Poviedka o vláčikoch a hospodárskej kríze

I roku Pána 2009 došla z okolitých kráľovstiev hospodárska kríza aj do kráľovstva pod Tatrami, v ktorom sa odohráva táto poviedka. Táto hospodárska kríza začala pripravovať o prácu mnoho poddaných, továrne začali obmedzovať výrobu, vláčikmi sa začalo prepravovať menej tovarov, a čo je na tom všetkom najhoršie je že aj na železnici začalo hroziť väčšie prepúšťanie.

Ešte že prišla tá celosvetová hospodárska kríza a panovníci majú na čo žalostný stav železníc zvaliť, pretože v inom prípade by sa asi dosť ťažko hľadala príčína úpadku železničnej dopravy. Za dnešný stav železničnej dopravy totiž určite nemôže dlhoročná politika panovníkov tejto krajinky, ktorí sa snáď všetkými možnými spôsobmi snažili odradiť továrne i poddaný ľud od prepravy po železnici. Poddanému ľudu panovníci dlhé roky rušili vlakové spojenia, ktorými sa mohli dostať za prácou či na ďalší vlak, následne sa rušila celá osobná doprava na tratiach kde akosi zrazu nemal kto cestovať. Panovníci chceli zo železničnej dopravy dostať čo najviac grošov do ich truhlice a tak sa železničná preprava stávala pre poddaný ľud a továrne neefektívnou a drahou. Suroviny a tovar bolo jednoduchšie a hlavne oveľa lacnejšie prepravovať kamiónmi, poddaných autobusmi.

A tak sa panovníci rozhodli na celosvetovú hospodársku krízu zareagovať spôsobom im vlastným, tak ako by to vedeli vymyslieť už asi iba na Kube alebo vo Venezuele. Groše, ktoré dlhé roky zbierali do truhlice idú nalievať naspäť do železnice. Groše potečú správcovi železničnej infraštruktúry a nákladným vláčikom. Aby sa predišlo prepúšťaniu ich zamestnancov. Takže vláčiky budú jazdiť ďalej ... ale čo vlastne budú vláčiky voziť, na to sa asi trochu pozabudlo. Veď továrne a poddaných sme od prepravy po železnici odradili už dávno, a tých čo náhodou ešte nie aj tak obmedzuje hospodárska kríza.

A tak zazvonil zvonec a poviedky o vláčikoch je koniec. Dúfajme že nie úplný.

Foto: ilustračné.