13. december na Čiernohronskej železnici

16.12.2008 8:00 Ivan Wlachovský

Jedného pekného pozdneho októbrového dňa som objavil vo svojej mailovej schránke oznam z Čiernohronskej železničky nasledovného znenia:

Spoločne s Jurou, sme sa dohodli na obnovení tradície koncoročných stretnutí železničných klubov na Slovensku. Vzhľadom na 100 ročné výročie ČHŽ v budúcom roku si Vás preto tentoraz dovoľujeme pozvať na: V I A N O Č N Ú K A P U S T N I C U, dňa 13. 12. 2008, DO Č I E R N E H O B A L O G U. Pôjde o viac - menej pracovné stretnutie, výmenu názorov a prípravu železničných akcií na slovenskom normálnom i úzkom rozchode pre rok 2009.

Koho by nepotešilo takéto pozvanie. Do Čierneho Balogu vždy chodím rád a tak som si do kalendára vpísal túto akciu hrubou červenou fixkou.

13. 12. niekedy po šiestej hodine ráno ma pred domom vyzdvihol Jirko Kubáček a v jeho žltom diablovi sme sa vydali smerom do Čierneho Balogu. Keďže bola sobota skoro ráno, cesty prázdne, Juro sa prezentoval svojou typickou dravou jazdou žltého diabla. Niekde okolo Podbrezovej sa úplne vyjasnilo a ukazoval sa krásny deň.

Náš príchod do staničky v Čiernom Balogu bol načasovaný presne k odchodu mimoriadneho služobného vlaku do Chvatimechu. Krásne naleštená M 21.004, bola už naštartovaná. Nasledovali povinné, ale srdečné uvítacie ceremónie. Konečne sme sa presunuli do nám milšieho dopravného prostriedku a vyrazili sme smer Chatimech. Vonku bola riadna „kosa“ a tak som bol vďačný za teplo, ktoré bolo v motoráku. Nič už nebránilo tomu, aby sme vyrazili plnou „parou“ vpred. Dlho nám však plynulá jazda nevydržala. Mne z neznámych príčin sme zastavili na zastávke Krám a zdanlivo bez dôvodu stáli.

Na zastávke Krám. © Ivan Wlachovský

Za niekoľko minút sa však ukázalo, že doberáme ďalších cestujúcich. Boli to chlapci z popradského „električkového“ klubu. Zanechali svoje gumokoleso na Kráme a pridali sa k posádke M21. Usadil som sa na zadnom stanovišti a pozoroval trať. Vidno, že sa už započala príprava na budúcu sezónu. Postupne od Balogu vidno vyčistené priekopy a priepusty. Však som tu bol len pred mesiacom (film) a odvtedy sa spravil kus práce. Minuli sme výhybňu Šánske a začal koncert prudkých oblúkov, násypov, skalných zárezov.

Za výhybňou Šánske. © Ivan Wlachovský

Kľukatenie. © Ivan Wlachovský

Pod nami som zrazu registroval auto a tlupu mávajúcich. Boli to chalani z PPS v Prievidzi. Ráz krajiny sa zmenil a pribudlo aj snehu. Minuli sme torzo prastarej pôvodnej odbočky do Kamenistej doliny, pár oblúkov a už náš vlak vklopotal do odbočky Svätý Ján.

Svätý Ján. © Ivan Wlachovský

Spomenul som si na čas nie až taký dávny, keď som tu filmoval Kolbenku za strašného dažďa. V oblúku odbočky presvital monumentálny most do Kamenistej doliny. Prehrkotali sme po výhybke odbočky a už sa údolie Čierneho Hrona pomaly začalo rozširovať. Rieka sa pomaly primkla k trati a v zapätí sme ju križovali prekrásnym mostom na Seleckej.

Most na Seleckej. © Ivan Wlachovský

Ďalší hrkot na výhybke bývalej odbočky do Osrblia už zastavujeme pri dielňach v Hronci.

Bývalá odbočka do Osrblia. © Ivan Wlachovský

Hronec. © Ivan Wlachovský

Úrovňové križovanie úzkeho a normálneho rozchodu. Hronec. © Ivan Wlachovský

Chvíľku času sme venovali „prešmejdeniu“ dielní a foteniu M 21.004, ktorá sa vyhrievala na zubatom slniečku. Posledný úsek cesty už vedie súbežne s normálnerozchodnou železničnou traťou skoro až po Chvatimech. Väčšia sestra s normálnym rozchodom sa oddelila a my sme zastali pod unikátnym súmostím, kde sa križuje úzkokoľajka, normálny rozchod, Čierny Hron a Hron.
Nastala chvíľka oddychu a už sme v diaľke počuli vytie trakčných morov rušňa R811 Horehronec. Chvíľka napätia a už sa z oblúku vynoril Horehronec, ktorý ťahala zvolenská 754.010 zvaná aj Michaela.

Michaela v Chvatimechu. © Ivan Wlachovský

Nastalo ďalšie vítanie. Michaela prehrkotala po moste ponad M 21.004 a za typického vytia sa stratila v oblúku niekde pri Valaskej.

Poschodové križovanie v Chvatimechu. © Ivan Wlachovský

Nám už neostávalo nič iné, ako sa vydať na spiatočnú cestu. Motorový vozeň sa zaplnil. Cesta ubiehala v družnej debate. Vôbec som sa nenazdal a už sme vystupovali v Čiernom Balogu pred múzeom ČHŽ.

Nasledoval chutný obed v penzióne Zelený dom a o pár chvíľ sme sa vybrali na poslednú jazdu smerom Vydrovo. Nasledovala krátka prednáška Ing. Bílka, riaditeľa ČHŽ a prehliadka lesníckeho skanzenu.

Po návrate nás už čakalo iba odborné jednanie o problémoch okolo prevádzky nostalgie na Slovensku, určovanie všakovakých termínov, dohadovanie kalendára. Debata sa pretiahla do hlbokej noci. Výsledky tohto stretnutia určilo jasnú líniu smerovania nostalgie, ktorá sa združuje pod hlavičkou Múzejno dokumentačného centra ŽSR.