Švajčiarsko - železničné kráľovstvo (1)

Štátne železnice a množstvo súkromných spoločností tvoria spolu jeden geniálny celok, ktorého cieľom je spokojnosť cestujúceho. Hustota a presnosť jednotlivých spojov, pohodlie, služby, informačné centrá, množstvo propagačného materiálu, ochota a ústretovosť personálu to sú veci, ktoré sú akousi samozrejmosťou. Prirodzene, že na železničnú dopravu plynule nadväzuje aj autobusová, lodná a mestská doprava. Ich vzájomné prepojenie a fungovanie je udivujúce.

Švajčiarsko je aj krajinou, kde si dávajú rande tri európske „superrýchle“ vlaky – francúzske TGV, nemecké ICE a talianske naklápacie CISalpino. Počas jedného dňa sme mali možnosť, vychutnať a porovnať si jazdu týmito tromi krásavcami a to bez príplatkov a povinných miesteniek. Prirodzene treba spomenúť aj švajčiarsku naklápaciu jednotku RABDe 500, jazdiacu rýchlosťou 200 km/h. Pohodlná jazda týmto vlakom, naklápanie a plynulé prechádzanie oblúkov boli pre nás prijemným zážitkom. 

Pre švajčiarske ozubnicové železnice akoby neexistovala prekážka. Spoľahlivo a bezpečne, zub po zube zdolávajú kopce a takýmto spôsobom demonštrujú um a odvahu švajčiarskych konštruktérov – Riggenbacha, Abta, Struba a Lochera. Konečná stanica Jungfraujoch vo výške 3 454 metrov je najvyššie položenou železničnou stanicou v Európe. A tam, kde to už nejde po zemi, tam idú lanovky. Lanovky všetkých možných konštrukcií, sedačkové, kabínkové, panoramatické, otáčavé... Spolu s manželkou sme sa vybrali na výlet po tejto prekrásnej hornatej krajine a povozili sa vlakmi, ktoré skôr pripomínajú modelovú železnicu.

TRASA CESTY:

Bratislava-Petržalka – SK/RAK – Bruck an der Leitha – Wien Westbf. – Feldkirch – RAK/ŠVAJ – Buchs – Sargans – Zürich – Bern – Interlaken West– Thun – Interlaken West – Interlaken Ost – Interlaken West – Interlaken Ost – Luzern – Vitznau – Rigi Kulm – Arth-Goldau – Luzern – Alpnachstad – Luzern – Zürich – Basel – Interlaken West – Spiez – Visp – Zermat – Gornergrat – Zermat – Visp – Spiez – Interlaken West – Bern – Luzern – Basel – Spiez – Interlaken West – Spiez – Zweisimmen – Montreux – Genève – St. Gallen – ŠVAJ/RAK – Bregenz – Wien-Westbf. – RAK/SK – Bratislava-Petržalka

NIEKOĽKO ZAUJÍMAVÝCH ÚDAJOV O NAŠEJ CESTE:

1. celkový počet dní – 7
2. celkový počet nocí – 6, z toho v hoteli – 4, vo vlaku – 2
3. celkový počet precestovaných kilometrov – 3 910 km, z toho 3 836 – vlak, 74 – loď
4. navštívené mestá – Interlaken, Zermatt, Bern, Luzern, Basel, Genève
5. navštívené štáty – Rakúsko, Švajčiarsko
6. 1 €= 32,40 Sk, 1 CHF = 20,00 Sk 

DENNÍK:

1. deň – 6.5.2008 utorok

Z Bratislavy-Petržalky odchádzame vlakom REX 7636 (rakúsky Talent) o 19.40 hod. do Bruck an der Leitha, pr. 20.13 hod. Tu presadáme na EN 466 Zurichsee s odchodom 20.23 hod. do Wien Westbf., pr. 21.05 hod. Na deviatej koľaji je už pristavený EuroNight 246 Landesausstellung SALZKAMMERGUT 2008. Práve nakladajú autá a motorky na vagóny do Feldkirchu, ktoré sú na samom konci vlaku. Musí to byť príjemný komfort celú noc oddychovať na lôžku namiesto šoférovania a auto si niesť so sebou ako „batožinu“. Obsadzujeme si kupé, robíme lôžkovú úpravu. Vlak je poloprázdny a tak sa spokojne oddávame nočnému odpočinku.

