Plánujú vydať knihu o malej cukrovarskej železnici

Hlavnou myšlienkou je spropagovať dnes už neexistujúce trate v meste a okolí s normálnym rozchodom, ale aj tie úzkorozchodné, ktoré využíval najmä trnavský cukrovar pri zvážaní repy z okolia mesta priamo do podniku. Aj preto je rok 2012 zrejme rokom znovuvzkriesenia klubu tak, aby si ho začala všímať výraznejšie aj verejnosť a milovníci železničnej dopravy. Už v marci by chceli prezentovať knihu o úzkorozchodných železničkách v okolí mesta a tento rok chcú začať pripraviť historickú expozíciu.

Klub má v súčasnosti 26 členov a napriek tomu, že funguje už dlhé roky, medzi širokou verejnosťou o ňom doteraz veľmi nepočuť. Všetko by sa však malo zmeniť tento rok, keď klub prechádza na iný spôsob fungovania, kde bude propagácia smerom navonok významnou aktivitou. „Chceme propagovať históriu železníc, ktoré sa nachádzali v okolí Trnavy a v samotnom meste. Trnava bola stanicou konskej železnice – a platilo, kadiaľ ide železnica, tadiaľ ide rozvoj priemyslu a spoločenského života. To prispelo aj k rozvoju Trnavy. Istým podnetom pre vznik klubu bol práve zánik železníc – či už to boli lokálne železnice, ale aj malé úzkorozchodné, poľné železnice, a v dnešnej dobe aj rušenie tratí. Veď dnes sa najmä z politických pohnútok ruší osobná doprava na celých úsekoch tratí,“ hovorí o základnej myšlienke vzniku a práce klubu jej predseda Miloslav Lužák a pripomína, že ešte donedávna mali trnavskí milovníci železníc vlastné priestory v objekte starej železničnej stanice, no reorganizáciami o ne prišli a v súčasnosti ich využíva železničná polícia.

Vyriešenie problému si sľubujú od zrekonštruovaných priestorov v novej administratívnej budove, pretože propagačný výklad vo foyeri stanice stačí pre základné informovanie a vystavenie maximálne jedného exponátu. „Budujeme historickú expozíciu venovanú železnici v Trnave a okolí, ktorá by mala byť niekde na stanici, aby mali do nej prístup cestujúci. Chceli sme, aby verejnosť prospešne trávila čas pri čakaní na vlaky, aby sa oboznamovali s históriou železníc. Jednoducho, aby sa trošku vedelo, že Trnava bola križovatkou a významným centrom železnice – že sú tu historicky významné spojenia na Bratislavu, Žilinu, Sereď či Kúty. Dôležité bude predstavovať dnes už neexistujúce úzkorozchodné trate v okolí nášho mesta,“ hovorí Miloslav Lužák. Problém s priestormi by sa mali vyriešiť v priebehu roka 2012, kde by organizovali nielen klubové večery pre členov, ale mohli by si pozývať aj hostí. Doteraz predovšetkým navštevovali rôzne turistické lokality, ktoré súviseli s dejinami železníc na Slovensku. Dobudúcna by chceli nadviazať kontakt s viacerými klubmi historických koľajových vozidiel na Slovensku a s partnermi v Česku.

Jednou z posledných akcií, o ktorej vedeli viac aj Trnavčania, bola „staničná“ výstava historického pancierového vlaku Štefánik z čias Slovenského národného povstania, ktorý približoval význam povstania a pripomenul aj význam trnavskej posádky v SNP. „Mal som šťastie, že som bol pri rekonštrukcii a znovuobnovení improvizovaného pancierového vlaku Štefánik, ktorý bol vyrobený krátko po vypuknutí SNP v priebehu niekoľkých týždňov. Spolupracovali sme s pamätníkom SNP, a my nadšenci v spolupráci so Železničnou spoločnosťou Cargo Slovakia sme v priestoroch Rušňového depa vo Zvolene počas voľna spolupracovali na obnove vozňov vlaku. Keďže z Trnavy ako jediného mesta zo západného Slovenska odišla do SNP posádka, na počesť tejto udalosti som si dal osobný cieľ, aby sme do výročia v roku 2014 postavili tankový vozeň tak, aby sa zostava pancierového vlaku Štefánik doplnila o túto dodnes chýbajúcu časť,“ hovorí o plánoch niektorých členov klubu predseda Miloslav Lužák.

