O jednej všednej rekreácii na nevšedných miestach
23.2.2009 8:00 Mgr. Richard Kadnár
Keď som si začiatkom apríla minulého roku zažiadal o rekreačný poukaz do Tatier, netušil som, že desať skvelých prázdninových dní nebudem obdivovať krásu našich veľhôr, ale strávim ich u susedov v Čechách. Miesto Tatier sa mi totiž ušiel poukaz na rekreáciu, štyri dni Praha, šesť dní rekreácie na Orlickej priehrade. Urobiť si plán na návštevu stovežatej a blízkeho okolia až taký problém nebol. Čo však zo šiestimi dňami na Orlickej priehrade? Sadol som si k počítaču a ...
Program dovolenky bol podriadený väčšinou potrebám vtedy môjho štvorročného syna. Spojili sme príjemné s užitočným, a tak sme okrem pražských pamiatok navštívili aj technické múzea. Prvé bolo v pláne Vojenské letecké múzeu Gbely, založené v roku 1968 v areáli historického vojenského letiska Praha - Kbely, ktoré bolo prvou leteckou základňou vybudovanou po vzniku Československa v roku 1918. Množstvom a kvalitou zbierok patrí k najväčším leteckým múzeám v Európe a je sa naozaj na čo pozerať.
Cieľom nášho druhého výletu bol „Posázavský pacifik“. Ide o trať ČD číslo 210 Praha – Vrané - Čerčany a trať číslo 212 Čerčany – Kácov - Světlá nad Sázavou. Posázavský pacifik je dnes legendou. Venujú sa jej publikácie, internetové stránky, objavuje sa v piesňach, je cieľom nielen trampov a turistov, ale aj nadšencov, ktorí tejto trati venovali kus života. Nemali sme v úmysle prejsť si celú trať, ale dopraviť sa po nej do Vojenského technického múzea v Lešanoch, ktoré sa nachádza medzi obcami Krhanice a Lešany u Týnce nad Sázavou v priestore bývalých delostreleckých kasárni.
Pôvodne som mal v úmysle využiť služby „Posázavského motoráčka“, avšak jeho ranný odchod zo stanice Praha - Vršovice bol pre členov mojej „expedície“ priskorý. Putovanie sme začali zo stanice Praha - Braník. Bohužiaľ som nestihol vyfotiť príchod nášho vlaku. Mrzelo ma to o to viac, že prišiel v zložení, ktoré na Slovensku asi už nikdy neuvidíme, T 478.1 ( dnes 751 ) „Zamračená“ a tri poschoďáky Bmto. Keby som tušil, že príde v tejto zostave...nuž, proste som to nestihol. Aspoň že som stihol cvaknúť synátora pri pekne zrekonštruovanom osobnom vozni Baa-k ČSD.
O to viac som si vychutnal jazdu a scenériu tejto nádhernej trate z horného poschodia vagónu. Ešteže na poschodí nejde okno otvoriť viac, asi by som prišiel do cieľovej stanice s vetvičkami v ústach...
Trať má naozaj nádhernú scenériu, množstvo tunelov, zelene, pod traťou hlboko v údoliach rieka Vltava. Po trati je množstvo milých staničiek a zastávok, ktorých názvy nájdeme aj v mnohých folkových pesničkách.
Po hodinke a štvrť sme vystúpili na stanici Krhanice, odkiaľ je múzeum pešou chôdzou asi 10 minút. Teda 10 minút, ak si všimnete značky namaľovanej na ceste po prechode mosta a do múzea nepôjdete po ceste. Vstup do múzea je klasickým vstupom do kasárni, strážna búdka, vrátnica .. a vstup zdarma ako v leteckom múzeu.
V múzeu je zdokumentovaný vývoj ťažkej bojovej techniky, od kanónu z roku 1890, cez zbrane svetových vojen až po zbrane a systémy vojsk Varšavskej zmluvy, ASR a AČR, ktoré sme donedávna obdivovali alebo obdivujeme na vojenských prehliadkach.
Expozície sú rozdelené tematicky alebo podľa časovej epochy. Zvláštna časť expozície je venovaná protilietadlovej technike, či unikátnej kolekcii kanónov systému Škoda. Novinkou je expozícia spojovacej techniky a interaktívna múzejná hala pripomínajúca Ostravskú operáciu počas II. svetovej vojny. Túto expozíciu si môžete prezrieť v šere hangáru za zvukov prelietajúcich lietadiel, streľby a výbuchov. Nestáva sa predsa každý deň, že prechádzate zákopom popod “prechádzajúci tank“. Súčasťou areálu je aj tankodrom, nakoľko väčšina exponátov je prevádzky schopná. Jediným exponátom tohto múzea na koľajniciach je pancierový vozeň. Návšteva tohto múzea je skvelým nápadom na celodenný rodinný výlet.
Cestou späť som bol na príchod vlaku v Krhaniciach pripravený, ale prišla iná súprava v čele s 714 022-1 „Veselou krávou“ a piatimi šukafónmi. Jazda a pohodlie s Bmto neporovnateľné, aspoň že okienko pri dverách ide stiahnuť celé, čím sa mi pri fotografovaní trate takmer splnil „sen“ o listoch medzi zubami. Podarilo sa mi aspoň z vrchu odfotiť Viadukt Žampach, celkom zaujímavé bolo stretnutie našej súpravy, Regionovy Otík a poschoďákov v stanici Vrané nad Vltavou.
Výlet sme ukončili tam, kde sme ho začali, teda na stanici Praha - Braník. Kubovi zjavne nevadilo tvrdé pruženie šukafónu a tak mi neostávalo nič iné, ako ho preniesť na rukách ku najbližšej električke. Takže som opäť na Braníku nefotil. Presunuli sme sa do penziónu a začali sme baliť a tešiť sa na Južné Čechy, na druhú časť rekreácie. Pred tým sme si ale dali sľub, že sa na Posázavský pacifik určite ešte vrátime.
Odkazy:
Titulná snímka: 19.7.2008 - Viadukt Žampach © Mgr.R.Kadnár,riso.rds 2009
Galéria
Súvisiace odkazy
- Šesť dní na Orlickej priehrade, 4.3.2009 8:00
Diskusia
