Modelové koľajisko Ing. Michala Čápku vo veľkosti H0

9.3.2012 8:00 Inig. Michal Čápka

Modelové koľajisko Ing. Michala Čápku vo veľkosti H0

Tak ako väčšinu z nás, ktorí s obľubou čítavame tieto stránky, aj mňa od malička fascinovala železnica. Vláčiky patrili medzi moje najobľúbenejšie hračky, ale s pribúdajúcim vekom sa z hračiek stávali modely a neskoršie to vyústilo až k stavbe koľajísk.

To prvé som už začal robiť v poslednej triede na základnej škole. Zodpovedalo veku stavajúceho, ale hlavne možnostiam. Takže tráva bola z pilín zafarbených zeleným atramentom a stromčeky predstavovali posypané šišky z lesa. Druhé som už robil pred koncom strednej školy. To už bolo aj s domčekmi zo stavebníc z NDR a vtedy dostupnými trávnymi fóliami. Malo dva okruhy na ktorých sa pomocou relé a aj prepólovaných motorčekov striedalo päť súprav. Obe tieto koľajiská boli vo veľkosti TT. Nakoľko som počas škôl neinvestoval do zdraviu škodlivých nerestí, postupne sa mi v tejto veľkosti rozširovala aj zbierka modelov.

K zásadnej zmene v mojom vzťahu k danej veľkosti došlo v polovici deväťdesiatich rokov, keď ma ovplyvnila dostupnosť modelov vo veľkosti H0, hlavne tých vyrábaných na Slovensku. Celú a dosť veľkú zbierku modelov a doplnkov vo veľkosti TT som rozpredal, prípadne povymieňal za H0. Keďže som ich potreboval niekde prevetrávať, tak som si spravil koľajisko v tejto veľkosti. Po plechových koľajniciach v TT veľkosti som už tieto v H0 nepoužil, ale položil som v mladosti obdivované profilové. Problém bol však v tom, že použité koľajivo Roco Hoby line bolo vyrobené zo zvláštneho šedého kovu, ktorý akoby nadmieru priťahoval nečistoty. Ich najväčší nedostatok sa začal objavovať až neskoršie, keď zrejme oxidáciou daného kovu dochádzalo k ich „ nevodivosti „ a bolo po radosti z jazdenia. Na dlhých dvanásť rokov som prestal zo stavbou, prípadne úpravou koľajísk. Tento čas som však využil na stavbu jedného domčeka, ale zato vo veľkosti 1 : 1 a dlhodobú prípravu na stavbu nového koľajiska. Toto som realizoval na doske 220 x 122 cm od leta až do koncom roka 2007. Použil som však už novší typ koľajiva Hoby line / zo žltého kovu /, z časti aj PIKO A-Gleis. Jedna trať bola dvojkoľajná a druhá jednokoľajná s odbočkou do depa a jednej koncovej dvojkoľajnej stanice. Na krajinku už boli použité nové druhy fóliaži. Všetky tu osadené domčeky sú patinované a osvetlené s LEDkami. Koľajisko je delené na viaceré úseky a tak aj keď je využívané v digitálnej prevádzke, je možné ho plnohodnotne využiť aj v analógovej.

Pôvodné koľajisko v mierke TT 
Pôvodné koľajisko vo veľkosti H0

Aj keď je toto koľajisko, hlavne z pohľadu vytvorenej krajinky zaujímavé, nenaplnilo všetky moje predstavy, predovšetkým z dôvodu prevádzky krátkych vlakových súprav. A bolo rozhodnuté. Konečne sa pustím do toho o čom som od malička len sníval. Práve dokončené koľajisko mi poslúžilo na overenie si niektorých technológií a začnem tvoriť veľké, na pevno k domu pripevnené koľajisko, kde sa budú premávať dlhé súpravy a s viacerými stanicami. Stačila len maličkosť, upraviť priestor nad podkrovím v postavenom domčeku. Vznikol tu priestor po oboch skosených stranách v dĺžke 11 metrov a tak to začalo. V samom závere roka 2007 som začal tvoriť koľajisko z ktorého stavby sú uvedené fotky a niektoré údaje.
 

Stavba koľajiska

Ako som uviedol vyššie, koľajisko je umiestnené v časti nad podkrovím rodinného domu. Výhodou je, že môžem využiť dĺžku až jedenástich metrov a to po oboch stranách. Nevýhodou to, že steny sú zošikmené a výška v strede je len 185 cm. No a ešte mi tam dotvára kulisu jeden širší komín.