Ďalší člen Klubu priateľov železníc Trnavy a okolia Bohuslav Kráľovič chce pomáhať pri mapovaní dnes už neexistujúcich železníc v Trnave a okolí. Od roku 1973 až do roku 2006 pracoval ako správca na železničnej vlečke vedúcej do niekdajšieho závodu Cukrovaru Petra Jilemnického. Práve v spomínanom roku na začiatku 70. rokov sa zrušila železnica zo železničnej stanice cez širšie centrum mesta do podniku a zmenilo sa napájanie na sieť ČSD cez vlečkový systém v Nemečanke. Vtedajší objem prevádzky vlečky bol skutočne obrovský – veď okrem cukrovaru obhospodarovali železničiari na 5 km úseku vlečky ešte ďalšiu desiatku podnikov v časti Trstínskej ulice v objeme 20-tisíc vozňových jednotiek (teda zhruba 400-tisíc ton tovaru) a pracovalo tam 5 motorových a 3 parné rušne. Zrušením cukrovaru a privatizáciou podnikov sa v poslednom období radikálne zmenil aj objem prevážaného materiálu a dnes je vlečka prakticky nevyužívaná. Aj preto sa ju snažia trnavskí nadšenci zmapovať skôr, než železnica rozhodne o jej likvidácii ako to hrozí v prípade niektorých železničných úsekov ako napr. trate z Jablonice do Brezovej pod Bradlom, úseku z Komárna do Kolárova či v prípade tzv. Čachtickej spojky. „Normálne rozchodná koľaj do cukrovaru sa otvorila zo železničnej stanice Trnava v roku 1876 a príjazdová trať popri Trnávke išla do cukrovaru až do roku 1973. V roku 1990 bolo 17 železničných vlečiek v Trnave a v roku 2012 pravidelnú nakládku a vykládku železničných vozňov realizuje iba jediná firma. Zosumarizovali sme fotografie, materiály a uvažujeme o knižnej publikácii. Na fotografiách sa zachovali rušne, vlečkový areál, príjazdové koľaje, cukrovarské momentky od roku 1900 až do roku 2003,“ hovorí Bohuslav Kráľovič, ktorý v rámci klubu tiež sumarizuje všetok dokumentačný materiál.

Okrem tejto vlečky sú však pre trnavských nadšencov veľkou raritou už neexistujúce úzkorozchodné železničky, ktoré v minulosti vozili cukrovú repu z okolia Trnavy do cukrovaru. Z historického pátrania je už napísaná publikácia. Jej autorom je Tomáš Haviar (napísal už niekoľko kníh o slovenských železničkách) a mali by ju prezentovať už tento rok v marci. „Kniha Tomáša Haviara sa bude volať Úzkokoľajné železnice v službách trnavského cukrovaru v rokoch 1917 – 1962. Táto železnica mala až 47 kilometrov a 6 parných a dva motorové rušne. Účelom železničky bola doprava cukrovej repy a ďalších komodít z cukrovaru a do cukrovaru. Železnička išla zo závodu až do Bieleho Kostola, Jaslovských Bohuníc, Malženíc, Nižnej, Špačiniec a Dolnej Krupej. Ďalšou poľnohospodárskou lokálkou bola železnička v smere Cífer – Pác – Budmerice. Mala 18 kilometrov a fungovala až do roku 1949. O okolí cukrovaru sa zachovali nejaké nadjazdy, ďalšie pri Špačinciach, ostatné veci sa rozobrali, lebo keď všetko skončilo, odviezli to do šrotu. Zostal napríklad jeden betónový most pri majeri Dolina, na okraji Malženíc, Čierny most, malé depo v Štrkoch a zemné teleso úzkokoľajky smerom k novovybudovanému obchvatu Trnavy. Máme raritné snímky, plány z archívov i spomienky pamätníkov ľudí, ktorí slúžili na týchto strojoch. Mnohé veci sme našli v pozostalosti niekdajších pracovníkov týchto úzkokoľajných železničiek. Našli sme aj dvoch žijúcich pamätníkov, rušňovodičov. Deti týchto ľudí išli do tohto projektu s veľkým elánom – našli sme krásne fotografie s veľkým rozlíšením,“ hovorí Bohuslav Kráľovič a pripomína ďalší význam celého projektu.

Okrem aktivizácie milovníkov železníc v Trnave a okolí vďaka mnohým serverom o železniciach a tzv. železničnej turistike a nostalgickým jazdám privedie kniha mnohých milovníkov železníc aj na miesta, kde táto raritná cukrovarská úzkorozchodná železnica premávala. V mnohých obciach sa totiž zachovali relikty a technické pamiatky, ktoré sa dodnes nepodarilo zlikvidovať. Trnavské úzkokoľajné železnice sú totiž skutočnou raritou. „Keď som prišiel v roku 1973 na táto cukrovarskú železnicu, bola silná vlečková prevádzka. Zo starej éry sme zachránili plány z roku 1917, ktoré boli v archíve cukrovaru. A ich skutočný význam sme zistili až vtedy, keď Tomáš Haviar prišiel s nápadom pripraviť takúto publikáciu,“ hovorí Bohuslav Kráľovič a pripomína ďalšiu raritu úzkorozchodných železníc. Na Katarínke pri Dechticiach robia pravidelné stretnutia pri tzv. lesnej železnici, ktorú chcú rozšíriť o vozňový park z tzv. pionierskej železnice, ktorá bola v trnavskom cukrovare v rokoch 1951 – 1957 a skončila v Bratislave v Petržalke pri propeleri. Fotografiu tejto železničky nedávno uverejnil aj fotograf Karol Kállay vo svojej knihe o Bratislave. V nasledujúcom čísle Noviniek z radnice vám prinesieme informácie o novej knihe, ktorá zaiste bude prvou lastovičkou sérii materiálov mapujúcich železnice Trnavy a okolia.

Zdroj: Novinky z radnice (Trnava), roč. XXIII., 2012, č. 2, marec 2012. 

Foto: -kpž-

Titulná snímka: Trnavský cukrovar na dobovej pohľadnici (výrez)