Zaujímavosti z Francúzska

I keď som vlak nevyužíval denne, počas štyroch mesiacov sa vyskytli situácie, ktoré by si zaslúžili, aby sa o nich dozvedelo viac ľudí. Niektoré boli vyvolané naschvál, iné čistou náhodou, niektoré som osobne ja ani nezažil, ale viac – menej sa ma dotkli. Takže môžeme začať...

1.11.2008: Ako už mnohí viete z médií, na predmestí Paríža sa úspešne podarilo strhnúť trolej na vysokorýchlostnej trati neďaleko stanice Massy TGV, vďaka čomu sa asi 160 TGV vlakov a asi 2000 cestujúcich nedostalo v ten večer do cieľa svojej cesty. Jedným z nich bolo aj TGV 5481 (Nantes – Štrasburg), v ktorom sa nachádzala aj moja mamička vracajúca sa z návštevy v mojom druhom bydlisku. Do Štrasburgu dorazili s bonusom +6hod, vďaka čomu nestihla prípoj na EN 469 Orient Express (na prestup mala 2 hodiny). Okamžite dostala balíčky, bol jej ponúknutý taxík na hotel a noc v hoteli zdarma s tým, že môže ísť na druhý deň na ďalší Orient Express. Ona však radšej pre nedostatok času volila čo najrýchlejší presun domov, tak jej bolo bez problémov nájdené spojenie (prestup Mníchov a Salzburg). Problém nebol dokonca ani v tom, že lístok bol delený (t.j. Vannes – Štrasburg a Štrasburg – Wien). Domov sa teda dostala bez problémov a naša peňaženka sa obohatila o 126,80€ (cena, ktorú stál lístok Vannes – Štrasburg), čiže SNCF nemalo problém ani s vrátením peňazí za lístky (vážená ZSSK, nechcete si brať príklad???).

7.12.2008: Rozhodol som sa nafotiť zopár zaujímavostí v našom okolí. Jednak preto, že som dovtedy ešte žiadne poriadne fotky nemal, jednak preto, že počasie nebolo príliš dobré na môj obľúbený výlet k morskému pobrežiu. Mal som vyhliadnutý fotoflek kúsok za mestom, kam som sa vybral: Medzitým sa však počasie zhoršilo, začalo liať a rozpútal sa silný vietor. Rozhodol som sa zostať (za čo mi telo poďakovalo prechladnutím), napriek počasiu sa mi však podarilo odfotiť, čo som chcel. Spokojný som sa teda vracal domov zohriať sa. Medzitým sa však počasie znova zmenilo (typické pre Bretagne, počasie sa mení častejšie, ako chodí v Bratislave MHD), tak som sa rozhodol vyfotiť ešte tunajšiu zaujímavosť – vlečku prechádzajúcu priamo stredom kruhového objazdu. Cestou môjmu objektívu neuniklo ďalšie TGV. K večeru sa však stihlo počasie zmeniť zas, čiže domov som došiel riadne unavený a zmoknutý.

11.12.2008: Deň, kedy sa máme vybrať na recepciu na Slovenské veľvyslanectvo do Paríža. Samozrejme, ako ináč, vlakom... Jasné inštrukcie pred cestou zneli: Stretávate sa s profesorkou PRED stanicou, tak sme tam aj čakali. Vlak prišiel, a jej nikde. Odišiel, my stále pred stanicou a profesorka v nedohľadne. Dve minúty po odchode TGVčka sme sa dozvedeli, že ona si tam už veselo sedí. Nastal teda problém, ako sa dostať do Paríža. jediná možnosť bola ísť vlakom, čo išiel o 12 min. (8:02). Nešiel síce do Paríža, ale iba na predmestie (ach tá nešťastná Massy), potom pokračoval do kraja svojrázneho národa Ch’timi v Nord – Pas – de Calais (mesto Lille, zhodou okolností tým istým vlakom sme o týždeň išli domov na letisko Charles de Gaulle). Profesorke sme zavolali, aby vystúpila na najbližšej stanici (Redon) a nastúpila do nášho vlaku. Stalo sa, konečne sme sa s ňou streli, síce nie o 7:40 pred stanicou Vannes, ako bolo pôvodne v pláne, ale 8:30 vo vlaku v Redone, 60 km od Vannes. Naša nálada však stúpla, keď nám vlakvedúci povedal, že náš vlak môže nadbehnúť 2-3 minútky a tak na ďalšej stanici môžeme stihnúť naspať naše pôvodné TGV, ktoré tam má 10 min pobyt kvôli spájaniu s druhou súpravou. Určite by sme v ten deň vyhrali majstrovstvá v prebiehaní z jednej súpravy do druhej... Našťastie, stihli sme... Zbytok dňa sa už našťastie zaobišiel bez komplikácií (ak nespomeniem asi polminútový pobyt súpravy metra v stanici kvôli poruche).

Možno si niektorí poviete, že tento článoček je úplne iný, ako moje predošlé (preto ani nemá nadpis na ten istý spôsob), že v ňom chýbajú technické údaje či iné zaujímavosti. Je to hlavne preto, že vo Francúzsku som bol študovať, čiže na fotenie a získavanie materiálov nebol veľmi čas, ale aj preto, že Bretagne je síce región nádherný, ale na železničné zaujímavosti nie veľmi bohatý. Dúfam teda, že hlavne fotografie, o ktoré teraz najmä išlo, zaujmú, aj keď ich nie je obvyklé množstvo.