Od ľadu a Álp do Campanie

30.07.2010 piatok

Odchádzame z domu o štvrtej ráno posledným nočákom, aby sme stihli vlak Re 7652 do Viedne, ktorý odchádza z Petržalky o 04.56 hod. Ráno o 05.59 hod. prichádzame na južnú viedenskú stanicu, teda to, čo z nej ostalo, len skrátené nástupištia a kus plechovej búdy. Na západné nádražie ideme mestskou dopravou, električkou č. 18, ktorá spája tieto dve nádražia. Po krátkom občerstvení v Ankeri nastupujeme do Railjetu č. 560/160 do stanice Salzburg. Sú to dve spojené jednotky, prvá ide do Zürichu (160) a druhá do Bregenzu (560)

.Je to vlastne bývalý vlak EC 160 Maria Theresia. Škoda, že Railjety nemajú názvy vlakov. O 09.59 hod. zastavujeme presne v stanici Salzburg Hbf. Railjety idú medzi stanicami St. Pölten – Wels v niektorých úsekoch až 200 km/h, tak to už je naozaj pôžitok. Presnú rýchlosť ukazujú s malými prestávkami obrazovky vo vozňoch. V Salzburgu prestupujeme do vlaku ÖBB IC 542 Skicircus Saalbach Hinterglemm Leogang smerujúci do Innsbrucku s odchodom o 10.15 hod. My vystupujeme v stanici Werfen, kde sme za 40 minút.

Celý čas nás sprevádza silný dážď, ktorý nechce prestať padať. Z Werfenu ideme autobusom ku záchytnému parkovisku Besucherzentrum Tickets. Sme prekvapení, koľko ľudí čaká v rade na lístky do jaskyne v takomto nečase. Vstupenka do jaskyne so spiatočným lístkom na visutú lanovku stojí 19 Euro. Od parkoviska ideme pešo asi 15 minút ku chate Wimmer-Hütte, ktorá je už 1080 m.n.morom. Od chaty pokračujeme lanovkou, na ktorú opäť čakáme 30 minút. Lanovka prekoná za tri minúty prevýšenie 495 metrov a je to jedna z najstrmších lanoviek na svete. Vystupujeme pri chate Dr. Oedl-Haus vo výške 1575 m.n.morom. Ku jaskyni ideme ešte pešo okolo 20 minút.

Vchod je vo výške 1641 m.n.morom. Zaujímavosťou jaskyne je, že nie je osvetlená a návštevníci pri vchode do jaskyne dostanú ozajstné karbidky. Sprievodca má zápalnú šnúru, ktorá robí väčšie svetlo. V jaskyni je okolo 1400 schodov a strmé stúpanie hore aj dole. Ľadová výzdoba je dosť bohatá, nakoľko sa nachádza vysoko nad morom. Aj tempo sprievodcu bolo dosť svižné, tak sme mali čo robiť, aby sme stíhali. Je to ale nádhera, odporúčam každému. Prehliadka trvá okolo 70 minút. Teplota sa pohybuje v jaskyni okolo O°C. Nakoľko je v jaskyni prísny zákaz fotografovania a ešte je tam aj málo svetla, tak sú v galérii fotografií len dve pohľadnice z jaskyne.

Po prehliadke ideme naspäť do Werfenu a vlakom ďalej do Pfarwerfenu, kde sme si mysleli, že máme ubytovanie. Náš ubytovací hostinec Gasthaus Zaismann mal totiž adresu Pfarwerfen Schlaming, ale tá časť sa nachádza na ceste z Werfenu do jaskyne. Miestna pani nám vysvetľuje, že sa musíme vrátiť do Werfenu. Tak sa vraciame naspäť a po hodine sa nám podarí nájsť náš hotel. Dávame si chutnú miestnu večeru a unavení ideme spať.

