Cinque Terre: Cesta na koniec sveta

Strmé bralá, nekonečné more, na obzore dotýkajúce sa neba, vyvoláva pocit, ako keby ste boli na konci sveta. Celé toto územie je zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO.

TRASA CESTY:

Bratislava-Petržalka – SK/RAK – Wien-Südbf. – RAK/TAL – Florencia – Pisa – La Spezia – Riomaggiore – Manarola – Corniglia – Vernazza – Monterosso – Janov – Miláno – Bergamo – Miláno – Bergamo – Brescia – Verona – Brennero/Brenner – TAL/RAK – Innsbruck – Bregenz – Wien-Westbf. – RAK/SK – Bratislava-Petržalka

VZDIALENOSTI:

Bratislava-Petržalka – Wien-Südbf. = 73 km (vlak)
Wien-Südbf. – Firenze S. M. Novella = 875 km (vlak)
Firenze S. M. Novella – Pisa Centrale = 81 km (vlak)
Pisa Centrale – La Spezia Centrale = 76 km (vlak)
La Spezia Centrale – Riomaggiore = 7 km (vlak)
Riomaggiore – Manarola – Corniglia = 3 km (peši)
Corniglia – Vernazza = 3 km (vlak)
Vernazza – Genova P. Principe = 76 km (vlak)
Genova P. Principe – Milano Lambrate = 150 km (vlak)
Milano Lambrate – Bergamo = 52 km (vlak)
Bergamo – Milano Centrale = 56 km (vlak)
Bergamo – Brescia = 50 km (vlak)
Brescia – Verona Porta Nuova = 64 km (vlak)
Verona Porta Nuova – Brennero/Brenner = 237 km (vlak)
Brennero/Brenner – Innsbruck Hbf = 37 km (vlak)
Innsbruck Hbf – Bregenz = 198 km (vlak)
Bregenz – Wien-Westbf. = 770 km (vlak)
Wien-Westbf. – Bratislava-Petržalka = 102 km (vlak)

NIEKOĽKO ZAUJÍMAVÝCH ÚDAJOV O NAŠEJ CESTE:

1. celkový počet dní – 5, celkový počet nocí – 4, z toho vo vlaku – 2, v hosteli – 2
2. celkový počet precestovaných kilometrov – 2963 km
3. navštívené mestá – Pisa, Riomaggiore, Manarola, Corniglia, Vernazza, Monterosso, Janov, Miláno, Bergamo, Verona
4. navštívené štáty – Rakúsko, Taliansko 

ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVŠTÍVENÝCH KRAJINÁCH:

DENNÍK:

1. deň – 18.10.2008 sobota

Z Bratislavy-Petržalky odchádzam vlakom Zr 7632 o 17.40 hod., ktorým je rakúska elektrická jednotka Talent. V porovnaní s našimi osobnými vlakmi, človek akoby vstúpil do iného sveta. Vo Wien-Südbf. som o 18.40 hod. Prechádzam na susedné nástupište, kde je pristavený EN 235 Allegro Tosca do Ríma s odchodom o 19.15 hod. Na konci vlaku sú zaradené dva rakúske vozne na sedenie, jeden veľkopriestorový, druhý kupákový, do ktorého mám miestenku za 7 €. Pristupujú ešte dvaja spolucestujúci, po kontrole FIP-ky robíme lôžkovú úpravu a oddávame sa nočnému odpočinku. Gute Nacht.

2. deň – 19.10.2008 nedeľa

Pred šiestou mi zvoní budík. Buon giorno! Je čas vstávať. O 6.18 hod. vystupujem vo Florencii (S. M. Novella). „Il treno per Pisa dal binario numero otto“, počuť z rohlasu. Idem teda na ôsme nástupište a nasadám do posprejovaného talianského regionálu R 11713 s odchodom o 6.37 hod. smer Pisa. Už na prvý pohľad úroveň vlakových súprav oproti rakúskym sa o niečo zhoršila.

