Keď sme sa lúčili s poschoďákmi

     Okrem toho si už čoskoro budeme pripomínať jedno okrúhle výročie – 50 rokov od vyrobenia a dodania prvých poschodových súprav Bp pre ČSD. Nemecký podnik WEB Waggonbau Görlitz na prelome rokov 1961 a 1962 vyrobil a do Československa dodal sériu dvadsiatich 4-dielnych nerozpojiteľných súprav s celkovou dĺžkou 73,4 m, maximálnou rýchlosťou 100 km/h, parným kúrením, služobnými oddielmi na oboch koncoch a usporiadaním sedadiel 3+2.

     Úplne prvé dve súpravy Bp 900 a 901 smerovali do domovskej stanice Košice, ďalších päť pre Bratislavu (902-906) a potom nasledovali dodávky pre Ostravu. Na Slovensko smerovala až súprava s číslom 916 (Košice) a trojica 917-919 (Bratislava), ktoré dodávku tohto typu pre ČSD aj uzatvárali. Na Slovenské územie teda prišlo 11 súprav z 20 vyrobených.

Interiér Bpjo 922, Frenštát pod Radhoštěm, 21. 5. 1999. © Marko Engler.

     V roku 1965 prichádza v poradí druhá, opäť 20-kusová séria (Bp 920-949), s určitými vylepšeniami. Vykurovanie už bolo kombinované (parné + elektrické), usporiadanie sedadiel 2+2 a popri služobnom oddieli pribudol aj oddiel batožinový a vyhliadkové okno pre vlakvedúceho. Na Slovensko znova smerovalo 11 súprav, ktoré si (rovnako ako predtým) medzi sebou podelili Bratislava (924-926, 932-938) a Košice (939). Zvyšné kusy si prevzala Ostrava a Praha-Vršovice. Po ukončení dodávok mali teda v Košiciach k dispozícii pre prevádzku 4 súpravy a v Bratislave 18 poschodových súprav.

Súprava Bpjoz 905 odstavená medzi výkonmi v stanici Dunajská Streda, rok 1988. © Marko Engler.

810.491 vedľa súpravy Bpjoz 905 v Dunajskej Strede (1988). © Marko Engler.

     Vďaka obehom vozňov, ktoré sa nám zachovali, máme podchytené nasadenie slovenských ‚poschoďákov‘ napríklad v GVD 1981/1982, kedy bolo z 22 súprav 18 v turnuse. Všetky obehy v grafickej forme pripájame. Bratislavské ‚bépéčka‘ boli už v tom čase prerozdelené medzi domovské stanice Bratislava hl.st. (turnusová potreba /ďalej iba TP/ 6 ks), Bratislava-N.Mesto (TP 4 ks) a Trnava (TP 4 ks).

     Domovská stanica Bratislava hl.st. ich vystavovala na osobné vlaky po hlavnej trati do Břeclavi a Brna, resp. do Piešťan. Novomestské zas premávali výlučne po jednokoľajnej trati do Dunajskej Stredy a Komárna. Trnavské súpravy jazdili v tom čase do Bratislavy (na filiálku alebo na Nové Mesto), ale pokrývali aj tri páry vlakov na trati Trnava – Sereď – Galanta a zaujímavosťou bol ich doobedňajší víkendový výlet do Smoleníc, resp. každodenná večerná zachádzka po "hrbatej" až do Kútov. Štyri košické Bp mali v tom čase predurčenú jedinú trať, a to Košice – Turňa nad Bodvou – Plešivec.

     Zaujímavosťou v ďalšom období je predovšetkým preznačenie vozňov, ktoré nastalo v roku 1983, kedy došlo k preznačeniu radu Bp na Bpjoz (I. séria) a Bpjo (II. séria). Inak, po celé desaťročie zotrvali pomerne stabilne na svojich pozíciách, pričom v roku 1990 činila ich turnusová potreba 15 ks, teda len o tri menej, než v roku 1981, ktorý sme si vyššie prezentovali.

735.092 (+004) s poschodovou súpravou ako vlak Os 2307, Komárno, rok 1990. © Ján Tóth.

     V roku 1990 / 1991 má Bratislava hl.st. TP 4 ks, Bratislava-Nové Mesto TP 3 ks a Trnava TP 2 ks. V tom období však poschoďáky pracujú na jednom celkom novom pôsobisku. Domovská stanica Levice vypravovala gigantickú súpravu zloženú až z troch (!) jednotiek Bpjo (tj. vyše 1000 miest na sedenie!), na neverejných robotníckych vlakoch cez Kalnú nad Hronom na vlečku atómovej elektrárne Mochovce, ktorej výstavba bežala plným prúdom. Prvý robotnícky vlak na vlečku bol vypravený 8. septembra 1986, pričom súprava bola zložená z rušňa T 478.1026 a poschodových vozňov, takže zhruba do tohto časového obdobia bude zrejme spadať aj presun jednotiek z oblasti Bratislava / Trnava.

     Košické Bpjoz a Bpjo vytrvalo „bojovali“ na svojej plešiveckej trati, s ktorou boli už oddávna bytostne prepojené. TP 3 ks sa však v tomto prípade dá iba predpokladať, nakoľko ich obeh nie je známy.