31.07.2010 sobota

Počasie sa umúdrilo a už neprší. Mraky sa pomaly dvíhajú a už začína aj slnko presvitať. V hoteli si dáme výdatné raňajky, zaplatím ubytovanie 58 Euro za dve osoby a dnes ideme na hrad Erlebnisburg Hohenwerfen, kde sa natáčal film „Kam orly nelietajú“. Do hradu sa dá dostať pešo, alebo sa vyviezť liftom. My sa vyvezieme len hore a dole pôjdeme pešo. Lift hore so vstupom do hradu stojí 12,50 Euro. Z areálu hradu je krásny výhľad na celé okolie a dolinu Salzach. O 10.10 hod. je prehliadka hradu so sprievodcom. Výklad je v nemčine a my si berieme aparát s nastavenou češtinou. Po hodinovej prehliadke ideme do hradnej záhrady, kde je prehliadka dravých vtákov.

Po prehliadke ideme do Werfenu, kde máme obed. Po obede ideme na stanicu vo Werfene, kde ešte robím pár fotografií a odchádzame o 14.12 hod. REXom č. 1509 do Salzburgu. Tu prestupujeme na Railjet 67 idúci z Mníchova do Budapešti. Vlak odchádza o 15.17 hod. teda 15 minút zmeškaný. Vystupujeme v stanici Wien Meidling, kde máme vyše hodiny čas. Po občerstvení pizzou čakáme na nástupišti, kedy pristavia vlak EN 235 Allegro Tosca do cieľovej stanice Roma Termini. Vlak je pristavený na poslednú chvíľu a lehátka sú vypredané do posledného miesta. Naši spolucestujúci postupne vystupujú, Bologna, Firenze a do Ríma už cestujeme sami.

01.08.2010 nedeľa

Ráno o 09.05 hod. prichádzame do stanice Roma Termini načas. Tu nastáva menší chaos, nakoľko miestenky na vlak do Salerna sme nekupovali u nás a v pokladni sa čaká skoro hodinu. Než sme došli na rad, miestenky boli samozrejme na IC-čko vypredané.

Na Superstar pýtali príplatok 32 Euro na osobu, to sa nám zdalo byť veľa, tak nakoniec do Neapola odchádzame Regio vlakom č. 2391 s odchodom z Ríma o 10.49 hod. Vlak je totálne preplnený, ľudia sedia na schodoch, na zemi, proste kde sa dá. Sprievodca ani nemieni vykonávať kontrolu lístkov, nechce sa mu predierať medzi ľuďmi a počúvať ich nadávky. V polovici cesty si už konečne sadáme na sedadlá. Takto plný vlak som zažil naposledy niekedy za socializmu. Do Neapola prichádzame o 13.23 hod. Tu zisťujeme, že ďalší Regio ide až o tri hodiny do Salerna. Rozhodli sme sa, že jednu zastávku pôjdeme IC vlakom 727, na ktorý sme v Ríme nedostali miestenky a pôjdeme aj bez nich. Aj tuto vládne chaos, nie sme jediní, kto nemá miestenky na tento vlak, dokonca chodbičky sú preplnené stojacimi ľuďmi.

Po nástupe márne čakáme, že sa vlak pohne. Klimatizované vagóny bez zdroja sa stávajú neznesiteľným peklom. Nedá mi to a idem zisťovať, čo sa vlastne deje. V Neapole sa všetky vlaky prepriahajú, lebo je to šturcová stanica. Náš vlak nemá vlakový rušeň. Hodinu sme čakali na nový rušeň a starý stál vyvesený pred vlakom v šturci. Nikoho z personálu nenapadlo, aby rušeň ostal na súprave privesený do príchodu nového rušňa, aby mohla ísť aspoň klimatizácia. Sú to proste Taliani! Odchádzame konečne 70 minút zmeškaní a čakáme, čo bude ďalej. Sprievodca radšej ani neráči kontrolovať lístky pre meškanie vlaku a incident s klímou. Po polhodine vystupujeme konečne v stanici Salerno.

