Košice Tour 2011, Košice Expo 2011 - Ako dopadol sprievodný program
V dňoch 26. – 28. januára 2011 sa v Dome techniky konala avizovaná výstava cestovného ruchu Košice Tour 2011, Košice Expo 2011 „Všetko pre spokojnú dovolenku“. V tomto článku Vám prinášam pohľad hlavne na jeden sprievodný program - modulové koľajisko Modul Klubu Košice aj s modelmi v mierke H0.
V tomto článku sa budem venovať sprievodnému programu výstavy, keďže článkov a fotogalérií z výstavy nájdete na internete iste mnoho. Prvé moduly boli navezené 24. januára 2011 o 17:00 SEČ.
Všetko sa to spratalo iba do 4-5 áut typu combi. Po úspešnom vyložení a príprave stolov prišlo na rad rozoberanie a predbežné poskladanie modulov na svoje miesta. Ako sa vraví: „Človek mieni, pán Boh mení“. Tak to aj dopadlo. Pôvodný plán koľajiska bol mierne upravený, čo však bola skôr výhoda a skryté nádražie nakoniec bolo naozaj skryté. Výstavba prebehla pomerne rýchlo a o 20:00 hod. sme spokojne odchádzali s pocitom dobre vykonanej práce. Na druhý deň nás čakala elektrifikácia a spojazdnenie koľajiska. Bohužiaľ, elán z prvého dňa výstavby u niektorých vyprchal a druhý deň sa niesol už v pokojnejšej atmosfére. Ako prvý stroj s elektrickým pohonom sa na trati objavil nemecký zástupca vozového parku.
Iste pochopíte, prečo jazdil iba na skúškach. Na otestovanie elektrifikácie však bol postačujúci. V tento deň sme odchádzali z Domu techniky s pocitom, že všetko je tak, ako má byť a na druhý deň sa nič vážne nestane.
Deň D. Otvorenie výstavy a spustenie prevádzky v koľajisku pre verejnosť. Na tento deň sme sa pripravovali niekoľko týždňov a už bol tu. O 10:00 hod. bolo oficiálne otvorenie výstavy hneď vedľa koľajiska. Pre nedostatok personálu sme jazdili bez GVD, no verejnosť si jeho absenciu ani nevšimla. Ľudia sa zaujímali o to, čo dokázali modelári v mierke H0. Ako sa dalo čakať, modely zaujali hlavne deti, ktoré pobehovali popri jazdiacich mašinkách, niektoré ich doslova naháňali. V tieto dni by sa vlaky dali nazvať ostro sledovanými, keďže po trati neprešiel ani jediný vlak bez povšimnutia návštevy. Avšak tento program nenavštevovali iba rodičia s deťmi, ale aj bežní návštevníci, ktorí si prišli obzrieť prezentácie cestovných kancelárií. Z času na čas k nám zavítali aj ľudia, ktorí prezentovali niektorú zo spoločností, poskytujúcich služby v oblasti cestovného ruchu, ako aj organizátori. Možno to bolo spôsobené tým, že program bol ako jeden z mála dynamický (opravte ma, ak sa mýlim). Stredu sme teda úspešne zavŕšili a šli sme každý po svojom. Vo štvrtok nás čakal ďalší pekný deň okorenený o sprievodný program v našom susedstve. Autogramiáda basketbalových hráčok z košického družstva Dobrí Anjeli. Našťastie tento deň sa zaobišiel bez vážnych škôd, spôsobených nepozornosťou rušňovodičov. V tento deň sme mohli na trati vidieť Desiro, Taurusa, Herkulesa no aj slovenských/českých zástupcov konkrétne sa tam prevetrali Okuliarniky, Sergej a PolPomaranč (kde asi nechal svoju druhú časť?).
Ani zástupcovia pary neostali v tieni a preháňali sa s osobnými a nákladnými vlakmi. Piatok bol pomerne tichý a fírovia si užívali jazdenie podľa svojho gusta. Vidieť ste tu mohli enormne dlhé súpravy, ktoré ťahal jediný čmeliak bez postrku. Slnko sa rozhodlo dopriať nám radosť a svietilo nám intenzívne na koľajisko. Ako mávnutím prútika z tmavej miestnosti bola miestnosť presvetlená. Jeden návštevník dostal dobrý nápad doniesť mini/mikro kameru, ktorú po dohode v piatok aj doniesol. Keďže kamera mierne zasahovala aj mimo prechodového prierezu, na vlak dohliadalo mnoho ľudí. Našťastie sa vlak s týmto netradičným nákladom dostal skoro všade, no miestami bolo nutné odpratať návestidlá, prípadne otočiť nejaký stromček. Avšak ani na miestach, ktoré prešiel bez problémov, nemal extra priestor. Na nich bola medzera miestami len 1 mm, napríklad pod mostom "širokej" vo Valalikoch.
V tomto bláznení prišiel nápad natočiť celé koľajisko z pohľadu rušňovodiča a zažili sme aj jazdu na dohľad.
Našťastie rušňovodiči oboch vlakov boli opatrní a vzácny náklad prežil dokumentáciu koľajiska bez ujmy na zdraví, aj príroda ostala nepoškodená. Po zdokumentovaní trate už ostal čas akurát tak na skladanie modulov. Opäť sme sa všetci zišli a spoločnými silami moduly rozobrali. Táto smutná časť výstavy prebehla rýchlo a verím, že aj nabudúce pri podobnej príležitosti sa zídeme a ukážeme čo je v nás.
Do videnia pri ďalšej akcii.