Do Pisy prichádzam o 7.59 hod. Na peróne ma už čaká spolucestovateľ Emil Gluch. Včera večer priletel z Malty a prespal tu v hoteli. Ideme na hotel, kde si odkladám batoh a potom pokračujeme k šikmej veži. Ulicou Corso Italia k mostu Ponte di Mezzo cez rieku Arno a ďalej cez Piazza dei Cavalieri na Námestie zázrakov – Piazza dei Miracoli (UNESCO), kde sa nachádza jeden z neoficiálnych divov sveta – šikmá zvonica z 12. storočia. Postupne sa začala nakláňať a dnes sa jej vrchol odkláňa od zvislej osi o 5 metrov. Ďalšími významnými stavbami na tomto námestí sú románska katedrála a krstiteľnica. Je nedeľa a práve prebieha omša. Predavači v okolí začínajú rozkladať svoje stánky, carabinieri dohliadajú na poriadok a prvé skupinky japonských turistov zaplavujú námestie. Ulicou Via Santa Maria sa vraciame do hotela pre batohy a o 10.16 hod. odchádzame vlakom R 11710. Za mestom Carrara v Apuanských Alpách vidieť mramorové lomy, kde sa ťaží ojedinelý, biely carrarský mramor, ktorý je vyhľadávaný po celom svete. Do La Spezie prichádzame o 11.23 hod. Chvíľu času do ďalšieho vlaku využívame na návštevu turistickej informačnej kancelárie, ktorá je hneď za staničnou budovou. Je tu k dispozícii množstvo máp celej provincie La Spezia a takisto máp pre pešiu turistiku v národnom parku Cinque Terre.

O 12.00 hod. odchádzame vlakom R 24560 do Riomaggiore, do prvej dedinky v národnom parku Cinque Terre. Je to len 8 minút cez tunel a len čo sme vyšli z tmy, už sa nám naskytol nádherný výhľad na otvorené more. Zastávka je taká krátka, že celý vlak sa na ňu ani nezmestí. Predná aj zadná časť vlaku je zastrčená v tuneli. Vystupujeme a pomaľovaný poschodový regionál mizne v tmavej diere pod kopcom. Ocitáme sa medzi strmýmí skalnatými svahmi, s domčekami akoby padajúcimi do mora. Práve tu začína Via dell Amore (Cesta lásky), cesta pre peších vytesaná do strmých brál na pobreží mora, poskytujúca nezabudnuteľný relax a romantiku. Prirovnanie „cesta na koniec sveta“ je tu namieste. Tento turistický chodník je spoplatnený (5€) a vedie cez Manarolu až do Corniglie. Kocháme sa nádhernými pohľadmi na sýtomodré more, na príkre skalné zrázy a úbočia posiate vinicami. Je to vinársky kraj a práve vrcholí zber hrozna. Neochutnať talianske víno by bol hriech a tak si kupujeme fľašku lahodného červeného moku – Vino Rosso Tinto Morbido. Cin, cin!  

Pešo prichádzame do druhej dedinky, do Manaroly. Pestrofarebné domy sa kopia na strmom skalnom útese. V uliciach pred domami parkujú člny namiesto áut. Malá železničná zastávka je opäť natlačená medzi dva tunely priamo nad morom. Pokračujeme chodníkom, lemovaným kaktusmi. Kľukatí sa v strmých skalách a vedie do tretej dedinky, do Corniglie, kde Via dell Amore končí. Železničná stanica ako inak, zase ohraničená tunelmi, v tesnej blízkosti mora. Zo stanice vedie 377 schodov do centra, ktoré sa nachádza na vysokom skalnom útese. Zapotili sme sa riadne, odmenou však bol jedinečný pohľad na okolitú krajinu a tyrkysovo modré, priezračné more. Z Corniglie sa o 15.28 presúvame vlakom do štvrtej dedinky, do Vernazzy. Cesta trvá iba päť minút a sme opäť medzi dvomi tunelmi. Dedinku tvoria krivoľaké úzke uličky. Prichádzame k prístavu, kde je kostol Santa Margherita ď Antiochia so zvonicou osemuholníkového pôdorysu. V kryštálovo čistom mori sa kúpe množstvo ľudí, ktorým praje teplé slnečné počasie aj v tomto jesennom období. Viacerí turisti čakajú na loď, ktorá je medzi týmito rybárskymi osadami bežným dopravným prostriedkom.