2. deň – 7.5.2008 streda 

Ráno o 7.17 hod. vystupujeme vo Feldkirche. Na susednej koľaji je pristavený elektrický vozeň ET 10.109 Montafonerbahn ako vlak R 5708 s odchodom o 7.47 hod. Neviem prečo zrovna do Buchsu ide táto električka súkromnej spoločnosti Montafonerbahn, ktorá inak premáva z Bludenzu do Schrunsu. V Buchse sme o 8.08 hod., presadáme do elektrickej jednotky Thurbo a o 8.11 hod. odchádzame ako vlak R 7929 do Sargansu, pr. 8.25 hod. To, že sme vo Švajčiarsku, cítiť aj v ovzduší, ktoré je presiaknuté takou typickou kravskou, mliečnou vôňou. Slinky sa nám zbiehajú na lahodnú švajčiarsku čokoládu. Zo Sargansu odchádzame o 8.28 hod. s InterCity 566. Za oknom sa mihá krásna alpská krajina, Walenské a Zürišské jazero. Do Zürichu prichádzame o 9.23 hod., presadáme do poschodovej jednotky IC 716 s odchodom o 9.32 hod. smer Bern. V Berne sme o 10.29 hod. a opäť máme iba pár minút na prestup. Nemusíme ani meniť nástupište, je to úplne fantastické, ako to všetko do seba zapadá. Odchod o 10.35 hod. s IC 1067, do Interlaken West prichádzame o 11.22 hod. Neďaleko stanice máme zarezervovaný hotel Alplodge (30 CHF/os). Hneď ako sme sa ubytovali, ideme na železničnú stanicu. Za posledným nástupišťom je pristavená loď „Stadt Thun“ spoločnosti BLS (Bern-Lötschberg-Simplon Bahn), platí lístok FIP-BLS.

O 12.09 hod. dvíhame kotvy a ideme sa povoziť po Thunskom jazere. Najskôr sa plavíme riekou Aarau, ktorá do tohoto jazera vteká. Po brehoch sa pasú kravičky. O chvíľu už križujeme hladinu jazera. Loď ide od brehu k brehu cez mestečká Faulensee, Spiez, Oberhofen. Slnečné lúče sa odrážajú od modrej hladiny, dookola sa týčia zasnežené vrcholky hôr, brehy prístavov lemujú palmy. Na konci jazera rieka Aarau opäť z neho vyteká a o 14.24 hod. vystupujeme v Thune, priamo na železničnej stanici. Stačí spraviť niekoľko krokov a sme na nástupišti. V informačnej kancelárii sa zásobujeme mapami a cestovnými poriadkami, ktoré sú nám v podstate nanič, pretože vo Švajčiarsku stačí prísť na stanicu a o niekoľko minút vlak určite pôjde. Frekvencia spojov je totiž dostatočne hustá. O 14.54 hod. odchádzame vlakom IC 1075 späť do Interlakenu West, pr. 15.22 hod. Po krátkom zastavení na hoteli ideme vlakom do Interlakenu Ost, ktorý je východzou stanicou na Jungfraujoch. V pokladni sa presvedčujeme, že „FIP-ka“ tu neplatí a spiatočný lístok vyjde na 177,80 CHF (110 €). Zajtra máme v pláne zubačku na Rigi a tak Jungfraujoch aj kôli dosť vysokej cene zatiaľ odkladáme na neurčito. Pred stanicou je autobusové nástupište, za stanicou prístavisko lodí plaviacich sa po Brienzskom jazere. V diaľke priamo pred nami, v žiare zapadajúceho slnka, sa hrdo vypína trojica majestátnych skalných štítov – Jungfrau (4158 m), Mönch (4107 m) a Eiger (3970 m).