Horúčava dá riadne zabrať, vonku je 38°C. Tu už prestupujeme na autobus, ktorý nás dovezie priamo do Amalfi na poloostrov Sorento. Komunikácia s Talianmi je dosť komplikovaná, ale nejako sa nakoniec dohovoríme. Autobus je klimatizovaný, tak je vyhraté. Chceli sme si kúpiť lístky, každý nás posiela niekam inde a lístky nikde nepredávajú, že vraj u šoféra. Šofér len mykol plecami, tak nakoniec cestujeme bez lístkov. Jazda autobusom je tu naozaj zážitok, cesta je úzka, prudké zákruty vysoko nad morom, kde sa autá musia každú chvíľu čakať, o autobuse ani nehovoriac. Šofér pred každou zákrutou trúbi, aby mu tam niekto nevbehol z protismeru, občas musí niekto cúvnuť a tak sa vyhnúť. Je to riadny adrenalín pre šoférov tu jazdiť, ale cesta je prekrásna s výhľadmi na more a mestečká vstavané v tejto divočine.

Po vyše hodinovej jazde sme prešli asi 20 km a vystupujeme v Amalfi. Sme unavení z cesty, ale plní nadšenia sa preberáme z únavy. Ideme sa ubytovať do hotela a po osviežení sprchou sa vraciame do mestečka na obhliadku a dobrú večeru v reštaurácii pri mori. Po večernej prechádzke sa vraciame do hotela, aby sme ráno mohli odpočinutí vyraziť na výlet na ostrov Capri.

02.08.2010 pondelok

Hotelové raňajky sú formou švédskych stolov, tak sme sa poriadne najedli a vyrážame do prístavu. Naša loď vychádza zo Salerna a z Amalfi má odchod o 09.30 hod.

Lístok z Amalfi na Capri stojí loďou Jet 17 Euro a našou Ferry 15 Euro. Rozdiel je v rýchlosti lodí, Jet ide 50 minút a Ferry 75 minút na ostrov Capri. Na túto krátku vzdialenosť je to vlastne jedno, keďže sme na dovolenke. Tu si kupujeme aj lístky naspäť na loď z Capri s odchodom o 16.25 hod. Po krátkej plavbe má loď ešte jednu zastávku a to v mestečku Positano. Tak toto mestečko je naozaj stavebné dielo, domy sú na seba doslova nalepené v strmom svahu. Najkrajší pohľad je naňho z mora. Pokračujeme ďalej v plavbe a v diaľke sa už črtá ostrov Capri. Po preplávaní okolo misu Punta Cappanella vidieť aj opačnú stranu poloostrova Sorento a v diaľke je majestátny vrchol sopky Vesuv.

Prístav Marina Grande na ostrove Capri je zo severnej strany ostrova, kde o chvíľu zakotví naša loď. Z prístavu do centra mestečka sa dá ísť pešo , alebo pozemnou lanovkou Funicolare. My si kupujeme lístky po 1,40 Euro na lanovku a po krátkej jazde vystupujeme v mestečku. Je tu všetko krásne rozkvitnuté a pekne upravené, len všade je veľa ľudí, tak v úzkych uličkách typických pre Capri sa musíme stále niekomu vyhýbať. Po prehliadke mestečka ideme na južnú stranu ostrova a schádzame známym chodníkom via Krupo dole k pláži Marina Piccola.

Tu sa ideme aj okúpať do mora, ktoré je na môj vkus až moc teplé, ale aj tak je to príjemné osvieženie. Naspäť sa vraciame autobusom do mestečka Capri, a dole do prístavu už zbehneme pešo po schodoch. Vedľa prístavu na Plazza Vittoria je veľa obchodíkov so suvenírmi, kde sa ešte aj my zastavujeme. Loďka odchádza načas a ideme naspäť do Amalfi. Po návrate sa ešte vyberáme do hôr a to do mestečka Ravello, ktoré je na strmej skale vysoko nad morom. Tu sa nám podarilo kúpiť lístky u šoféra, ktorý ich predával po 2,40 Euro. V autobuse stretáme Slováka žijúceho v Ravello a ten nás poučí, že si treba lístky kupovať v trafike a treba si pýtať lístky za 1,10 Euro. Tie za 2,40 Euro sú pre turistov. Lístky sú tam podľa časového limitu označené E1, E2, E3. Sú modré, červené a zelené. V Ravello sa konajú letné koncerty pod holým nebom priamo na skale nad morom. Po malej prehliadke ideme konečne na večeru. Našli sme peknú reštauráciu s krásnym výhľadom na more a okolité hory. Večer sa vraciame do Amalfi do nášho hotela.