     V nasledujúcom GVD 1991 / 1992, sa máličko znižuje TP na Slovensku na 14, keď domovská stanica Bratislava-Nové Mesto znížila potrebu súprav o jeden kus na priľahlej dunajskostredskej trati.

751.075 odchádza s osobným vlakom z Komárna na Dunajskú Stredu. 28. 7. 1993. © Ján Tóth.

     Potom však prišiel rok 1992 a dá sa povedať, že aj začiatok nevyhnutného a očakávaného procesu. Tempo vyraďovania sa zvyšuje, nakoľko je zreteľné, že poschodové jednotky sú morálne a technicky opotrebované. Železnice teda využívajú vhodné príležitosti postupne ich sťahovať z prevádzky, prednostne typ Bpjoz, ktorý je starší a môže byť vykurovaný iba parou a nie elektricky.

     V spomínanom roku 1992 činí TP 12 ks, V porovnaní s rokom 1991 teda nižšia o dve súpravy. Bratislava hl.st. má ešte stále prácu pre štyri „poschoďáky“ spojené do dvojíc (pre každú dvojicu platí jeden 1-dňový obeh, tj. TP 4 ks), Bratislava-Nové Mesto si z predošlého roku prenáša zníženú potrebu a TP pre 2 ks, Trnava vystavuje po jednej súprave do dvojdňového obehu (TP 2 ks) a Košice si držia svoju pozíciu s nemennou TP 3 ks. Dostavba Mochoviec však finišuje a domovská stanica Nové Zámky (Levice) už nemá pre kapacitné súpravy pracovné úlohy a prakticky ich nepotrebuje – namiesto troch súprav vystavuje jednu, aj to iba na jediný pár vlakov 2037 / 2018 na krátkej trase z Levíc do Kozároviec a späť. Koniec Bpjo v tejto destinácii bol už teda na spadnutie.

     Nasledujúci rok 1993 prináša ešte výraznejšie zníženie TP, a to na 7 ks. Všetky obehy z tohto GVD sú opäť pripojené. Počet Bpjo / Bpjoz sa znižuje prakticky na všetkých miestach, pričom úplne končia v Nových Zámkoch. Výnimkou je iba Trnava, kde svojim spôsobom dochádza k ich malej renesancii zvýšením TP z dvoch na tri kusy, avšak paradoxne s menším kilometrickým prebehom, než v predchádzajúcom GVD – pre lepšiu predstavu predkladáme obidva trnavské obehy (z roku 1992 / 1993 a 1993 / 1994).

     Bohužiaľ, obehy pre rok 1994 sa nám nezachovali. Preto, ak má náhodou niekto doma zošit „Vlaky osobnej dopravy, časť 4 – Osobné a súpravové vlaky“ z uvedeného GVD a bol by ochotný poskytnúť z neho obehy poschodových súprav, radi by sme nimi článok doplnili, nakoľko ide v ich prevádzke o prelom. Podľa všetkého bol totiž rok 1994 ich posledným turnusovým.

     Jednu súpravu zrejme ešte Košice vysielali do Plešivca, ale ich turnusové pôsobenie na západe Slovenska je otázne. Každopádne nasledujúci rok 1995 činí turnusová potreba Bpjo a Bpjoz pre celé územie SR „nula“, čím sa príbeh a pôsobenie jedného zaujímavého vozidla u nás uzatvára. Uzatvára sa nadobro, keďže všetky do jedného skončili svoju púť v kovošrote.

T 478.1087 pri Podunajských Biskupiciach, 17. 7. 1992. Fotografia o to vzácnejšia, že tento rušeň iba o mesiac neskôr (20. 8.) pri Zemianskej Olči postihol požiar, na následky ktorého bol zrušený. © Ján Tóth.

     Zaujímavou kapitolou zo sklonku prevádzky poschoďákov sú rôzne mimoriadnosti, ktoré ich nečakane zaviali na miesta alebo na výkony, kde by sa za iných okolností nikdy nevyskytli. Za všetky prípady z rokov 1990-1994 spomeňme aspoň jeden, svojim spôsobom neopakovateľný, z nedele 16. 12. 1990. V uvedený deň o 10.08 h došlo pri Turni nad Bodvou, vo výhybni Drienovec, počas jazdy rýchlika R 580 Tekov k vykoľajeniu rušňa 754.014 jednou osou.

     Nehoda sa obišla bez zranení i bez väčšej materiálnej škody, došlo však k prerušeniu dopravy. ČSD operatívne zostavili za prerušeným miestom náhradnú rýchlikovú súpravu z toho, čo mali bezprostredne poruke. Tušíte správne – na svoj „životný“ výkon, na rýchlik R 580, nastúpila v Rožňave súprava Bpjoz 916 + 21-19 258 a poctivo viezla cestujúcich cez Zvolen a Zlaté Moravce až do Bratislavy! (po Zvolen s rušňom T 478.1193). Veľkolepá jazda pre „deduška“, ktorý sa v tom čase už pomaly ale isto zberal na zaslúžený dôchodok.

Grafické spracovanie obehov: autor 

Titulná snímka: Ján Tóth

Odkazy:

Sadneme si hore alebo dole

Popis jednotiek Bp / Bpjo a Bpjoz