Stavba modelového nástupišťa

A tak napríklad drahé kryté ostrovné nástupištia boli budované len vo významných železničných uzloch, kde bola veľká frekvencia cestujúcich, resp. prestup cestujúcich. V minulosti boli ostrovné nástupištia – aspoň na sieti ŽSR - veľmi zriedkavé, čo s výnimkou koridorov platí viac menej aj v súčasnosti. Oveľa rozšírenejšie sú rôzne lacnejšie varianty nástupíšť – nekryté, bez podchodov. Ide predovšetkým o nástupištia postavené z betónových panelov, z prefabrikovaných dielcov (predovšetkým novšie stavby a koridory), jednoduché sypané nástupištia alebo nástupištia s betónovou obrubou. A práve posledne menované nástupištia budú hlavnou témou tohto článku.

Krátky popis

Použitý materiál a náradie

Základom pre stavbu nástupišťa sú dosky HPS (tabuľový polystyrén) hrúbky 2 mm (ak by ste sa rozhodli pre stavby vo väčších mierkach, bude vzhľadom na pevnosť celej konštrukcie potrebné použiť väčšie hrúbky) a profily Evergreen so štvorcovým prierezom cca 3x3 mm (pre iné veľkosti prierez treba prepočítať).
Ak máte k dispozícii stolnú kotúčovú pílku, je samozrejme možné požadované profily narezať s HPS dosky príslušnej hrúbky – pri stavbe som totiž zistil, že profily Evergreen majú relatívne dosť veľkú odchýlku v priereze a nie vždy sa jedná o štvorec (častejšie sa vyskytoval obdĺžnik) – okom je to badateľné, avšak len pri podrobnejšom skúmaní.
Vzhľadom na to, že HPS dosky sú skutočne lacné (cca 20 € na rozmer 1x2m – pri tomto rozmere postavíte skutočne množstvo stavieb, nielen nástupištia), rovnako ako plastové profily evergreen, celkové náklady na stavbu jedného kusu nástupišťa sa pohybujú okolo 1 € v závislosti od jeho dĺžky.

Súpis použitého materiálu a náradia:

1. HPS doska hrúbky 2 mm
2. Profily evergreen 3,2x3,2 mm EV186/1, objednať môžete napríklad v internetovom obchode Artol
3. Lepidlo – vyrobené z toluénu a odrezkov HPS (do menšej sklenenej fľaštičky od liekov si nalejete toluén a nahádžete odrezky z HPS – množstvo závisí od požadovanej hustoty lepidla. Necháte rozpustiť pár hodín, dní a poriadne premiešate)
4. Akrylátové farby – hnedá a čierna (môže byť aj syntetika, ale je zbytočne drahá a horšie sa s ňou pracuje)
5. Brúsny papier zrnitosti 60-80
6. Trojuholníkový alebo „V“ pilník – samozrejme modelársky (mini prevedenie)
7. Štetec – plochý – šírka od 3 do 5 mm
8. Odlamovací nožík alebo stolná kotúčová pílka
9. Modelársky štrk – my sme použili veľmi kvalitný a modelovo príjemný štrk od Poláka veľkosti H0 a TT – nákup napríklad na www.model-shop.sk.

Konštrukcia nástupišťa

Pred samotným popisom konštrukcie a stavby nástupišťa by som rád upozornil, že všetky náčrty a schémy sú v nasledujúcom PDF súbore:

Pred samotnou stavbou sme dlho rozmýšľali nad finálnym konštrukčným riešením – nosná konštrukcia je totiž viac menej identická ako u nástupišťa s betónovými panelmi. Negatívne skúsenosti s ich výstavbou (použili sme priame osádzanie betónových stĺpikov do koľajiska, následne betónových nosníkov, zložité vyrezávanie telesa nástupišťa a nakoniec osadenie panelov. Celý proces bol veľmi náročný na presnosť spracovania, výrobu šablón a vozňových pomôcok ako aj samotných dielov) nás presvedčili, že priama stavba v koľajisku bude „na nervy“ a tak sme sa rozhodli vyrobiť nástupištia ako bežnú samostatnú stavbu s následným osadením kompletne hotového dielu do koľajiska a finalizovaním štrkovania.

