Ťažké začiatky „viacčlena“ na ŽSR

12.3.2010 8:00 Bc. Jozef Gulík

Ťažké začiatky „viacčlena“ na ŽSR

Nesmelé krôčiky v ére ČSD, úspech novinky použitím na „libereckých dvojičkách“ T 466.2, jej úpadok, zabudnutie a napokon jej opätovné vzkriesenie v 1990-tych rokoch, ako nástroja na znižovanie nákladov v prevádzke. Reč je o viacčlennom riadení – dnes celkom bežnej realite aj na slovenských tratiach. ŽSR však museli prejsť tŕnistou cestou, kým sa im staronový systém, desaťročia nepoužívaný a neudržiavaný, podarilo na rušňoch oživiť a uviesť do praxe.

 
 
Pozývame vás týmto na malý výlet do nedávnej minulosti...
 
     Viacčlenné riadenie - to je šikovná vecička. Ako už napovedá sám názov, umožňuje, aby rušňovodič z jedného rušňa, spravidla na čele vlaku, mohol súčasne obsluhovať aj viac členov - pripojených rušňov. Podmienkou je, aby boli tieto vozidlá navzájom prepojené káblom viacčlenného riadenia a aby medzi nimi fungovala komunikácia. Medzi rušňami sa touto cestou prenáša množstvo povelov (napr. smer jazdy, veľkosť výkonu), ale aj kontrola (napr. požiarna signalizácia), ktorá je tiež potrebná, pretože druhý, na diaľku ovládaný rušeň, je za normálnych okolností neobsadený. A to je vlastne jeden z hlavných cieľov tohto systému – úspora personálu.

     Počas éry ČSD sa však využíval len minimálne, hoci mnoho typov rušňov bolo vybavených týmto zariadením. Až  prišla zmena režimu po novembri 1989... V čase hromadného vyraďovania Sergejov v 1990-tych rokoch sa hľadala ich adekvátna náhrada. Na Slovensku nastupovali na ich miesta napríklad Čmeliaky radu 770 a 771, prípadne aj slabšie rušne, ktoré však nedokázali svojich predchodcov plne nahradiť. Preto sa museli rušne v čele vlaku zdvojovať, odkiaľ bol už len malý krôčik k myšlienke obnoviť zariadenie viacčlenného riadenia na Bardotkách radu 751 a Okuliarnikoch radu 753 (v tom čase pod hlavičkou ŽSR). Ľahko sa to povedalo, o to ťažšie realizovalo.

     Pracovníci rušňových dielní by vedeli rozprávať, koľko sa v tých začiatkoch natrápili, aby vôbec sprevádzkovali zásuvky viacčlenného riadenia a navzájom zosúladili vybrané stroje. Spárovanie sa muselo vylaďovať doslova na kolene a fungovalo potom iba pre danú dvojicu, ktorej číselná zostava sa už nesmela meniť. Ani v prípade odpojenia a opätovného zapojenia kábla na spárovaných strojoch už nikto za výsledok neručil. Nebolo totiž ničím výnimočným, ak si rušne skrátka „nerozumeli“ a zadný rušeň neplnil príkazy z predného rušňa správne alebo vôbec.
 
     Hoci sa úlohu na jej počiatku nedarilo úspešne zvládať, mali byť už od GVD 1996/97 na južnom ťahu nasadené do prevádzky tri dvojice viacčlenne riadených rušňov. Ich práca mala spočívať vo vozbe spešných nákladných vlakov, ktoré niekoľkokrát denne zabezpečovali rýchly prevoz tovaru medzi Zvolenom a Košicami.
 
 
751.112 a 751.074 vchádzajú s vlakom Zn 51 352 do žst. Zvolen nákladná stanica dňa 5. 3. 2001.
 
Pre jednu dvojicu plešiveckých Zamračených r. 751 to boli vlaky:
Sn 51 352 (Košice 9.39 h – Zvolen 17.49 h)
Sn 53 155 (Zvolen 21.58 h – Košice 5.19 h)
Pre dve dvojice zvolenských Okuliarnikov r. 753 zas vlaky:
Sn 51 350 (Košice 1.59 h – Zvolen 9.00 h)
Sn 53 153 (Zvolen 13.26 h – Košice 22.38 h)
Sn 51 354 (Košice 18.09 h – Zvolen 2.24 h)
Sn 53 151 (Zvolen 7.00 h – Košice 14.44 h)
      Grafikon vlakovej dopravy 1996/97 začal platiť od 2. 6. 1996 a krátko nato, 20. 6. 1996 sa u vlaku Sn 51 352 v úseku Košice – Plešivec konala kontrolná jazda systémového inžiniera z GR ŽSR. Účelom bolo práve zistiť, ako sa viacčlenné riadenie v prevádzke osvedčuje. Prenesme sa aj my priamo na miesto diania a absolvujme spolu s ním ešte raz túto jazdu, pri ktorej sa zároveň môžeme ponoriť do spomienok na rok 1996.
*  *  *
     Rušne 751.036 a 112 boli na spešný nákladný vlak pristavené s oneskorením, ktorého príčinu  zrejme treba hľadať v prevádzkovom ošetrení jedného z rušňov v košickom depe. Na súpravu vlaku zachádzali až okolo 9. hodiny, čo sa následne odzrkadlilo v meškaní tohto vlaku pri jeho odchode z Košíc.
 
