Oslavy 100. rokov trate Humenné - Stakčín

Pre osádky oboch nostalgických vlakov sa akcia vlastne začala už deň vopred. Z popradského depa 9.10. 2009 popoludní odišiel parný rušeň 477.013 so servisným vozňom BDa. O niečo neskôr z depa v Haniske pri Košiciach odchádzala MAGDA M 131.1125 s prívesným vozňom Clm. Nemala to ďaleko, pretože po prejdení spojky pri Barci zastala v stanici Krásna nad Hornádom, kde musela počkať na návoz z Popradu. Potom sa spoločne vydali na ďalekú cestu na východ.


Po Bánovce nad Ondavou boli ťahané RAKAŇOU 183 022-3, po preprahu ich do Humenného dotiahla ZAMRAČENÁ 751 034-0. Humenské depo o 01.00 hod. v sobotu ráno už asi dávno nezažilo taký ruch. Súpravy sa nachystali na pripravené mimoriadne jazdy a čakalo sa už len na brieždenie. Po upršanej noci nás privítalo krásne slnečné ráno. S pribúdajúcimi hodinami sa stanica v Humennom zapĺňala nedočkavými cestujúcimi. Prvý na trať odišiel historický motorový vlak ako pravidelný os. vlak 9407. V tento deň mimoriadne v zložení 751 074-6+810 405-1+M 131.1125+Clm. Udivené tváre čakajúcich cestujúcich prezrádzali, že boli naozaj zaskočení v čom sa povezú a či je to naozaj ten ich vlak. Viacerí z nich si vyskúšali cestovanie na drevených laviciach. Tí postarší spomínali, mládež mala možnosť takto cestovať po prvýkrát. Cesta ubiehala bez problémov a tak sme sa ani nenazdali a boli sme v Stakčíne. Početná skupinka čakajúcich nás vrelo vítala.


Spomedzi nich ale vytŕčal /postavou síce možno najmenší/ ale svojim oblečením neprehliadnuteľný malý Boris. V modrej uniforme a s výpravkou v ruke bol vážnou konkurenciou nášmu vlakyneťáckemu terčikovi. Ktovie, možno o niekoľko rokov jeho kroky budú viesť na železnicu. Krst ohňom už má za sebou, keď nás spoločne  so službukonajúcou výpravkyňou vypravil späť do stanice Dlhé nad Cirochou. Tu sme sa podľa plánu mali stretnúť s protiidúcim parným vlakom z Humenného. Príchod do stanice sa niesol v znamení množstva ľudí, ktorí sa prišli zviesť vláčikom, či len tak na neho pozrieť.


Netrvalo dlho a z opačnej strany sa v diaľke objavili kúdole dymu. Nezvratný dôkaz toho, že parný vlak sa blížil do stanice. Po jeho príchode nasledoval krátky kultúrny program. Za ten čas sa motoráčik pripojil na koniec vlaku a v stanici vykrižovali za zložitej dopravnej situácie i dva pravidelné vlaky. Po ich odchode sme sa spoločne v čele s 477.013 a na konci s M 131.1125 vybrali opäť do najvýchodnejšej stanice na sieti ŽSR. Na zastávke SNINA-mesto za účasti zástupcov mesta, železníc a pozvaných hostí bola po krátkych príhovoroch slávnostne odhalená pamätná tabuľa. Nasledovalo krátke vystúpenie detí z materskej škôlky, zahrala i dychovka. To sme už ale vyrazili ďalej. V koncovej stanici Stakčín sa opakoval podobný program ako na zastávke v Snine. Príhovory zástupcu ŽSR, obce a odhalenie ďalšej pamätnej tabule. To všetko podfarbené spevom miestneho folklórneho súboru. Medzitým osádky vlakov zoradili súpravu na spiatočnú cestu. PAPAGÁJ si doplnil svoje útroby vodou z hasičského vozidla a následne obehol súpravu. Keďže v stanici nie je točňa, cestou späť išiel tendrom vpred. To všetko si mnohí prítomní zdokumentovali svojimi fotoaparátmi a kamerami. Krásny modrý parný rušeň a pestrofarebné pozadie zafarbených listnáčov bude peknou spomienkou pre mnohých.


S odchodom vlaku si už asi i počasie povedalo dosť a tak sa obloha postupne zatiahla ťažkými sivými mrakmi. Sem tam z nej spadla nejaká tá kvapka. Na priľahlých staničkách a zastávkach cestujúci postupne vystupovali a mávali na rozlúčku ostatným, ktorí sa viezli do Humenného. Tu vlak ukončil oficiálnu časť osláv. Poslední cestujúci sa rozpŕchli do svojich domovov a my sme čakali na odvoz do Krásnej nad Hornádom. Tu sme sa rozdelili. Hanisčanská a popradská osádka  sa vybrali do svojich domovských diep.
Aj keď trať nie je v zozname železničných fanúšikov zapísaná  významnými stavebnými objektami, zaslúži si našu pozornosť. Poprajme jej preto, aby i naďalej plnila svoju úlohu pre región, ľudí ktorí v ňom žijú, pracujú alebo len tak zavítajú do tohto krásneho kúta Slovenska.
Záverom mi dovoľte i za ostatných poďakovať všetkým, ktorý sa zaslúžili o dôstojné oslavy 100-ého výročia trate z Humenného do Stakčína. Či už to boli železničné firmy, miestna samospráva, KŽM Komárno a iní. Veľké poďakovanie patrí hlavne osádkam oboch vlakov z Klubu historických koľajových vozidiel pri RD Haniska pri Košiciach a Klubu železničných historických vozidiel v Poprade. Vďaka ich obetavosti, starostlivosti o historické vozidlá sme sa mohli zviesť vlakmi vedenými ich šikovnými rukami.