03.08.2010 utorok

Po raňajkách v hoteli vyplatím účet za dve noci a dve osoby 198 Euro a odchádzame opäť do prístavu. Ideme malou loďkou do jaskyne Grotta Dello Smeraldo. Po krátkej plavbe vystupujeme pod strmou skalou pred vchodom do jaskyne.

Iný prístup do jaskyne vlastne ani nie je, len z vody. V jaskyni zas nastupujeme do loďky kde robíme krátky okruh. Voda v jaskyni je slaná a je spojená sifónom z morom. Po prehliadke ideme našou loďkou popri pobreží, odkiaľ je vidieť aj jaskyne v horách. Po návrate do Amalfi ideme ešte do mestečka, kde kupujeme darčeky domov. Autobus do Salerna odchádza o 12.50 hod.

Lístky na autobus máme kúpené dopredu, tentokrát strojček na označenie lístkov nefunguje, šofér buchne do strojčeka, ale aj tak nejde, tak len mávne rukou a ide sa ďalej. Po divokej prekrásnej jazde vystupujeme v Salerne. Miestenky na náš vlak IC 556 do Ríma sme si kúpili ešte v deň príchodu do Salerna po skúsenostiach z Ríma. Miestenka stojí 3 Eurá a ku FIP-ke je ešte doplatok /suplimento/ 5,60 Euro. Náš vlak odchádza o 14.36 hod. a tento krát ide načas, dokonca ani na chodbičke nikto nestojí.

Do stanice Roma Termini prichádzame o 17.33 hod. včas. Do odchodu nášho vlaku máme hodinu a pól čas, tak ideme na večeru a kupujeme ešte nejaké cestoviny domov. Na nástupišti pred odchodom vlaku EN 234 Allegro Tosca, je problém s našim vagónom, nefunguje klimatizácia a sprievodca nás nechce pustiť dnu. Nakoniec sa to vyrieši tak ,že nastupujeme do vedľajšieho lehátkového vozňa, ktorý patrí tiež ÖBB. Všetko dopadne dobre, ešte v Bologni nastúpi mladá slečna, ktorá ide snami do Viedne. Lehátka sme si na cestu tam aj späť kupovali u nás v Bratislave a jedno lehátko stojí 27 Euro.

04.08.2010 streda

Ráno prichádzame do stanice Wien Meidling o 08.34 hod. Nechce sa nám ešte ísť do Bratislavy, tak ideme na výlet do Salzburgu. Odkladáme si veci do skrinky a ideme metrom U 6 na západnú stanicu, odkiaľ odchádzame Railjetom 162 o 09.20 hod. Do Salzburgu prichádzame presne na poludnie o 12.00 hod.

Po prehliadke historickej časti mesta odchádzame Railjetom 67 naspäť do Viedne o 15.02. hod. Vystupujeme v stanici Wien Meidling o 18.03 hod. a utekáme pre batožinu do skrinky. Prebehneme na nástupište, kde chodia S-bahny a presúvame sa na stanicu Wien Südbahnhof, odkiaľ nám o 18.25 hod. odchádza REX 9540 do Bratislavy. Vystupujeme netradične a to v Devínskej Novej Vsi, odkiaľ ideme mestskou dopravou-linkou č. 28 do mesta.

Náš výlet sa nám splnil podľa očakávaní, niektoré menšie problémy s dopravou v Taliansku sme zvládli a máme skúsenosti do budúcna.