Konštrukcia nástupišťa je znázornená na obrázku 1. celá konštrukcia pozostáva z nasledovných celkov:

1. Nosná konštrukcia nástupišťa – vyrobená z HPS dosky 2 mm
2. Betónová obruba a betónové stĺpiky na ktorých je obruba uložená – hranol 3x3 mm
3. štrkové lôžko nástupišťa – vo veľkosti H0 sme použili štrk pre veľkosť TT, ale je možné použiť aj pre veľkosť N (frakcia pre sypané nástupištia je v skutočnosti o dosť menšia ako frakcia štrkového lôžka koľají). Farba použitého štrku je buď hnedá alebo tmavohnedá, resp. je možné si urobiť mix z rôznych odtieňov, ale určite nie je vhodné používať čierne alebo sivé odtiene
4. štrkové lôžko koľaje – klasicky podľa modelovej mierky, resp. podľa zvykov na danom koľajisku. Farba rovnako podľa zvykov na koľajisku, mala by sa však čo najviac podobať farbe štrku na nástupišti, by sme nevyrábali príliš veľké kontrasty. 

Rozmery uvedené nižšie sú určitým kompromisom, ktorým sa v modelárstve nevyhneme – rozdiely oproti prepočtu skutočnosti do modelovej veľkosti H0 totiž nie sú voľným okom badateľné a značne nám uľahčia prácu pri stavbe (napríklad výška nástupišťa nad TK je 300 mm, čo vo veľkosti H0 znamená 3,45 mm, my sme rozmer zaokrúhlili na 4 mm, ktorý nie je problém odmerať a odrezať ...). Šírka nástupišťa je počítaná pre osovú vzdialenosť koľají RocoLine, teda 61,6 mm. Veľmi dôležité je zachovať rozmer s1 (pre oblúky mierne upraviť podľa polomeru) – pri vzdialenosti menšej ako 5 mm už hrozí kontakt s časťami vozidiel (schodíky, ...), príliš veľká vzdialenosť zasa znižuje modelovosť.

Stavba nástupišťa

Jednotlivé diely pre stavbu sú rozkreslené na obrázku 2. Na tomto obrázku je zároveň schematicky nakreslený model, ako má vyzerať kompletne zostavená nosná konštrukcia nástupišťa. Rozmery jednotlivých dielov sú nasledovné:

Pri zostavovaní základnej konštrukcie nástupišťa vychádzame z nákresu na obrázku 3.
Prvým krokom je vyrezanie bočných dielov nástupišťa 1 (režeme buď klasickým odlamovacím nožom alebo na modelárskej kotúčovej pílke, po vyrezaní vyskúšame lícovanie dielov a prípadné nezrovnalosti upravíme), horného dielu nástupišťa 2, priečnych vystužovacích dielov 3, dištančných podložiek 4 a horných dielov nástupišťa v šikmej časti 5.
Na bočné diely 1 nalepíme dištančné podložky 4 vo cca 8 cm od seba a to tak, že podložky by mali byť zarovnané k spodnej hrane bočného dielu. Dištančné podložky nám následne umožnia ľahké a presné osadenie horného dielu nosnej konštrukcie nástupišťa, ktoré je trochu náročnejšie, keďže sa jedná o dlhé diely.
Po zalepení dištančných podložiek prilepíme k jednej bočnici horný diel nástupišťa a následne vlepíme priečne vystužovacie diely (kým lepidlo nezaschne, aby sme dosiahli pravý uhol medzi dielmi 1 a 2) a to v rovnakej vzdialenosti cca 8 cm od seba.
Následne na druhú bočnicu tiež vlepíme dištančné podložky tak, aby sa nekryli s priečnymi vystužovacími dielmi v hotovom celku a bočnicu prilepíme ku skompletovaným dielom. Celý postup je viac zrejmý z náčrtov a fotografií.
Zostáva vlepiť horný diel nástupišťa na šikmú časť. Keďže sa jedná o šikmú časť, je potrebné jednu kratšiu stranu tohto dielu zbrúsiť do uhla tak, ako je zrejmé z obrázku. Po úprave dielov 5 ich vlepíme do hotovej konštrukcie nástupišťa a overíme, či nevyčnievajú pod spodnú hranu. Tým máme celú základnú konštrukciu nástupišťa hotovú a nasleduje už len „povrchová“ úprava.
Aby sa nám neskôr nástupište dobre natieralo a následne patinovalo, celé ho z vonkajšej strany (bočnice a vrch nástupišťa) prebrúsime brúsnym papierom väčšej zrnitosti (60,80). Na brúsenie je dobré si vyrobiť jednoduchú pomôcku – kúsok zvyšnej dosky HPS s rozmermi cca 5x10 mm použijeme ako základ, na ktorý obojstrannou lepiacou páskou prilepíme brúsny papier a orežeme. S takouto pomôckou bude brúsenie nielen oveľa jednoduchšie, ale aj presnejšie a umožní nám jednoducho zarovnať prípadné nerovnosti na hranách alebo nerovnosti vzniknuté vytlačením lepidla pri samotnom lepení.