Z Vernazzy odchádzame vlakom R 2052 o 16.22 hod. cez piatu dedinku Monterosso do Janova. Železničná trať ide súbežne s pobrežím, množstvo tunelov sa strieda s prekrásnymi výhľadmi na more. Do Janova (P. Principe) prichádzame o 18.22 hod. Pred stanicou je veľký pomník moreplavca Krištofa Kolumba. Ideme sa prejsť k prístavu a o 19.25 hod. odchádzame vlakom R 2196 do Milána (Lambrate), kde prestupujeme na R 2633 s odchodom o 21.32 a do Bergama prichádzame o 22.23 hod. Neďaleko stanice máme zarezervovaný hostel za 45 €/noc, izba pre dvoch s raňajkami. Buona notte.

3. deň – 20.10.2008 pondelok

Po raňajšom cappuccine ideme na železničnú stanicu a o 9.44 odchádzame vlakom R 2620 do Milána (Centrale), metropoly Lombardie. Že sme v druhom najväčšom meste Talianska vidieť aj na kolosálnej železničnej stanici Centrale. Mohutná kovová konštrukcia zastrešuje nástupištia, pri ktorých čakajú Eurostary, Pendolína a Intercity na čas svojho odchodu. Široké priečelie architektonicky zaujímavej budovy železničnej stanici je problematické aj odfotiť

Zo stanice naše kroky smerujú k divadlu La Scala. Takmer by sme ho minuli, jeho nevýrazná budova splýva s ostatnými domami. Pokračujeme cez nákupnú pasáž Galleria Vitorio Emanuele II. Táto zastrešená obchodná ulica je plná nákupovaniachtivých ľudí. Svetoznámi odevní návrhári tu majú svoje obchodíky, v ktorých ponúkajú najnovšie módne novinky. Prichádzame na Dómske námestie, ktorému dominuje Milánsky dóm. Gotická katedrála z bieleho mramoru, jedna z najkrajších na svete. Za vstupné 5€ vystúpime po schodoch hore na strechu. Odtiaľto je výborný výhľad na mesto a rozsiahle námestie pred dómom, plné holubov. Po krátkom odpočinku na streche Milánskeho dómu pokračujeme k bazilike Santa Maria delle Grazie, kde na stene kláštora je namaľovaná freska „Posledná večera“, majstrovské dielo Leonarda da Vinciho.

Miláno má vybudovanú najrozsiahlejšiu sieť električkových liniek v Taliansku. V uliciach jazdí ešte veľa staručkých električiek Peter Witt, 80-ročných veteránov v pôvodnej oranžovej farbe s drevenými lavicami po bokoch. Tieto električky boli vyväzené aj do amerického San Francisca, kde brázdia ulice dodnes. Starým električkám však už konkurujú aj nové, modernejšie. Vraciame sa na stanicu a o 15.20 hod. odchádzame vlakom R 2623 do Bergama, pr. 16.10 hod. Bergamo na rozdiel od Milána je oveľa pokojnejšie mesto. Najkrajšou jeho časťou je staré mesto – Cittá Alta, nachádzajúce sa na kopci, kde sa vyvezieme pozemnou lanovkou (Funicolare) za 1,05 €.  

