Kokava 2011

Samotnému jazdeniu predchádzali dlhé týždne príprav, keď na základe prihlášok modulov a modelov bolo možné zostaviť výsledný layout a na neho „ušiť“ GVD. Až nastal deň, keď sa do Kokavy začali z rôznych kútov Slovenska zbiehať modulovkári. Okrem domácich to boli zástupcovia z Bratislavy, Nového mesta nad Váhom, V. Krtíša a Košíc. Po vybalení modulov, nás čakala náročná práca. Dať dokopy to, čo bolo navrhnuté v PC a vytlačené na papieri. A že to nebolo vonkoncom tak jednoduché, o tom by vedeli rozprávať viacerí z nás.

Nakoniec sa to predsa len podarilo a do práce mohla nastúpiť čata zabezpečovákov, ktorí naťahali komunikačné káble krížom-krážom :-). Nakoniec ich úsilie bolo korunované úspechom  a tak sa na trať mohol pustiť testovací rušeň. Ten preveril zjazdnosť trate. Niektoré úseky bolo potrebné prečistiť /niektoré moduly sa dokončievali dokonca tesne pred zapojením do layoutu/. Na ďalší deň sa začalo jazdiť „na voľno“, pre deti z miestnej školy. 

Až potom sa zvolala bojová porada, pred začatím jazdenia podľa pripraveného layoutu. Rozdelilo sa obsadenie staníc, rušňovodiči si prevzali ZCP, vlaky boli pripravené vo východiskových staniciach. Až ostrá prevádzka preverila ako výpravcov v jednotlivých staniciach, tak i rušňovodičov. A že to nemali ani jedni ľahké, svedčí meškanie vlakov. Niekedy spôsobené nevyškolenou obsluhou staníc, niekedy technickými poruchami na koľajisku, niekedy u samotných vozidiel.

Áno, presne tak, ako na skutočnej železnici. My sme to však mali o niečo jednoduchšie. V prípade narastajúceho meškania dispečer, ktorý tam viac nebol ako bol :-), zastavil modelový čas. Tak mohli vlaky stiahnuť meškania a mohlo sa pokračovať ďalej. Medzi prestávkami, ale hlavne večer bol čas na rôzne debaty okolo modelovej, ale i skutočnej železnici. 

Mohli sme si vymeniť svoje skúsenosti pri stavbe modulov a modelov. A keďže hlavný organizátor v tých dňoch oslavoval okrúhle životné jubileum, nemohlo na pripravenej oslave chýbať ani povestné prasa. Našťastie to nebolo v mierke 1:120 a tak sa ušlo každému. 

V posledný deň sa dopoludnia ešte jazdilo, no popoludní ruch na koľajách ustal a bolo treba baliť. To nám akosi všetkým ide vždy lepšie a tak za pár hodín bola telocvičňa v pôvodnom stave. Zbalené moduly sa naložili do áut, padli posledné slová na rozlúčku a my sme sa rozpŕchli domov.

Myslím, že dodnes v nás rezonujú slová, ktoré odzneli po ukončení jazdenia, tesne predtým, než sme sa pustili do rozoberania layoutu. Je na každom z nás, ako si ich vezmeme k srdcu. Stále máme čo vylepšovať. Je potrebné zvýšiť technickú a estetickú stránku modulov. Popracovať na logistike prepravy modulov, ako i na technike ich skladania. Všetkým z nás ide predsa o to, aby sme mali čo najviac času na samotné jazdenie. Bez zbytočných stresov, hľadania chýbajúcich vecí a porúch. Veď sa chceme zahrať na výpravcov, signalistov, posunovačov, rušňovodičov, tak ako na skutočnej železnici. Nech nás to posúva stále o krok dopredu. Na záver už len jedno: Dovidenia o rok v Kokave, priatelia!

PS: Akoby toho jazdenia nebolo málo, tak tu mám pre všetkých priaznivcov malej železnice ďalšiu pozvánku. Tentoraz na modulové stretnutie veľkosti TT pod názvom KOŠICKÁ KOĽAJ 2011, ktoré sa bude konať v dňoch 29. septembra – 2. októbra 2011 v ZŠ s MŠ Želiarska 4, Ťahanovce – obec.

Viac info nájdete na stránke: http://mkkosice.railnet.sk/2011/08/11/pozvanka-na-prevadzkove-stretnutie-kosicka-kolaj-2011/