyba) a vonkajšie sociálnoekonomické vplyvy (skracovanie termínov, znižovanie nákladov). Túto rovnicu je možné interpretovať i otázkou, aké veľké riziko sme ešte schopní a ochotní prijať, aby náklady na jeho elimináciu boli akceptovateľné? Za všetky sú uvedené len dve, zámerne neželezničiarske, ktoré však dostatočne odkrývajú, aké niekedy môže byť pozadie mimoriadnych udalostí.

Voda versus špatné lidské rozhodnutí (Hradec králové - 30.3.2006) © PhDr. Zbyněk Zlinský

V januári 2006 došlo k zrúteniu strechy zimného štadióna v nemeckom Bad Reichenhalle, po cca 25 rokoch prevádzky. 15 ľudí zomrelo, 34 bolo zranených. Príčinou zrútenia strechy bola kombinácia viacerých skutočnosti. Formálne chyby umožnili, že nemuseli byť odhalené ďalšie pochybenia. V projektovej dokumentácii sa objavili chyby vo výpočte, ktoré mali za následok zníženie bezpečnosti konštrukcie. V priebehu realizácie došlo k porušeniu viacerých technologických postupov. Údržba haly bola zanedbaná a na dôvažok necelé tri roky pred zrútením bol stav strechy chybne diagnostikovaný ako vyhovujúci. Za prvotnú príčinu sa pritom spočiatku považovalo preťaženie strechy napadnutým snehom.

V roku 1993 došlo ku havárii novobudovaného tunelu spájajúceho londýnske letisko Heahrow s mestom. Rozpočet poškodenej časti tunela bol približne 60 miliónov libier, celková škoda prekročila 400 miliónov libier. Príčinou kolapsu bola kombinácia zlej organizácie výstavby, neexistencie nezávislej kontroly a najmä zdĺhavý rozhodovací proces podriadený nie technickým, ale ekonomickým argumentom. V okamihu, kedy už bolo z meraní zrejmé, že hrozí nebezpečie a je potrebné práce prispôsobiť novovzniknutej situácii bola stavebná firma investorom prinútená v realizácii pokračovať z dôvodu dodržania termínu ukončenia stavby.

Vítr versus odfláknutá práce (Hradec Králové - 1.3.2008) © PhDr. Zbyněk Zlinský

Pokiaľ čitateľ na základe uvedeného dospel k názoru, alebo sa v ňom utvrdil, že nič nie je čierne alebo biele, že mimoriadna udalosť môže byť výsledkom súhrnu viacerých udalostí, z ktorých by žiadna sama o sebe takúto udalosť nespôsobila, že príčiny mimoriadnosti môžu byť ukryté v dávnej minulosti a že príčina, ktorá sa javí na počiatku nemusí byť príčinou jedinou, hlavnou či správnou, tak zmysel článku bol naplnený.

Poznámka editora:

Někomu by se mohlo zdát, že takováto úvaha na naše stránky zaměřené na železniční a jinou drážní dopravu nepatří. Její autor také zveřejnění svého dílka nijak neprosazoval. Poslal je redakci, aby případnou publikaci zvážila. Rozhodli jsme se kladně, a to z jednoho prostého důvodu. Jako příznivci železnice někdy možná až příliš vnímáme realitu kolem nás tak nějak s klapkami na očích, s pohledem upřeným jen na ty koleje. Ale život je daleko košatější a mnohé jevy svými příčinami i důsledky ten náš konkrétní „dvoreček“ přesahují. A to se nepochybně týká i těch dějů neradostných, o nichž je v článku řeč.

PhDr. Zbyněk Zlinský

Lidská nezodpovědnost versus fyzikální zákony (Žilina - 2.5.2008) © PhDr. Zbyněk Zlinský

Pramene:
  • Zřícení stadionu v Bad Reichenhallu a jak mu bylo možné zabránit, Dipl.-Ing. Rolf Sennewald, Časopis Stavebnictví 08/2008, EXPO DATA s.r.o. Brno
  • K řízení rizik na inženýrských stavbách, Doc. Ing. Alexandr Rozsypal, CSc., Časopis Stavebnictví 09/2008, EXPO DATA s.r.o. Brno

Foto: ilustračné

Súvisiace odkazy