3. deň – 8.5.2008 štvrtok

Vstávame pred šiestou a po raňajkách ideme na stanicu. O 6.52 hod. odchádzame s IC 3353 do Interlaken Ost, pr. 6.57. Tu končí normálny rozchod trate a prestupujeme na úzkorozchodku spoločnosti ZB (Zentralbahn) o rozchode 1000 mm do Luzernu.

Odchádzame vlakom InterRegio 2209 o 7.04 hod., ktorý tvoria vozne GoldenPass Panoramic v elegantnej zlato-bielo-tmavomodrej farbe. Trať je jednokoľajná, elektrifikovaná, miestami s Riggenbachovou ozubnicou. V celom vagóne sme sami, takže máme ideálne podmienky na fotografovanie. Prechádzame centrálnym Švajčiarsko a já prebehujem zo strany na stranu, s cieľom získať čo najlepšie zábery. Jazda ako na objednávku. Na stolíku pod oknom je mapa celej trati, ktorá výborne napomáha v orientácii. Tento úsek je iba časť trasy GoldenPass Panoramic-Expressu z Luzernu cez Interlaken a Zweisimmen do Montreux. Úlohou „expresu“ nie je rýchlosť, ale poskytnúť turistom vyhliadkovú, panoramatickú jazdu nádhernou alpskou krajinou. V Meiringene prichádza k výmene rušňa, červeno-biely 101 965-2 nahrádza tmavomodrý 101 967-8 z druhého konca vlaku. Z Meiringenu odchádzame úvraťou a začína najstrmšia časť trate do Brünigského sedla (Brünigpass). Kľukatíme sa cez skalné zárezy, ktoré sa striedajú s tunelmi a mostami. Naskytajú sa nám pekné výhľady na zasnežené hory.

Prekonávame stúpanie až 121 ‰, lokomotíva s ôsmimi vagónami si s tým však hravo poradí. Za stanicou Brünig-Hasliberg sa trať zase prudko zvažuje až do Giswilu. Mení sa aj obraz krajiny, ostré skaly plynule prechádzajú do zelených pasienkov. Do Luzernu prichádzame o 9.04 hod. Zo stanice je to iba 5 minút pešo do prístaviska lodí Bahnhofquai. Nastupujeme na loď spoločnosti SGV (Schiffahrtsgesellschaft des Vierwaldstättersees), ktorá kurzuje ako Wilhelm Tell Express po Vierwaldstättskom jazere až do Flüelenu. Platí lístok FIP-SP/SGV. Hlasné zatrúbenie o 9.21 hod. oznamuje čas odchodu. Po necelej hodine plavby s viacerými zastávkami vystupujeme o 10.19 hod. vo Vitznau (435 m n. m.). Práve tu začína najstaršia zubačka v Európe vedúca na Rigi Kulm (1800 m). Prechádzame popri točni a ideme do pokladne. „Guten Tag, wir sind Eisenbahner und haben FIP Fahrkarten. Gibt es für uns eine Ermäβigung?“, pýtam sa. „Keine Ermäβigung“, prísne odpovedá pracovník pokladne. „Gratis, wir sind doch Kollegen, ich gebe Ihnen Freifahrkarten“, pokračuje s úsmevom. „Vielen, vielen Dank, herzlichen Dank“, opakujem s potešením. 70 CHF za spiatočný lístok na Rigi je ušetrených.