Konštrukciu nástupišťa zatiaľ odložíme a pustíme sa do výroby betónovej obruby a stĺpikov. Toto je tá náročnejšia a hlavne zdĺhavejšia časť práce. Doplnkové obrázkové informácie sú na obrázku 4 a 5.
Najskôr si pripravíme diely obruby nástupišťa. Tie vyrobíme tak, že najskôr si na niekoľko hranolov 3x3 mm postupne nanesieme čiary vo vzdialenosti 11 mm. Odporúčam zlepiť krycou maliarskou páskou viacero hranolov spolu a pravítkom s kolmicou čiary kresliť na viacero hranolov naraz. Následne z jednej alebo z oboch strán zrežeme zvyšok hranola, ktorý zostal po nakreslení poslednej čiary tak, aby celková dĺžka hranola bola násobkom 11 mm.
Keď máme čiary hotové, trojuholníkovým alebo „V“ pilníkom začneme robiť mierne zárezy z troch strán hranolu. Týmito zárezmi imitujeme spájanie prefabrikovaných dielcov pri výstavbe skutočného nástupišťa.
Pri tejto práci sa musíme obrniť trpezlivosťou a nikam sa neponáhľať, aby výsledok stál za to.
Keď máme „spoje“ vybrúsené, brúsnym papierom zbrúsime hrany hranolu – jednu trošku viac (to je nástupištná hrana), ostatné len mierne. Nakoniec prebrúsime všetky strany hranolu brúsnym papierom pre zdrsnenie povrchu podobne, ako to bolo pri konštrukcii nástupišťa a konce hranolu zbrúsime do šikma (imitácia spoja dvoch dielcov). Po prebrúsení strán hranola opätovne pilníčkom prebrúsime jednotlivé zárezy, aby sme odstránili prach z brúsenia strán a hrán zo zárezov.
Nasleduje prilepenie nástupištých hranolov ku konštrukcii nástupišťa. Tu je menší problémik spojený s tým, že hranoly nástupišťa musíme lepiť 1 mm nad hornou stranou konštrukcie nástupišťa – kvôli neskoršiemu zaštrkovaniu. Ale aj s tým si jednoducho poradíme – z plastovej doštičky, HPS alebo kartónu hrúbky 1 mm vyrežeme podložku širokú cca 10-12 mm (mala by byť užšia ako konštrukcia nástupišťa aby sa pri lepení obruby neprilepila) a čo najdlhšiu (500 – 600 mm).
Hranoly nástupišťa potom lepíme nasledovne : konštrukciu nástupišťa si položíme na stôl alebo pracovnú podložku hore nohami, pričom ju vypodložíme dielom hrúbky 1 mm. Tým dosiahneme to, že horná strana nástupišťa je 1 mm od pracovnej dosky. Následne lepíme hranol nástupišťa tak, že je úplne na doraz na pracovnej doske. Po zlepení a odstránení podložky je hranol nástupišťa presne 1 mm nad hornou stranou nosnej konštrukcie. Pre lepšie znázornenie je postup nakreslený na obrázku 4, pričom šípky naznačujú smer tlaku pri lepení pre dosiahnutie optimálneho zarovnania dielov.
Treba dávať pozor aj na správne otočenie hranolov – aby strana, kde nie sú zárezy smerovala hore a zároveň aby najviac zbrúsená hrana bola na spodnej strane vzdialenejšej od nosnej konštrukcie.
Keď sú hranoly betónovej obruby nalepené, tak nalepíme obrubu aj na šikmú časť – je samozrejme potrebné ale koniec hranolu zbrúsiť tak, aby lícoval s vodorovnou časťou. Lepenie v tomto prípade vykonávame od oka bez pomôcky – jedná sa o malú dĺžku a nie je to problém správne umiestniť aj bez pomôcky. Odrezanie spodnej prečnievajúcej časti vykonáme pri zrezávaní stĺpikov (viď obrázok 5).

