Zbohom trati Rimavská Sobota - Poltár

     Železničná trať Rimavská Sobota – Poltár už niekoľko rokov nefiguruje v cestovnom poriadku ŽSR, v ktorom naposledy niesla poradové číslo 175. Osud ku nej nebol zhovievavý a tak jediná budúcnosť, ktorú má pred sebou, je postupný odchod od zabudnutia.

Križovanie osobných vlakov v Hrnčiarskych Zalužanoch sa už nikdy nezopakuje. Na snímke bok po boku stoja 810.402 a 672 v skľúčenej atmosfére predposledného dňa prevádzky.

     Prevádzka na tejto trati, dlhej presne tridsať kilometrov, začala pred 96 rokmi, v roku 1913, čím sa stala jednou z najmladších miestnych železníc na Slovensku. Ako prvý v poradí otvorili dňa 6. novembra 1913 úsek z Poltára do Oždian, tj. do polovice trate, ale už od 23. novembra 1913 sa začalo jazdiť aj vo zvyšnom úseku Ožďany – Rimavská Sobota.

Súčasný stav. Trať smerom na Poltár opúšťa Rimavskú Sobotu pravotočivým oblúkom. Vľavo je vidno svetelné vchodové návestidlo.

     Spojnici medzi mestečkami Poltár a Rimavská Sobota však nebolo dopriate dožiť sa storočnice. Už dávno pred rokom 2000, kedy vyvrcholila jej agónia, mala svoje najlepšie časy za sebou. Ako jedna z mála tratí ČSD bola už v 1980-tych rokoch bez pravidelnej nákladnej dopravy a situácia sa ďalej zhoršovala.

Koľajnice naťahané dovnútra koľaje čakajú na odvoz do stanice Rimavská Sobota.

     Až prišla pamätná sobota 30. septembra 2000 a aj osobné vlaky sa rozlúčili s Husinou, Maštincom a ďalšími dôverne známymi zastávkami. Oficiálny dôvod znel – zlý stav železničného zvršku. Motoráčiky si v ten deň naposledy „poklebetili“ v Zalužanoch, schladili sa v tieni Oždianskeho tunela a nechali trať napospas svojmu osudu. Málokto vtedy veril, že už definitívne... Namiesto vlakov potom zabezpečovali dopravu autobusy v réžii ŽSR, ani tie však neprežili vlnu rušenia dopravy vo februári roku 2003. 

Km 1,9 - koniec traťovej koľaje a koniec všetkých nádejí. Tadiaľ už vlak nepôjde.

     Hoci ešte v rokoch 2000 a 2001 boli snahy o obnovu najhorších úsekov, na ktoré sa mal použiť materiál vyzískaný z opráv iných tratí, zostalo iba pri pekných rečiach. Koľaj postupne zarástla a objavili sa prvé rozkrádačky. Stav vecí vyústil do logického záveru, keď Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií dňa 3. mája 2007 vydalo rozhodnutie o jej zrušení.

Takto vyzerá pokračovanie trate smerom k Poltáru, odkiaľ sú postupne sťahované koľajnicové pásy.

     Aj po zrušení však železnice ponechali všetok koľajový zvršok ležať ladom a celkom tak nechávali voľné pole zlodejom kovov. Situácia sa však zmenila v roku 2008, kedy ŽSR začalo „zachraňovať“ svoj majetok.

     Najjednoduchším riešením je síce koľajnice na mieste rozpáliť a takto naporcované odviezť nákladným autom, avšak ŽSR však majú v úmysle koľajnicové pásy ešte ďalej použiť pri oprave svojich tratí, čím vyvstala otázka - akú technológiu zvoliť na ich premiestnenie?

Železničný most cez jeden z prítokov rieky Rimavy. Zaujímavý je široký rozchod koľajníc, pričom tie sú k podvalom priskrutkované a plnia tak funkciu vodiacich líšt.

     V roku 2008 sa začali práce na poltárskej strane, z ktorej bude materiál podľa dostupných informácii použitý pri obnovách trate do Utekáča a v roku 2009 sa aktivita presunula na opačný koniec - do Rimavskej Soboty, a momentálne stále trvá.

     Postup je taký, že ráno vyráža zo stanice tlačená súprava zložená z prívesného vozíka s buldozérom a MUV-ky. Idú do km 1,9 (kde bolo prvé rozkradnuté miesto z tohto smeru), kde buldozér zíde z vozíka a odchádza smerom ku Poltáru privážať koľajnice. Počas jednej pracovnej zmeny sa stihne niekoľkokrát otočiť a MUV-ka zatiaľ privezené koľajnice pomocou lana naťahuje do osi koľaje a tak pripravuje na odvoz do stanice. Materiál z tejto strany bude údajne použitý pri opravách zvršku na tisoveckej ozubnicovej trati.

V asfalte priecestia v km 2,776 koľajnice zostávajú ... zatiaľ.

     Problémom tejto technológie je, že vzdialenosť, ktorú buldozér absolvuje od skládky koľajníc po miesto na trati, kde sa rozoberajú, sa postupne zväčšuje a jedna otočka tak trvá stále dlhšie a dlhšie. Takže na troch kilometroch sú to možno iba dve otočky denne. Aj to je dôvod, prečo týmto spôsobom nebude možné likvidovať zvršok do väčšej vzdialenosti než spomínané cca 3 až 4 kilometre, podobne ako tomu bolo na Poltárskej strane. Čo bude so zvrškom na zostávajúcich 20 kilometroch je dnes ešte otázne, ale aktivita ŽSR nás nenecháva na pochybách, že likvidáciu celej trate berú so všetkou vážnosťou.

Pohľad od priecestia smerom späť ku Rimavskej Sobota. V pozadí buldozér, ktorý sa vydáva na jednu zo svojich ciest za novým nákladom koľajníc.

     Jedno je isté - trať, ktorá nám 87 rokov verne slúžila, prežíva posledné obdobie svojej existencie a ani jazda do km 1,9 nebude trvať večne. Nastal teda ten správny čas dôstojne sa s ňou rozlúčiť a zachovať tieto okamihy pre budúce generácie.

Pracovná súprava odstavená v železničnej stanici Rimavská Sobota. (27. 5. 2009)

Buldozér najprv dotiahne koľajnice do km 1,9 ...

... prihrnie ich bližšie ku koľaji ...

... aby ich potom motorový vozík po jednom naťahal dovnútra koľaje, kde budú čakať na odvoz.

     Čo dodať na záver? Snáď už nič ďalšie. O to viac radšej nechať otvorený priestor na diskusiu k téme tratí, ktoré na Slovensku často skončia len preto, lebo nie záujem zvýšiť ich atraktivitu, konkurencieschopnosť, priblížiť ich ľuďom a ich potrebám. Netvrdíme, že je to presne prípad trate č. 175, ale vždy, keď "odchádza" železničná trať, spolu s ňou odchádza aj niečo viac...

     Ktorá bude nasledovať ako ďalšia...?

Súviasiace internetové odkazy:

http://babarik.blog.sme.sk/c/161065/Dvadsat-milionov-v-trave.html
http://jurena.blog.sme.sk/c/186934/Zrusena-zeleznicna-trat-Rimavska-Sobota-Poltar.html

Snímky autor.