Nasadáme do „červenej“ zubačky plnej dôchodcov a o 10.40 hod. sa začíname škriabať na kopec. Riggenbachova ozubnicová železnica je normálneho rozchodu, elektrifikovaná jednosmerným napätím 1 500 V, so stúpaním až 250 ‰, časť trate je dvojkoľajná. Rýchlosťou 20 km/h stúpame zelenými lúkami, na ktorých sa pasú kozy, kravy, popri domoch so širokými sedlovými strechami, až na zastávku Kaltbad-First. Tu sa dá presadnúť na lanovku a zviesť sa dolu k jazeru do Weggisu. Na zastávke Rigi-Staffel sa pripája trať „modrej“ zubačky, vedúcej z Arth-Goldau. Okolitá krajina má skalnatejší ráz, začína sa objavovať sneh. O 11.10 hod. prichádzame do vrcholovej stanici Rigi Kulm vo výške 1 752 metrov. Za pol hodinu sme vystúpili o 1 317 výškových metrov. Oproti cez jazero sa týči zasnežený vrch Pilatus (2 132 m). Opisovať prekrásne výhľady na okolitú krajinu pri jasnom slnečnom počasí je asi zbytočné. V stanici stoja červené a modré vagóny zubačiek povedľa seba. Ich bezchybný lesklý náter pôsobí, akoby len teraz vyšli z výrobnej haly. Interiér je takisto udržiavaný v perfektnom stave.

O 12.05 hod. schádzame „modrou“ zubačkou dole do Arth-Goldau, pr. 12.50 hod. Nástupište zubačky sa nachádza priečne nad hlavnou traťou, veľmi mi to pripomína popradskú železničnú stanicu. Z Arth-Goldau sa vraciame o 12.48 hod. s IR 2418 späť do Luzernu, pr. 13.19 hod. Chceli by sme ešte dnes zdolať Pilatus a preto S-bahnom S5 o 14.07 hod. ideme do Alpnachstadu, pr. 14.26 hod., kde je údolná stanica tejto najstrmšej zubačky sveta (480 ‰). Tu sa však dozvedáme, že kvôli množstvu snehu a lavínam počas zimy, nie je táto trať ešte sprevádzkovaná. Ideme preto k jazeru a loďou o 14.35 hod. sa vraciame do Luzernu, pr. 16.14 hod. Tu prestupujeme do poschodového IR 2358 s odchodom o 16.35 hod. a mierime do Zürichu, pr. 17.25 hod. Staničná hala je ako také ľudské mravenisko. Na odchodovej tabuli sú vypísané vlaky (Fernverkehr, čiže diaľkové) s odchodom každú minútu! Vlaky prímestskej dopravy (S-bahn) takisto odchádzajú každú minútu. Štyridsať odchodov v časovom rozpätí tridsať minút. Musia mať veľmi natenko zastrúhanú ceruzku pri kreslení grafikónu, aby sa im to všetko pomestilo. Neuveriteľná frekvencia spojov a všetko to spoľahlivo funguje. Neviem si dobre predstaviť, keby niektorý vlak zostal stáť neschopný krížom cez vyhýbky a rušňovodič začne vyťahovať schémy a skúšačkou zisťovať, ktoré relé mu to nezoplo, tak ako sa to robí u nás. Po hodine a pol potom príde náhradný rušeň a neschopný vlak odtiahne. To by asi museli nasledujúcich sto vlakov odrieknuť.

Na 16. nástupišti máme pristavené francúzske TGV 9218, idúce cez Štrasburg do Paríža (Est), jeden z trojice „superrýchlych“ vlakov križujúcich Švajčiarsko. Odchod je o 18.02 hod., vo vlaku je značne teplo. Nefunguje klimatizácia. Sprievodca otvára prístrojovú skrinku a snaží sa sprevádzkovať zariadenie, francúzska elektronika však odmieta poslušnosť. Vyťahuje príručku, utiera si pot z čela tak, ako aj my ostatní cestujúci. Po márnej snahe nahnevaný zatvára skrinku a niečo si šomre, pravdepodobne v duchu „nech si to v tom Paríži dajú do poriadku“. O 18.56 hod. vystupujeme spotení v Bazileji. Tu to máme na ostrý obrat, pretože už o 19.01 hod. odchádzame nemeckým ICE 987, ďalším zo „superrýchlych“ vlakov.

Do Interlakenu West prichádzame o 20.49 hod. Za celý deň sme toho precestovali až-až a tak sa poberáme na hotel. Zajtra nás čaká legendárny Matterhorn, jeden z najkrajších švajčiarských a snáď aj svetových štítov.

Titulná snímka: 9.5.2008 - Žel. st. Zermat © František Halčák