Motívom koľajiska nie je presne špecifikovaná žiadna trať, ani žiadna správa. Približuje sa však skôr k tým rakúskym a priľahlým dráham. Epocha môže predstavovať obdobie V. a VI., s občasnou prevádzkou historických súprav. Koľajisko je stavané ozaj len na potešenie a snaží sa priblížiť k realite skutočnej prevádzky. Na koľajisku bolo zatiaľ použité koľajivo Roco Line 2,1 mm. Len v depe je použité koľajivo Piko A-Gleis 2,5mm. Prestavníky sú podúrovňové Conrad, v skrytých staniciach klasické Roco. Aj keď je doteraz vytvorená časť prevádzkovaná v digitálnej prevádzke, je aj z hľadiska množstva delených úsekov / pre istotu / možná aj analógová prevádzka. Plné využitie digitalizácie a napojenie na PC je plánované až po úplnom dokončení, hlavne z dôvodu časovej, ale aj finančnej náročnosti. Okrem už spomínaného značného počtu delených samostatných úsekov, ale aj samostatných tratí sú v koľajniciach osadzované jazýčkové relé na rôzne spínacie funkcie.

Parný rušeň na točni v depe 
Parný rušeň na točni v depe

Stavbu som začal tvorbou prvého dielu o rozmeroch 95 x 200 cm. Predstavuje rotundu depa s točňou, zauhľovacie zariadenia, servisnú dielňu a iné bežné zariadenia depa. Na tomto dielci sa za rotundou depa, v celej jeho dĺžke nachádza aj jedna z hlavných dvojkoľajných trati, ale aj jednokoľajná elektrifikovaná úzkorozchodná trať. K tomuto dielu je aj vyhotovený výsuvný pult z ktorého sa ovláda digitálna prevádzka depa. Po jeho dokončení som pokračoval dielom č. 2 o rozmeroch 80 x 200 cm, ktorý priamo nadväzoval na prvý. Okrem pokračovania časti depa s vchodom a so skladiskom, pokračovaním hlavnej dvojkoľajnej a úzkorozchodnej trate, pribudla druhá dvojkoľajná trať ktorá mostom prekonáva vchod do depa ako aj dvojkoľajnú trať s úzkorozchodnou. Po ich takmer dokončení boli napevno osadené na plánované miesto a stavba pokračovala ďalšími časťami. Tieto už neboli stavané na dielcoch, ale priamo v určenom priestore napevno pripevňované ku stenám. Po dostavaní tratí za depom a prechode na druhú stranu došlo k stavbe spoločnej stanice pre novú jednokoľajnú trať a úzkorozchodnú elektrifikovanú trať. Nad touto stanicou sa nachádza lokálna úzkorozchodná trať spolu so staničkou. Vzhľadom k tomu, že som predpokladal dlhý čas výstavby koľajiska a s tým veľmi neskoré jazdenie, naplánoval som túto lokálnu úzkokoľajku ako aj jednokoľajnú trať, ktorá bude mať ešte skryté odstavné koľaje pod krajinkou. Lokálna úzkorozchodná trať je však už dokončená a prebieha na nej prevádzka. K sprevádzkovaniu jednokoľajnej trate príde až po dokončení skrytej odstavnej stanice. Stavby ktoré sú použité zo stavebníc sú upravované, patinované, osadzované s LEDkami tak, aby osvetlenie bolo reálne.

Križovanie normálneho a úzkeho (na moste) rozchodu 
Križovanie normálneho a úzkeho (na moste) rozchodu

Dnes je koľajisko, zdokumentované na priložených fotografiách, zhotovené zhruba na 30 %. Okrem už dokončenej lokálnej úzkorozchodky a dokončovanej jednokoľajky, sú rozostavané dve dvojkoľajné elektrifikované hlavné trate a jedna elektrifikovaná jednokoľajná úzkorozchodka. Uvedené trate budú prechádzať po oboch stranách a celej dĺžke koľajiska a s časťami skrytých podúrovňových odstavných staníc. Na jednej z dvojkoľajných tratí bude umiestnená hlavná stanica spoločná s úzkokoľajkou. Stanica je plánovaná na striedanie vlakových súprav o dĺžkach do 3 metrov. Druhá dvojkoľajná trať bude len prechádzať krajinkou bez stanice na povrchu, ale so skrytými odstavnými koľajami o dĺžke 5 metrov. Takže je reálny predpoklad prevádzky dlhých vlakových súprav, tak ako v skutočnosti.

Termín úplného dokončenia je ťažko odhadnuteľný, ale určite by sa dal vyjadriť v rokoch. To čo je vidieť na fotografiách predstavuje štvorročnú prácu. Aj keď sa stavaniu venujem takmer každý deň aspoň niekoľko minút, je výstavba veľmi zdĺhavá. Mnoho doplnkov si tvorím sám ako rozvodne, doplnky k výhybkám, trolejové stĺpy pre úzkorozchodku, schodisko, uhoľné zásobníky, nástupištia, oporné múry, viadukt, prechody a mnohé iné.

Záverom už len môžem konštatovať, že prebiehajúca stavba rozľahlejšieho koľajiska je veľmi aj časovo náročná, určite je to beh na dlhé trate, ale ten pocit, keď sa niečo podarí určite stojí zato.

Galéria