Ťažké začiatky „viacčlena“ na ŽSR
12.3.2010 8:00 Bc. Jozef Gulík
Nesmelé krôčiky v ére ČSD, úspech novinky použitím na „libereckých dvojičkách“ T 466.2, jej úpadok, zabudnutie a napokon jej opätovné vzkriesenie v 1990-tych rokoch, ako nástroja na znižovanie nákladov v prevádzke. Reč je o viacčlennom riadení – dnes celkom bežnej realite aj na slovenských tratiach. ŽSR však museli prejsť tŕnistou cestou, kým sa im staronový systém, desaťročia nepoužívaný a neudržiavaný, podarilo na rušňoch oživiť a uviesť do praxe.
Počas éry ČSD sa však využíval len minimálne, hoci mnoho typov rušňov bolo vybavených týmto zariadením. Až prišla zmena režimu po novembri 1989... V čase hromadného vyraďovania Sergejov v 1990-tych rokoch sa hľadala ich adekvátna náhrada. Na Slovensku nastupovali na ich miesta napríklad Čmeliaky radu 770 a 771, prípadne aj slabšie rušne, ktoré však nedokázali svojich predchodcov plne nahradiť. Preto sa museli rušne v čele vlaku zdvojovať, odkiaľ bol už len malý krôčik k myšlienke obnoviť zariadenie viacčlenného riadenia na Bardotkách radu 751 a Okuliarnikoch radu 753 (v tom čase pod hlavičkou ŽSR). Ľahko sa to povedalo, o to ťažšie realizovalo.
Pre jednu dvojicu plešiveckých Zamračených r. 751 to boli vlaky:
Sn 51 352 (Košice 9.39 h – Zvolen 17.49 h)Pre dve dvojice zvolenských Okuliarnikov r. 753 zas vlaky:
Sn 53 155 (Zvolen 21.58 h – Košice 5.19 h)
Sn 51 350 (Košice 1.59 h – Zvolen 9.00 h)
Sn 53 153 (Zvolen 13.26 h – Košice 22.38 h)
Sn 51 354 (Košice 18.09 h – Zvolen 2.24 h)
Sn 53 151 (Zvolen 7.00 h – Košice 14.44 h)
Vlak: Sn 51 352
Normatív hmotnosti vlaku pre 2 rušne 751: S 1400 ton (pre najťažší úsek trate)
Dopravná hmotnosť vlaku: 1096 ton
Počet osí: 92
Dĺžka vlaku: 417 m
Výmera brzdiacich percent – potrebné 50 %, – skutočné 62 %
Rušeň v čele vlaku (prípražný): 751.036-5
Rušeň zadný (vlakový): 751.112-4
Rušne 753.168 a 753.378 na Fiľakovskej spojke dňa 27. 4. 1998.
Po príchode ku vlaku 51 352, stojacemu v Košiciach na 134. koľaji, kontrolór hneď zbadal, že medzi rušňami chýba kábel pre viacčlenné riadenie. Na jeho otázku ohľadom tejto skutočnosti dostal od rušňovodiča prípražného rušňa odpoveď, že po začatí nového GVD 1996/97 boli oba rušne prepojené káblom asi len dva turnusové dni. Keďže však toto spojenie spôsobovalo technické problémy, muselo byť zrušené a rušne obsadzované a riadené zvlášť. V prípade strojov 036 a 112 išlo o vzájomný nesúlad medzi otáčkami spaľovacích motorov.
Kontrolný pracovník nato prítomným rušňovodičom nariadil, aby obidva rušne prepojili riadiacim káblom, aby sa osobne presvedčil, či sa ich tvrdenie zakladá na pravde a či skutočne v tomto prípade nie je viacčlenné riadenie možné. Rušňovodiči sa najprv zdráhali s tým, že oni nie sú oprávnení spájať rušne riadiacim káblom, keďže nie je funkčný. Po ubezpečení od kontrolóra, že on je oprávnený podobný rozkaz vydať, poslúchli a kábel na rušne pripojili.
Obeh TS 203 RD Plešivec pre 2x751 platný od 2. 6. 1996. Po kliknutí sa otvorí v novom okne.
Musel konštatovať, že rušne skrátka nie sú prispôsobené na vzájomné ovládanie (nekompatibilné), resp. došlo k nejakej dodatočnej závade na ich synchronizácii. Jazda vlaku teda mohla prebiehať iba štandardným spôsobom – teda obaja rušňovodiči budú riadiť svoje rušne samostatne.
Obeh TS 208 RD Zvolen pre 4x753 platný od 2. 6. 1996. Po kliknutí sa otvorí v novom okne.