Poslednou prácou pri montáži nástupišťa je nalepenie nosných betónových stĺpikov. Tu sme tiež robili pár pokusov, kým sa nám podarilo nájsť optimálnu, rýchlu a hlavne presnú metódu.
Priame vyrezanie a tvarovanie stĺpikov požadovanej dĺžky neodporúčam, lebo je to vzhľadom na ich požadovanú dĺžku cca 5 mm riadne piplavá práca, nehovoriac o tom, že ani s presnosťou to nemusí byť ideálne (aj na kotúčovej píle dochádzalo k „zárezom“ keď sa diely oddeľovali od hranolu) a rovnako je problematické ich zarovnanie
Najskôr si samozrejme pripravíme hranoly, z ktorých budú stĺpiky vyrobené. Úprava hranolov je veľmi jednoduchá – dve pozdĺžne hrany mierne zbrúsime (tie budú na vonkajšej strane) aby sme nemali nerealistické ostré hrany. Následne všetky strany hranolu prebrúsime brúsnym papierom.
Keď máme hranoly pripravené, tak ich narežeme na cca 5-7 cm kusy. Je dobré mať pripravených aspoň 20 takýchto kusov, aby sme sa neskôr pri práci veľmi nezdržiavali.
Ak máme diely betónových stĺpikov pripravené, začneme ich lepiť tak, že stred stĺpika je v mieste zárezu na obrube nástupišťa. Dorovnanie do pravého uhla vykonáme akýmkoľvek pravouhlým pravítkom.
Po zalepení všetkých prichystaných kusov následne vykonáme zrezanie stĺpikov podľa spodnej hrany nosnej konštrukcie. Tým, že sme si pripravili viac kusov môžeme zrezávanie vykonávať bez dlhšieho čakania, lebo prvé stĺpiky už budú určite dobre prilepené a ako budeme postupovať, bude lepidlo schnúť aj na ostatných. „Odrezky“ zo stĺpikov následne začistíme a pokračujeme ďalej až kým takto nezrežeme celé diely, ktoré sme si prichystali. Po ich „minutí“ si pripravíme ďalšie 5-7 cm kúsky a pokračujeme.
Postup je dobre viditeľný aj na priložených fotografiách – tam sú odrezky rôznej dĺžky, lebo boli postupne prirábané aj ďalšie, resp. nie vždy vyšli na lepenie všetky.
Po dokončení a zrezaní stĺpikov máme celé nástupište hotové a zostáva len povrchová úprava.

