Mikulášska jazda v Košiciach

Po niekoľkých pracovných stretnutiach, ktoré predchádzali samotnej akcii prišiel deň „D“, keď sa do priestorov košickej železničnej stanice začali zvážať modulovkári so svojimi modulmi.
Nasledovala krátka porada, zdokumentovanie pôvodného stavu (to aby sme si uľahčili prácu na konci stretnutia) a mohli sme začať rozkladať prepravné zostavy modulov. S pripraveným layoutom boli zainteresovaní dopredu oboznámení, takže veľké problémy s vyskladaním koľajiska neboli. Predsa sme sa ale nevyhli menším úpravám, keď pôvodný layout sme vďaka väčšiemu množstvu modulov o pár metrov predĺžili. Nakoniec sa jeho celková dĺžka ustálila na hodnote 44 m. Mechanické prepojenie modulov bolo tým pádom vo štvrtok večer hotové. Pokračovali sme v piatok dopoludnia zapájaním elektroinštalácie, telefonického spojenia staníc. Po ich úspešnom ukončení nasledovali prvé skúšobné jazdy, ktoré dopadli na výbornú. Nič teda nebránilo v piatok popoludní spustiť prevádzku. Keďže išlo o voľné jazdenie, nejazdilo sa podľa žiadneho grafikonu, neboli potrebné vozňové a rušňové karty, modelový čas a pod.

Trať vychádzala zo skrytej stanice Šumperk (počas trvania akcie premenovanej na Košice), aby sa dlhým tiahlym pravotočivým oblúkom otočila takmer o 180˚. V odbočke Ypsilon na šírej trati sa vetvila na dve ramená. To kratšie slúžilo ako imaginárna vlečka. Dlhším pokračovala ďalej, aby po pár metroch rovného úseku zaústila do novobudovanej stanice nášho nového člena. Nakoľko je stanica ešte len vo výstavbe, na tomto stretnutí slúžila len na vykrižovanie, prípadne predchádzanie vlakov. O tom, že ide naozaj o čerstvý prírastok svedčí i to, že dosiaľ nemá ešte názov. Po jej prejdení trať pokračovala krátkym pravotočivým oblúkom, rovinkou a nakoniec opäť tiahlym ľavotočivým protismerným oblúkom, prerušeným krátkym rovinným úsekom. Nasledovali moduly s mostami a pravdepodobne najviac obletovaný modul s jediným tunelom na trati. Ako som sa dozvedel od jeho majiteľa, vraj to bola len taká skúška pred stavbou ďalších modulov. To že povestnú latku kvality postavil poriadne vysoko svedčilo i množstvo fotozastávok  pri jeho tunelových portáloch. (Už teraz sa teším, až dokončí vyššie spomínanú stanicu.) Pokiaľ ide o samotnú trať, v jej ďalšom pokračovaní už žiadne prekvapenie strojvedúcich nečakalo. Po výjazde z tunela nasledovala stanica Kokava, na opačnom zhlaví doplnená slučkou.
To že išlo naozaj o voľné jazdenie svedčilo i to, že kto mal záujem ten si mohol vyskúšať byť na chvíľu rušňovodičom. Záujem bol hlavne z radov prítomného dorastu, no zahanbiť sa nedali ani tí skôr narodení.

Sobotný večer sa po ukončení prevádzky niesol v duchu debát ako ďalej, čím si vieme vzájomne pomôcť a v predbežných plánoch modulovkárskych stretnutí v budúcom roku.
V nedeľu sme pokračovali v jazdení až do 14. hodiny, keď do „skryťáku“ prišiel posledný vlak. Nasledovalo rozoberanie, balenie a uvedenie poskytnutej sály v priestoroch košickej železničnej stanice do pôvodného stavu.
Čo dodať na záver? Myslím, že organizátorom vyšiel zámer zorganizovať takúto akciu v metropole východu podľa ich predstáv. Poďakovanie patrí ŽSR za poskytnutie vhodného priestoru, Zoranovi za výdatnú pomoc prispieť svojimi modulmi do layoutu a ostatným nemenovaným za aktívny prístup.