Zvečerieva sa a v úzkych kamenných uličkách vládne prijemná atmosféra. Stred starého mesta tvorí námestie Piazza Vechio, Duomo a bazilika Santa Maria Maggiore s nádhernou výzdobou a vzácnou zbierkou gobelínov. Zastavujeme sa v pizzerii na večeru. Buona sera, scusi, per favore signori, prego, úctiví čašníci nás už vítajú a s milým úsmevom usádzajú k stolu. Non capisco italiano, parle slovaco, odpovedáme, avšak nechávame sa prehovoriť a o malú chvíľu si už pochutnávam na vynikajúcej pizze Margarite. Emil si objednal nejakú rybiu špecialitu s cestovinou. Homare, kraby, mušle, toľko tykadiel, klepiet a nôh čo bolo v tanieri, no ešte že sa nehýbali. Po tejto exotickej večeri sme išli na hostel spať.

4. deň – 21.10.2008 utorok

Ráno narýchlo zhltneme raňajky a už sa aj ponáhlame na železničnú stanicu. Tu sa naše cesty opäť rozchádzajú. Emil si to namieril do Tirana a cez Švajčiarsko Berninou do Rakúska. Ja, keďže nemám švajčiarsku FIP-ku idem cez Veronu, Bolzano a Brennero. Stretávku máme večer v rakúskom Bregenzi, v čakárni na prvom peróne. O 7.52 hod. odchádzam vlakom R 4949 z Bergama do Brescie, pr. 8.48 hod. Na stanici si fotím rušeň československej výroby rady 753 (okuliarnik).

Z Brescie pokračujem vlakom R 2091 o 9.23 hod. popri najväčšom talianskom jazere Lago di Garda do Verony (Porta Nuova) s príchodom o 10.07 hod. Mám necelé dve hodiny na prehliadku mesta a tak utekám k rímskemu amfiteátru (Arena) a na Piazza dei Signori. Toto mesto milencov Rómea a Júlie poznám, bol som tu už a tak len zbežne si pripomínam niektoré zaujímavosti vrátane balkóna, pod ktorým Rómeo vyznával lásku Júlii Capuletovej, tak ako to vo svojej dráme opísal William Shakespeare. Z Verony odchádzam o 11.48 hod. vlakom R 2258 cez Trento, Bolzano, Brixen, Fortezu do Brennera, pr. 14.50 hod. Za Trentom začínajú strmé skalnaté hory, trať začína stúpať, viackrát sa križuje s diaľnicou, ktorá je postavená na vysokých pilónoch. Maximálne stúpanie dosahuje 25 ‰, blížime sa k Brennerskému priesmyku vo výške 1367 metrov. Prechádza tu viacero nákladných vlakov s naloženými kamiónmi. Stanica leží v klíne trojtisícových štítov Álp, všade dookola je prekrásna príroda. Že som na hraničnom priechode ani nie je poznať, len informačné tabule oznamujú kde je Taliansko a kde Rakúsko.

Prestupujem do rakúskeho Talentu, vlak R 5222 s odchodom o 15.37 hod. Trať sa kľukatí hornatým Tirolskom, postupne klesá a o 16.15 hod. prichádzam do Innsbrucku. Tu prestupujem na EC 668 s odchodom o 16.39 hod. Do Bregenzu prichádzam o 19.15 hod. V čakárni na peróne ma už čaká Emil, ktorý si to sem namieril cez Švajčiarsko. Krásne slnečné počasie mu doprialo porobiť pekné zábery Bernina-Expressu. Z Bregenzu odchádzame nočným vlakom EN 247 Hollywood Megaplex Kino o 21.44 hod. smer Wien Westbf.

5. deň – 22.10.2008 streda

Do Viedne (Westbf.) prichádzame o 7.32 hod. Keďže sme boli sami dvaja v kupé, celkom dobre sme sa vyspali až pred Viedňou, v St. Pöltene sa začal vlak zapĺňať. Prestupujeme do IC 405 Tatran a do Bratislavy-Petržalky prichádzame o 9.25 hod. 

Titulná snímka: Takto to vyzerá na konci sveta © František Halčák