Povrchová úprava nástupišťa

Povrchová úprava pozostáva z farbenia a zaštrkovania nástupišťa.
Ako prvé príde na radu farbenie.
Celý vrch a bočné strany nástupišťa, ktoré budeme štrkovať natrieme tmavohnedou farbou, aby po zaštrkovaní nepresvitala biela farba HPS. Farbenie je vhodné vykonávať zriedenou akrylátovou farbou, pričom postačuje jeden náter. Tým, že sme povrch nástupišťa zbrúsili tak farba má dobrú priľnavosť a rýchlo zasychá.
Nasleduje nafarbenie betónovej obruby a stĺpikov. Tu je na rozhodnutí modelára, akú farbu použije. Môže použiť svetlosivú (farba betónu), alebo tmavšie sivú patinovanú mierne hnedou. My sme použili stredne tmavú hnedú farbu imitujúcu roky používané a tým pádom znečistené hrany nástupišťa.
Pred natretím obruby je vhodné si premyslieť, aké zvýraznenie nástupištnej hrany chceme použiť a akou farbou. Najčastejšie sa používala farba biela, ale je možné použiť aj farbu žltú. Rovnako zafarbenie je možné viacerými spôsobmi – celý diel obruby zvýraznený, resp. je zvýraznená len hrana, horná časť, ....
Podľa toho, aké zvýraznenie hrany nástupišťa sme si zvolili tak hnedú farbu nanášame na každý stĺpik a na každý druhý diel obruby, resp. na každý diel. Časť betónovej obruby, ktorá má byť biela nenatierame, budeme ju len patinovať. Celé natieranie je možné štetcom vo viacerých vrstvách, čím docielime efekt nerovnomerného pokrytia farbou (čo je v tomto prípade žiadúce) – nenatierame však „hala-bala“, aby to zasa malo fazónu reálne zašpineného dielu. Mieru špinavosti a tým pádom aj počet a farbu vrstiev si každý zvolí podľa vlastnej chuti, ale v zásade platí, že v jednej stanici by mali byť nástupištia viac mnej rovnakej farby.
Samotné biele zvýraznenie obruby sme robili jednoducho – čistulinká biela nevyzerala prirodzene, tak sme ju pomocou vatových tyčiniek a hnedej farby „zašpinili“ – vo dvoch vrstvách.
Po farebnej úprave nástupišťa nasleduje posledný krok – zaštrkovanie. Zaštkovanie sme vykonávali najjednoduchšou metódou – natretie hornej strany nástupišťa Duvilaxom (trošku hrubšia vrstva) a následným zasypaním štrkom (malej frakcie). Štrk sme trochu popritláčali a následne zosypali späť do nádoby so štrkom. Lepenie – keďže HPS je nesavý materiál - odporúčam vykonávať zeleným Duvilaxom – je síce o trochu drahší ako klasický modrý, ale určite bude držať lepšie.

Osadenie nástupišťa

Po dokončení povrchovej úpravy nástupišťa nasleduje už len posledná časť – osadenie do koľajiska. Pri osadení je vhodné si na podkladovú dosku načrtnúť vodiace čiary rovnobežné s koľajou 5 mm od konca pražcov (rozmer s1), ako aj vodiace čiary prechodov cez nástupište a na tieto potom nástupište osadiť. Lepenie je už na zvážení modelára – buď zeleným duvilaxom alebo na obojstrannú lepiacu pásku.
Po osadení (a lepení duvilaxom) je vhodné nástupištia zaťažiť a nechať dobre preschnúť (najlepšie 24 hodín). Následne sa môžeme pustiť do štrkovania koľají a prechodov medzi jednotlivými nástupišťami (šikmé obruby sa „stratia“ v štrku). Nezabúdajme, že pri použití týchto nástupíšť sa nemusí používať zaštrkovanie až po temeno koľaje z vonkajšej strany ale len po hornú úroveň pražcov (viď prierez na obrázku 1 ako aj fotografie osadeného nástupišťa), pričom štrk pri nástupišti by mal siahať do takej výšky, aby zo stĺpikov bolo vidno len malú časť.

Záverom

Dúfam, že tento návod Vám trochu pomôže pri stavbe a zveľaďovaní Vášho koľajiska. Stavba je skutočne relatívne jednoduchá, aj keď trochu náročnejšia na čas a trpezlivosť. Prípadné drobné nedostatky v práci sú v tomto prípade akceptovateľné, nakoľko ani v reálne nie je možné príliš často vidieť dokonale vyrovnané a symetrické nástupištia.
Akékoľvek otázky alebo pripomienky môžete písať do diskusie pod článkom alebo priamo do príslušnej diskusnej témy vo fóre na tejto stránke. Prajem veľa trpezlivosti, presnú ruku a radosti z hotového nástupišťa.