Vlak: Sn 51 352
Normatív hmotnosti vlaku pre 2 rušne 751: S 1400 ton (pre najťažší úsek trate)
Dopravná hmotnosť vlaku: 1096 ton
Počet osí: 92
Dĺžka vlaku: 417 m
Výmera brzdiacich percent – potrebné 50 %, – skutočné 62 %
Rušeň v čele vlaku (prípražný): 751.036-5
Rušeň zadný (vlakový): 751.112-4

Rušne 753.168 a 753.378 na Fiľakovskej spojke dňa 27. 4. 1998.

     Po príchode ku vlaku 51 352, stojacemu v Košiciach na 134. koľaji, kontrolór hneď zbadal, že medzi rušňami chýba kábel pre viacčlenné riadenie. Na jeho otázku ohľadom tejto skutočnosti dostal od rušňovodiča prípražného rušňa odpoveď, že po začatí nového GVD 1996/97 boli oba rušne prepojené káblom asi len dva turnusové dni. Keďže však toto spojenie spôsobovalo technické problémy, muselo byť zrušené a rušne obsadzované a riadené zvlášť. V prípade strojov 036 a 112 išlo o vzájomný nesúlad medzi otáčkami spaľovacích motorov.

     Kontrolný pracovník nato prítomným rušňovodičom nariadil, aby obidva rušne prepojili riadiacim káblom, aby sa osobne presvedčil, či sa ich tvrdenie zakladá na pravde a či skutočne v tomto prípade nie je viacčlenné riadenie možné. Rušňovodiči sa najprv zdráhali s tým, že oni nie sú oprávnení spájať rušne riadiacim káblom, keďže nie je funkčný. Po ubezpečení od kontrolóra, že on je oprávnený podobný rozkaz vydať, poslúchli a kábel na rušne pripojili.

      Kontrolór potom nariadil rušňovodičovi predného rušňa, aby postupne zvyšoval jazdné stupne rušňa. On sám zostal stáť vedľa zadného rušňa, aby sluchom zisťoval, ako bude spaľovací motor reagovať na diaľkové riadenie. Rušňovodič teda začal postupne zaraďovať jazdné stupne a z otvoreného okna ukazoval na prstoch, ktorý stupeň má práve zaradený. Pri výdatnom hluku oboch Zamračených by totiž ústny oznam nemusel byť vôbec počuteľný.
 
      Po zaradení prvého a druhého stupňa zostali otáčky na zadnom rušni stále na voľnobehu a až dodatočne, po niekoľkých sekundách, reagovali malým zvýšením. Otáčky sa o niečo zvýšili aj po zaradení tretieho stupňa, avšak keď rušňovodič v čele vlaku zaradil jazdné stupne 4, 5, 6 a 7, otáčky zadného motora okamžite poklesli na voľnobeh. Tento postup nechal kontrolór zopakovať ešte raz a keďže opäť došlo na zadnom rušni 751.112 k samočinnému poklesu otáčok, bolo jasné, že viacčlenné ovládanie u vlaku Sn 51 352 nebude možné. Zanechal preto ďalších pokusov a kábel z rušňov nechal demontovať.

Obeh TS 203 RD Plešivec pre 2x751 platný od 2. 6. 1996. Po kliknutí sa otvorí v novom okne.

     Musel konštatovať, že rušne skrátka nie sú prispôsobené na vzájomné ovládanie (nekompatibilné), resp. došlo k nejakej dodatočnej závade na ich synchronizácii. Jazda vlaku teda mohla prebiehať iba štandardným spôsobom – teda obaja rušňovodiči budú riadiť svoje rušne samostatne. 

      Ešte pred odchodom z Košíc kontrolóra informovali o tom, že ani vlak Sn 53 151, vezený dvojicou 753, nezvykne mať rušne spojené káblom, hoci nariadenie o viacčlennom riadení sa týkalo aj ich. Od začatia nového GVD vraj dokonca neboli tieto rušne spojené káblom ani raz! Príčinu tohto stavu mu však povedať nevedeli.
 
     Vlak Sn 51 352 mal odchod z Košíc stanovený na 9.39 h. Z dôvodu neskoršieho pristaveniu rušňov k súprave, ktoré sme už spomínali, sa tento čas nepodarilo dodržať a skutočný odchod sa posunul až na 10.32 h. Vlak sa ale v podstate iba posunul k odchodovému návestidlu na 101. koľaji, kde čakal na zmenu návesti približne 10 minút. Až potom sa rozbehol na trať smer Barca a Haniska pri Košiciach.
 
