Ako v Topoľčanoch oslávili 100-ročnicu depa a 110-ročnicu trate

Oslavy zorganizovali členovia Klubu Modrý Horizont, spolu s Prievidzským parostrojným spolkom, Klubom priateľov histórie železničnej dopravy a mestami Topoľčany a Bánovce nad Bebravou. 

V predvečer dňa osláv dorazili do Topoľčian dva konvoje historických súprav z Prievidze a Bratislavy. Prievidzskej súprave kraľovala parná lokomotíva 464.001 „Ušatá“ a motorová lokomotíva T 444.0055 „Karkulka“. Bratislavskej súprave zase kraľovala parná lokomotíva 331.037 „Uhranka“ a motorová lokomotíva T 679.019 „Pomaranč“. Noc v depe bola rušná, posádky z oboch klubov sa intenzívne venovali všetkým mašinkám, aby boli na druhý deň v stopercentnom stave.

Nočné kýblovanie do Ušatej © Ivan Wlachovský

V bývalom rušňovom depe Topoľčany sa toho ozaj veľa zmenilo. Na prvý pohľad je jasné, že „dvor“ má svojho pána. V Topoľčanoch vznikol nový klub s poetickým menom Klub Modrý horizont. Prvým počinom KMH bolo dať do ľudského stavu starú olejáreň. Členovia najprv odstránili všetky stromy a kríky, ktorými zarástla. Potom nasledovala sizyfovská robota na vyprataní budovy, ktorá dlhé roky chátrala. Naplnili x kontejnerov neuveriteľnou špinou, ktorú do budovy nanosili bezdomovci a rôzne iné živly. Výsledok ich práce je grandiózny. Na prízemí budovy sú k dispozícii 3 vynovené miestnosti.  Nachádza sa tu improvizovaná dopravná kancelária s telefónmi, riadiacim prístrojom, diaľnopisom, komposterom a všetkým, čo v poriadnej dopravnej kancelárii má byť.

Malé múzem v olejárni. © Ivan Wlachovský

Druhá miestnosť je zariadená na malé múzeum. Nachádza a tu množstvo železničných artefaktov. Tretia miestnosť patrí modelárom. V čase piatkového podvečera ju už členovia klubu plnili modulmi a modelmi. Ideálny čas poobzerať sa podrobnejšie.

Modelárska miestnosť. © Ivan Wlachovský

V suteréne vznikla zas prekrásna štýlová premietacia sála. Dovolím si bez nadsádzky tvrdiť, že najideálnejšia na Slovensku. Mal som to šťastie a mohol sa zúčastniť predpriemierového skúšania.

Premietacia sála. © Ivan Wlachovský

Tma pomaly padala na strechy depa. No na pracovnom výkone posádok vlakov nebolo badať útlm. Milión veľkých a dva milióny malých vecí treba pred jazdou ešte zariadiť. Také zbrojenie uhlia pomocou vedier, je chuťovka, čo položí aj slona. Voda, vozne, špalky... skrátka nekonečne veľa práce. Keď už polnoc na krku bola, konečne depo stíchlo. Na mašinky vyliezli nočné posádky s úlohou udržiavať oheň a tlak. Ostatní pozaliezali do ubytovacích vozňov na pár hodín si zdriemnuť.

Večera v ubytovaciom vozni PPS. © Ivan Wlachovský

Ešte som ani nezaspal a už zvonil budík. Striedanie zmien. Noční kuriči rýchlo zaliezli aspoň na chvíľku. Rýchla ranná káva a už sa aj rozbehlo posledné kolo príprav. Nastalo veľké leštenie, posledné čistenie, dobrať vodu, vykonať nevyhnutný posun, umyť sa a brány pre návštevníkov sa môžu otvoriť.

Keďže celý týždeň bolo veľmi škaredé počasie, v hlavách organizátorov sa mihali rôzne myšlienky, ako na túto akciu, v Topoľčanoch ojedinelú, zareagujú obyvatelia a či sa to nevyspytateľné počasie aspoň na jeden deň umúdri. Nakoniec, aj tie najoptimistickejšie predpoklady,  prekonala realita sobotného rána a celého sobotňajšieho dňa. Prví návštevníci začali do depa prichádzať už pred oficiálnym otvorením programu v jeho areáli. Do depa sa návštevníci mohli dostať pešo alebo sa mohli zviesť parnými vlakmi, ktoré pendlovali medzi stanicou a depom. Parné vlaky do depa boli vedené bratislavskou „Uhrankou“ 331.037. Po každom príchode parného vlaku do depa sa z neho vyrojilo veľké množstvo návštevníkov. Pre veľký záujem sa nakoniec uskutočnilo viacej jázd medzi stanicou a depom, ako bolo pôvodne plánované. Za celý deň sa do depa prišlo pozrieť niekoľko tisíc návštevníkov. Keďže podmienky depa neumožňovali obehnutie súpravy lokomotívou, pri jazde z depa na stanicu, bola súprava tlačená.

