La Pequeña Helvecia - Malé Švajčiarsko

Spomenutá okľuka je pomerne veľká, technicky vzaté. V osemdesiatych rokoch žil v Švajčiarsku pán Franz Ulrich, zaoberajúci sa obchodom. Okrem toho to bol náš človek a na svojom pozemku si postavil vlastnú miniatúru železnice, ktorú mienil prevádzkovať verejne. Lenže patričný kantonal/federal Amt mu jeho zámer oficiálne neodobril, čiže nezískal licenciu na prepravu osôb. Toto a niekoľko ďalších problémov vyriešil prevezením potrebnej techniky do svojho nového pôsobiska, kde svoju železnicu postavil opäť.

La Pequeña Helvecia - posun © Tomáš Votava

Ťažko povedať, či miestny "Drážny úrad" je benevolentnejší a či tu vôbec existuje, jeho malá železnica aj s celým areálom tu proste je a jazdí. Asi by som sa nezaoberal kohosi záhradnou železnicou, nebyť ambicóznosti tohoto dielka s dľžkou približne 3km a prevýšení 120m s niekoľkými stavebnými odkazmi na tu známe diela. Malé Švajčiarsko sa jej nehovorí nadarmo, o svoj titul sa veľmi usilovne snaží niekoľkými počinmi. Do podvedomia širšej odbornej verejnosti sa žiaľ asi nedostane, leží totiž pri jazere Arenal, v blízkosti rovnomennej občas aktívnej sopky, v Kostarike, teda v strednej Amerike. O čo presne ide? Pri ceste okolo jazera sa nachádza hotel Los Heroes, v miestnom prostredí trochu divná stavba aj s celým areálom okolo seba prevedená v akomsi kantonálnom duchu.

Arenal - hotel Los Heroes © Tomáš Votava

Všetko presne sedí, len znalec by asi odhalil oveľa veselšiu kvetenu v kvetináčoch dookola oproti originálu. Stanica dráhy je vpravo nad hotelom, lístky treba kúpiť na recepcii po 10,- USD. Stanica samotná je pojatá trochu ambicióznejšie, než sa používa, čo je nástup a výstup. Na peróne je dokonca zvonkové návestidlo, vyzerá ako originál import z Rétskej dráhy a je to široko-ďaleko jediné návestidlo. Vlaky samotné sú dva, my sme šli zeleným, k dispozícii je ešte čosi ako Glacier expres.

La Pequeña Helvecia - La Expresso Glacierro © Tomáš Votava

Prudko kľudným tempom nás ťahá stroj Diema DL 20 na rozchode 600mm. Onedlho po štarte míňame kostolík, taktiež švajčiarsky. Keďže za tunelom ho míňame opäť zhora, mám podozrenie, že predstavuje kostol in Wassen na Gotthardskej dráhe. Tunely sú tu dva, ani jeden stavebne nutný, proste musia byť- je to také švajčiarske. Do druhého tunela sa takmer vchádza z viaduktu v oblúku a nebyť niekoľkých (asi 10) drobných odlišností, porovnanie s Landwasser Viaduktom sa proste natíska samo.. Vlak stúpa ďalej medzi lúkami, výhľad na Alpy nahrádza sopka Arenal s vrcholom notoricky schovaným v oblakoch. Prejdeme nepoužívanú výhybňu a blížime sa k hlavnému architektonickému skvostu tejto dráhy. Je ním nie "čosi ako", ale takmer úplne dokonale vyvedený špirálový viadukt v Brusiu.

La Pequeña Helvecia - Brusio viadukt © Tomáš Votava

Vždy ma bude fascinovať, ak si niekto dokáže postaviť čosi takéto. Pokiaľ dáte hľadať špirálové viadukty, tento zvykne byť (v serióznych prehľadoch) uvádzaný za tými niekoľkými na svete. Je to betónová stavba a naozaj slúži pre stúpanie trate v tomto úseku. Neďaleko za ním prichádzame na miestnu úvrať. Keďže to nie je až tak švajčiarske, bude sa zrejme jednať o reminiscenciu na Vychyľovku. Lokomotíva nás obehne a už sa blížime do vrcholovej stanice, kupodivu podzemnej. Na prvý pohľad na nerozoznanie od konečnej Jungfraujoch.

La Pequeña Helvecia - konečná © Tomáš Votava

Sme jediní cestujúci a návštevníci hore, náš výhradne španielsky hovoriaci lokführer musí odomknúť reštauráciu a stáva sa barmanom. Reštaurácia je opäť odpohľadu mierne naddimenzovaná a je to jediná otáčajúca sa reštaurácia v Kostarike. Mechanizmus otáčania stolov zapne barman/rušnovodič po príchode, takže pohľad na okolitú krajinu máme kompletný. Len to na stykoch trochu rachotí, jazdná dráha stolov je v podobnom veselom stave, ako železničná trať vonku. Pokiaľ to nerozlieva kávičku, je to v poriadku. Mimochodom- káva je v tejto krajine dobrá. Tým myslím kdekoľvek, čokoľvek a do čohokoľvek vám nalejú ako kávu, bude to úplne v poriadku. V kľude si dopijeme a môžme sa vydať na veselú spiatočnú jazdu. Prebieha v rovnakej réžii, len na úseku po úvrať to pre zjednodušenie rušňovodič odcúva, čím si ušetrí dva posuny. Pri rýchlosti tu dodržiavanej to nie je naozaj problém.

La Pequeña Helvecia © Tomáš Votava

Vagóniky, nesúce jasné znaky domácej výroby sú poprepájane tlakovými hadicami a možno vidieť aj brzdy, či však niečo z toho pracuje nedokážem odhadnúť. Len dodatočne ľutujem, že som si občas nevyskočil kvôli nafoteniu vlastného vlaku, cvik inde nerealizovateľný. Niektoré koľajové styky by potrebovali trocha servis a sú prechádzané štvrťkrokom. Rušnovodič pre radosť v tuneloch zvoní ako najviac môže. Po dojazde sa z neho stáva aj mechanik a venuje sa za stanicou lokomotíve. Celý výlet zaberie aj s kávou asi dve hodiny a myslím, že vylepší náladu nielen typickému uživateľovi týchto stránok. Kostarika nieje krajina, kam sa jazdí kvôli železniciam, čiastočne ich však aj tu možno vidieť. Niekoľko rokov sa tu opäť prevádzkuje prímestská doprava v okolí San Jose na miestnom 1067mm rozchode za pomoci motorových jednotiek Apollo 2400 zakúpených v Španielsku. (upravených z 1000mm)

San José, estación Atlantico - každú polhodinu vyráža vlak smer Heredia © Tomáš Votava

V rámci ponevierania sa po meste sme aspoň zdokumentovali dopravu štátneho dopravcu Incofer pri stanici Atlantico, odkiaľ sa v špičke jazdí v polhodinových intervaloch smer Heredia. Je to primerane obľúbené, v touto dobou je na cestách mesta značne pribrzdený pohyb, čo vlak elegantne rieši. Taktiež poteší pohľad na obnovenú železnicu, v našich podmienkach nie tak častý. Trochu dokumentácie som si dovolil do galérie, pohyblivé obrázky tu:

Odkazy:

1. Die kleinste Schweiz der Welt 
2. A Swiss mountain railway in Costa Rica
3. Franz Ulrichs «kleine Schweiz» in Costa Rica
4. Une Suisse sous les tropiques

Titulná snímka: Brusio viadukt © Tomáš Votava