      Ďalšie zastavenie nasleduje v stanici Veľká Ida o 11.06 h. Dôvodom je križovanie s nákladným a osobným vlakom. Súčasne rušňovodič obdržal od výpravcu písomný rozkaz, ktorý nariaďoval zníženie rýchlosti na 50 km/h v km 19,8 – 20,2, kde sa pracovalo na vedľajšej vylúčenej koľaji. Vlak mohol po všetkých križovaniach odísť z Veľkej Idy až o 11.51 h, čím sa jeho meškanie opäť výrazne zvýšilo.

Obeh TS 208 RD Zvolen pre 4x753 platný od 2. 6. 1996. Po kliknutí sa otvorí v novom okne.

     Cez výhybňu Dvoníky-Zádiel prechádzal vlak o 12.25 h bez zastavenia, pričom na vedľajšej koľaji stál a čakal na križovanie protiidúci Sn 53 151. Presne ten, o ktorom už predtým hovorili rušňovodiči, že ani jeho rušne nebývajú spojené do viacčlenného riadenia. Kontrolór si počas prechodu pohľadom overil, že skutočne dvojica zvolenských rušňov 753  nie je káblom prepojená. Mimochodom vlak Sn 53 151 išiel s náskokom, nakoľko podľa ZCP č. 109 má byť vo výhybni Dvorníky-Zádiel až o 13.08 h.

     Ďalšie vynútené zastavenie prichádza vo výhybni Hrhov, kam vlak 51 352 prišiel o 12.36 h a musel si počkať na križovanie s rýchlikom R 823. Počas tohto čakania prišiel dopredu zadný rušňovodič a upozornil na postupný únik chladiacej vody zo svojho rušňa 751.112. Obaja rušňovodiči sa preto pustili do podrobnej prehliadky a čoskoro objavili príčinu závady – malú trhlinu na jednom z článkov chladiča. Spoločne konštatovali, že s týmto druhom poruchy, s prihliadnutím na malú intenzitu úniku vody, je rušeň schopný pokračovať v jazde až do Plešivca, kde však musí byť vymenený.

     Keďže ale už nastal čas odchodu, nebolo možné priamo z Hrhova o tejto závade a potrebe výmeny rušňa informovať plešiveckého strojmajstra. Vlak odišiel z Hrhova o 12.54 h a jeho rušňovodič sa rozhodol, že mimoriadne zastaví v nasledujúcej žst. Lipovník, odkiaľ bude strojmajstra telefonicky informovať, aby mohol v predstihu zabezpečiť vysunutie náhradného rušňa z depa.

     V sklonovo najnáročnejšom úseku trate do Jablonovského tunela klesala rýchlosť vlaku až na hodnoty 23 – 27 km/h, teda prakticky na úroveň trvalej rýchlosti rušňa radu 751, ba chvíľami aj niečo pod túto rýchlosť. Táto okolnosť bola zarážajúca, keďže vlak mal zhruba o 300 ton nižšiu dopravnú hmotnosť, než je jeho normatív hmotnosti pre daný úsek a daný typ vozidla. Rušňovodič sa k tejto skutočnosti vyjadril tak, že oba rušne disponujú o niečo nižším výkonom, než by „papierovo“ mali mať.

753.054 (+255) počas prechodu cez stanicu Tomášovce. Vpravo čaká manipulačný vlak do Zvolena s rušňom 771.019 (31. 3. 1999).

     Po prekonaní stúpania nasledovalo spomínané zastavenie v stanici Lipovník, ktoré prebehlo v časovom intervale od 13.21 do 13.24 h. Sn vlak potom už bez ďalších mimoriadností pokračoval plynulo až do Plešivca, kde zastavil presne o 13.57 h. Oproti pravidelnému príchodu (11.49 h) to znamenalo meškanie 128 minút. Toto meškanie mala na svedomí najmä rozsiahla výluková činnosť, ktorá dvojkoľajné úseky trate degradovala na prostú jednokoľajku s nutnosťou križovania vlakov v staniciach a výhybniach.

     Citujeme zo záveru správy o kontrolnej jazde:
„Pre úspešnú vozbu týchto vlakov dvojicou rušňov spojených káblom diaľkového riadenia je nutné vzájomné prispôsobenie týchto lok., aby boli odstránené všetky eventuálne závady, ktoré tomu prekážajú. Rušne musia byť schopné v prevádzke výkonu, ktorý zodpovedá radu príslušného hnacieho vozidla.“

*  *  *

     Aj táto kontrolná cesta, ktorá dokazovala totálnu nepripravenosť rušňov na nový spôsob ovládania, zrejme rozhýbala veci žiadaným smerom. Netrvalo totiž dlho a na trati 160 sa skutočne začalo viacčlenné riadenie využívať stále častejšie, až sa z neho stala pravidelná samozrejmosť. Priekopníci r. 751 a 753 na Sn (neskôr Zn) vlakoch medzi Košicami a Zvolenom, ktoré v tejto forme vydržali ešte aj niekoľko ďalších rokov, odovzdali neskôr svoju štafetu modernejším strojom, ale to už je iný príbeh...

Snímky autor.

Súvisiace trate