Ako sme (opäť) brigádovali na Nitrianskej poľnej železnici

Na brigáde sa zúčastnilo 36 dobrovoľníkov, ktorí prišli nielen z Nitry a jej okolia, ale aj zo vzdialenejších miest,  napr. z Martina, Liptovského Mikuláša, či z Prievidze.
Oproti minulému roku vedenie Slovenského poľnohospodárskeho múzea rozhodlo, že tento rok sa brigáda bude konať o niekoľko mesiacov skôr.

Ako brigáda prebiehala ?

Zraz brigádnikov bol o 9.00 hod pri vstupnej bráne B1 do nitrianskeho Agrokomplexu. Tu sa každý zapísal a dostal vysačku. Keďže išlo o brigádu na železnici, doprava z výstaviska Agrokomplexu do Skanzenu SPM nemohla byť riešená inak ako vláčikom. Na stanici Brána čakal na brigádnikov pristavený vlak zložený z dvoch vyhliadkových vozňov Bai/u. V čele brigádnického vlaku bol rušeň BNE 50, známy aj ako Gebuska.

Po krátkom príhovore riaditeľa sa  vlak pohol na „miesto činu“. Po príchode do stanice Skanzen sa účastníci brigády prezliekli do pracovného odevu a nasledovalo rozdelenie brigádnikov do niekoľkých skupín. Každá skupina mala inú náplň práce :

- obnovu náteru historického vozňa „Šaling“
- obnovu náteru na dvoch repných vozňoch a na koľajovej cisterne
- osadenie hektometrovníkov z pôvodného telesa úzkokoľajnej dráhy šurianskeho cukrovaru
- údržbu priecestí
- natretie závaží na výhybkách v stanici Skanzen

Mnoho ľudí nevie, že NPŽ má okrem dvoch historických vozňov z Korytnice aj ďalší historický osobný vozeň a to vozeň s prezývkou „Šaling“. Tento vozeň počas druhej svetovej vojny slúžil na prepravu partizánov na Čiernohronskej železničke. Kedže už viac ako dvadsať rokov stojí pod holým nebom, rozhodlo sa o jeho obnove náteru.Celkovo sa pri ňom vystriedalo vyše 7 brigádnikov.  

Nitrianska poľná železnica má za úlohu dokumentovať niekdajšie poľné a cukrovarské železnice, tým pádom sa tu nájdu aj nákladné vozne. Celkovo sa v areáli nachádza viacero takýchto vozňov. Počas brigády sa obnovil náter na dvoch repných a jednom cisternovom vozni.

Po tohtoročnej brigáde sa novou súčasťou NPŽ stali kamenné a drevené hektometrovníky označujúce vzdialenosti na trati po 100 m, ktoré brigádnici osadili do terénu. Kamenné hektometrovníky sú historicky vzácne exponáty. Štyri z nich pochádzajú z trate, ktorá v minulosti viedla do Šurianskeho cukrovaru. Do múzea boli prenesené z okolia obce Štefanovičová - Horný Taráň. Hektometrovníky z úzkokoľajnej železničky patriacej cukrovaru v Šuranoch získalo SPM minulý rok na jeseň. Kedysi to bola rozsiahla, takmer 110 km sieť. Žiaľ repná kampaň v roku 1968 bola pre túto železničku posledná.

Keďže viac - menej celá brigáda bola o obnove náterov, tak sa natreli aj závažia výhybiek a námedzníky. Tejto roboty sa ujala nežnejšia časť brigádnikov. Okrem týchto „obnovovacích“ prác bolo treba prečistiť priecestia a očistiť trať od rôznych halúz. Všetci brigádnici sa do práce pustili s veľkým odhodlaním, takže až na nekompletný náter vozňa Šaling sa urobilo všetko, čo bolo riaditeľstvom SPM naplánované.  To, že železnička je z roka na rok známejšia dosvedčuje aj fakt, že minulý rok sa na brigáde zúčastnilo 22 ľudí, tento rok to už bolo 36 ľudí. O pracovné náradie, materiál a občerstvenie sa postaral kolektív pracovníkov Slovenského poľnohospodárskeho múzea.

Ako odmenu za vykonanú prácu dostali všetci zúčastnení brigádnici voľnú vstupenku na všetky výstavy konané na výstavisku Agrokomplex a voľný cestovný lístok na NPŽ na jeden deň počas výstavy Agrokomplex 2011.

V mene celého kolektívu okolo Nitrianskej poľnej železnice chcem všetkým zúčastneným poďakovať za pomoc. Snáď sa vidíme aj na ďalšej brigáde.

Autorom fotografií v texte je Bc. Mário Katrinec.