Cez výhybňu Dvoníky-Zádiel prechádzal vlak o 12.25 h bez zastavenia, pričom na vedľajšej koľaji stál a čakal na križovanie protiidúci Sn 53 151. Presne ten, o ktorom už predtým hovorili rušňovodiči, že ani jeho rušne nebývajú spojené do viacčlenného riadenia. Kontrolór si počas prechodu pohľadom overil, že skutočne dvojica zvolenských rušňov 753 nie je káblom prepojená. Mimochodom vlak Sn 53 151 išiel s náskokom, nakoľko podľa ZCP č. 109 má byť vo výhybni Dvorníky-Zádiel až o 13.08 h.
Ďalšie vynútené zastavenie prichádza vo výhybni Hrhov, kam vlak 51 352 prišiel o 12.36 h a musel si počkať na križovanie s rýchlikom R 823. Počas tohto čakania prišiel dopredu zadný rušňovodič a upozornil na postupný únik chladiacej vody zo svojho rušňa 751.112. Obaja rušňovodiči sa preto pustili do podrobnej prehliadky a čoskoro objavili príčinu závady – malú trhlinu na jednom z článkov chladiča. Spoločne konštatovali, že s týmto druhom poruchy, s prihliadnutím na malú intenzitu úniku vody, je rušeň schopný pokračovať v jazde až do Plešivca, kde však musí byť vymenený.
Keďže ale už nastal čas odchodu, nebolo možné priamo z Hrhova o tejto závade a potrebe výmeny rušňa informovať plešiveckého strojmajstra. Vlak odišiel z Hrhova o 12.54 h a jeho rušňovodič sa rozhodol, že mimoriadne zastaví v nasledujúcej žst. Lipovník, odkiaľ bude strojmajstra telefonicky informovať, aby mohol v predstihu zabezpečiť vysunutie náhradného rušňa z depa.
V sklonovo najnáročnejšom úseku trate do Jablonovského tunela klesala rýchlosť vlaku až na hodnoty 23 – 27 km/h, teda prakticky na úroveň trvalej rýchlosti rušňa radu 751, ba chvíľami aj niečo pod túto rýchlosť. Táto okolnosť bola zarážajúca, keďže vlak mal zhruba o 300 ton nižšiu dopravnú hmotnosť, než je jeho normatív hmotnosti pre daný úsek a daný typ vozidla. Rušňovodič sa k tejto skutočnosti vyjadril tak, že oba rušne disponujú o niečo nižším výkonom, než by „papierovo“ mali mať.
753.054 (+255) počas prechodu cez stanicu Tomášovce. Vpravo čaká manipulačný vlak do Zvolena s rušňom 771.019 (31. 3. 1999).
Po prekonaní stúpania nasledovalo spomínané zastavenie v stanici Lipovník, ktoré prebehlo v časovom intervale od 13.21 do 13.24 h. Sn vlak potom už bez ďalších mimoriadností pokračoval plynulo až do Plešivca, kde zastavil presne o 13.57 h. Oproti pravidelnému príchodu (11.49 h) to znamenalo meškanie 128 minút. Toto meškanie mala na svedomí najmä rozsiahla výluková činnosť, ktorá dvojkoľajné úseky trate degradovala na prostú jednokoľajku s nutnosťou križovania vlakov v staniciach a výhybniach.
Citujeme zo záveru správy o kontrolnej jazde:
„Pre úspešnú vozbu týchto vlakov dvojicou rušňov spojených káblom diaľkového riadenia je nutné vzájomné prispôsobenie týchto lok., aby boli odstránené všetky eventuálne závady, ktoré tomu prekážajú. Rušne musia byť schopné v prevádzke výkonu, ktorý zodpovedá radu príslušného hnacieho vozidla.“
* * *
Aj táto kontrolná cesta, ktorá dokazovala totálnu nepripravenosť rušňov na nový spôsob ovládania, zrejme rozhýbala veci žiadaným smerom. Netrvalo totiž dlho a na trati 160 sa skutočne začalo viacčlenné riadenie využívať stále častejšie, až sa z neho stala pravidelná samozrejmosť. Priekopníci r. 751 a 753 na Sn (neskôr Zn) vlakoch medzi Košicami a Zvolenom, ktoré v tejto forme vydržali ešte aj niekoľko ďalších rokov, odovzdali neskôr svoju štafetu modernejším strojom, ale to už je iný príbeh...
Snímky autor.
Súvisiace trate
- ŽSR-160: Zvolen os. st. - Košice