Uhranka tlačí súpravu z depa na stanicu © Miroslav Sekela

Hlavnými objektmi záujmu návštevníkov depa boli parné lokomotívy 331.037 a 464.001. Či mladí alebo starí, mnohí využili možnosť aspoň na chvíľu zotrvať v kabíne lokomotív a poslať zvukový pozdrav ostatným návštevníkom. Pozornosť pútali aj „Pomaranč“ T 679.019 a motorová drezína, na ktorej sa mohli veľkí i malí povoziť po výťažnej koľaji v depe. Zaťažkávaciu skúšku po znovusprevádzkovaní zvládla drezína na výbornú. O dobrú náladu návštevníkov depa sa počas celého dňa staral moderátor Paťo Bujna, ktorý spôsobom sebe vlastným vedel okomentovať aj tie najzáludnejšie železničiarske termíny.

Mnohým sa veru z drezíny neodchádzalo ľahko © Ivan Wlachovský

V priestoroch bývalej olejárne si návštevníci mohli pozrieť minimúzeum, ktoré budujú chlapci z Klubu Modrý Horizont. K videniu bola kompletne zariadená dopravná kancelária s výdajňou lepenkových cestovných lístkov, štítky z lokomotív, historické dokumenty, uniformy, fotografie a ďalšie artefakty a dokumenty. Ak máte doma rôzne historické predmety týkajúce sa železnice a máte záujem ich darovať alebo ich prezentovať, toto novovznikajúce múzeum ich rado uvíta. V suteréne olejárne si bolo možné oddýchnuť a zrelaxovať počas premietania filmov so železničnou tematikou. Nechýbala ani výstava železničných modelov, ktorým kraľovala veľmi vydarená točňa a remízou.

Veľký klobúk dole pred chlapcami z Klubu Modrý Horizont za to, čo s areálom bývalého depa a samotnou olejárňou dokázali urobiť za štyri mesiace. Ako ich zmenili na nepoznanie. Keď si človek pozrie fotky „pred a po“, ani sa mu nechce veriť, že pozerá na to isté miesto.

Človek by ani neveril, ako sa olejáreň a jej okolie za pár mesiacov zmenilo © Miroslav Sekela 

S blížiacim sa obedom vrcholili prípravy „Ušatej“, pred jej odchodom z Topoľčian v čele slávnostného historického parného vlaku pri príležitosti 110 – ho výročia trate Topoľčany – Bánovce nad Bebravou – Trenčín. Pred odchodom parného vlaku bol na stanici v Topoľčanoch pre návštevníkov pripravený kultúrny program. O 12:35 sa „Ušatá“ vydala na svoju jazdu po oslavujúcej trati. Škoda len, že práve v čase jej odchodu sa nad Topoľčanmi spustil dážď. Pršať samozrejme prestalo, akonáhle  parný vlak opustil územie Topoľčian. Za „Ušatou“ sa po jubilujúcej trati vybrala „Karkulka“ T 444.0055, v čele požiarneho vlaku. O jazdu po jubilujúcej trati bol medzi návštevníkmi taký veľký záujem, že v Bánovciach nad Bebravou sa všetci záujemci do vlaku ani nedostali. Po nevyhnutnom ošetrení a otoeční na točni v RD Trenčianska Teplá, sa „Ušatá“ s historickým vlakom podvečer šťastne vrátila späť do Topoľčian.

Ušatá vyráža za daždivého obeda z Topoľčian do Trenčína © Miroslav Sekela 

Všetkým organizátorom patrí veľká vďaka za to, že nám umožnili stráviť príjemnú sobotu v historickom železničiarskom duchu. Záverom ostáva už len popriať „Ušatej“ a „Uhranke“ veľa bezproblémových kilometrov a Klubu Modrý Horizont slnečné horizonty neskalené sivými mrakmi.