Železničné nehody na Slovensku - V hlavnej úlohe Mn 8403

     Noc z 26. na 27. januára 1957 mala v Podunajskej nížine nevľúdnu tvár. V rovinatej oblasti medzi Dunajskou Stredou a Bratislavou to konkrétne znamenalo štyri stupne pod nulou a hmlu takú hustú, že viditeľnosť klesla približne na 10 metrov. Železnica však podobné prekážky nepozná. Neriadi sa totiž počasím, ale grafikonom vlakovej dopravy, ktorý v nočnej službe počítal aj s manipulačným vlakom Mn 8403 Komárno – Bratislava.

     Parný rušeň 423.0152 ho do stanice Kvetoslavov doviezol o 00.28 h. Z dnešného pohľadu to znie skoro neuveriteľne ak dodáme, že jeho záťaž v čase príchodu pozostávala z 50 nákladných vozňov, pričom ich počet sa bude dokonca ešte zvyšovať! Rušňovodič Ignác s kuričom Imrichom za asistencie vlakovej čaty sa pustili do posunu, ktorý za daných podmienok, kedy nebolo vidno prakticky ani na krok, prebiehal viac než obozretne.

     Práca spočívala v dobratí 13 vozňov, takže súprava vlaku Mn 8403 sa rozrástla na neuveriteľných 63 vozňov, alias 787 ton. Po skončení posunu bola ako tradične vykonaná úplná skúška brzdy s výsledkom dobrým, takže nič nebránilo jeho odchodu do Nových Košarísk. Čelné lampy na rušni svietili v poriadku, rýchlomer správne ukazoval rýchlosť, avšak nezaznamenával ju na rýchlomernej páske.

     Vlak sa pohol na trať o 01.50 h, ale vzhľadom na počet vozňov a traťové pomery sa rozbiehal s veľkou námahou. Napriek snahe rušňovej čaty sa mu za stanicou podarilo nabrať rýchlosť iba 7 km/h, ale podstatné bolo, že sa hýbal vpred. V nočnom čase neznamenal prekážku v doprave, ani keď prekračoval cestovné časy – jeho prvoradá úloha totiž spočívala v odvezení všetkej záťaže. Rušňovodič dával pred priecestiami včas a riadne výstražnú zvukovú návesť, hoci počet automobilov na cestách sa v danom čase a počasí rovnal takmer nule, ale bolo to potrebné práve kvôli zníženej viditeľnosti.

Budova zastávky Miloslavov, 30. 9. 2011. Autor: MAYO.

      Rušňová čata preto sledovala trať so zvýšenou opatrnosťou, ale stíhali sa venovať aj svojmu stroju, aj keď... Kvôli ťažkému chodu poklesol tlak pary, pričom ho kurič nie celkom stíhal dopĺňať, ale aj napriek tomu sa jazda vlaku „stabilizovala“. Cestovný čas z Kvetoslavova po nákladisko-zastávku Miloslavov síce hovoril niečo o 15 minútach, ktoré sa dnes isto-iste nepodarí dodržať, ale na priamom úseku sa manipulák postupne rozbiehal a na miernom spáde pred Miloslavovom sa rozbehol na, v danom momente peknú, dvadsiatku.

     Mn 8403 mal v Miloslavove prechodiť, takže rušňovodič Ignác si ťažko nadobudnutú rýchlosť hodlal udržať a podľa možnosti ju v ďalšom úseku ešte zveľadiť. V úrovni výhybky č. 2 na odchodovom zhlaví sa však ručička na manometri pobrala smerom k nule, ako sprievodný znak samočinného zastavenia vlaku. „Sotva sme sa pekne rozbehli a už zasa stojíme“, pomyslel si rušňovodič, ktorý sa domnieval, že niekde v súprave sa roztrhla brzdová hadica. Z okna služobného vozňa sa vyklonil aj vlakvedúci a tiež sa zaujímal o dôvod neplánovaného zastavenia. Ignác mu odpovedal, že isto musela niekde hadica prasknúť.

     Vlakvedúci teda vystúpil z vozňa a pobral sa pešo popri vlaku, aby sám zistil a prípadne aj odstránil závadu, ktorá bráni vlaku v ďalšom pohybe. Ako postupoval v hustej hmle smerom dozadu, svietil si pod nohy služobným lampášom, ktorý síce veľa nepomohol, ale lepší aspoň taký pomocník ako žiadny. Syčanie stlačeného vzduchu ho spoľahlivo doviedlo až ku 20. vozňu, ktorým prekvapivo vlak končil. Zvyšok súpravy je preč a z voľne visiacej hadice posledného vozňa uniká vzduch. Zatvoril teda brzdový kohút a pokračoval vo svojej púti, aby pohľadal aj zvyšnú časť svojho vlaku.

     Nemusel ani dlho hľadať, keďže zhruba po 20 metroch uvidel pred sebou obrysy vykoľajených vozňov, sčasti nahromadených na sebe. Kvôli tme a hmle celý rozsah nehody nevidel a ani ho bližšie neskúmal z obavy, aby sa na neho niečo zvrchu nezrútilo a odobral sa zobudiť pracovníčku v nz Miloslavov. Tú potom požiadal, aby ho pustila k telefónu a prostredníctvom neho vykoľajenie oznámil výpravcom susedných staníc, vyžiadal pomocný vlak a informovanie železničných orgánov.

     Rušňovodič Ignác, keď mu po uzavretí koncového kohúta stúpol tlak v priebežnom potrubí a chvíľu sa nič nedialo, zapískal najprv návesť „Povoľte brzdy úplne“ a skúsil súpravu vlaku popotiahnuť. Keďže však žiadnu návesť od vlakvedúceho nedostal, asi po 2 až 3 metroch znova zastavil. Predpokladal, že závada bude zrejme vážnejšia, možno odtrhnuté tiahlo, vzal preto kladivo a odobral sa dozadu za vlakvedúcim. Spoločne potom popozerali vykoľajené vozne a dumali nad príčinou vykoľajenia.

     Na 20. vozni (radu Vtr), ktorým sa končila predná časť súpravy, našli na pravej strane ohnutý a rozlámaný schodík, čo si nevedeli vysvetliť, nakoľko vozeň preberali v Orechovej Potôni v úplnom poriadku. Vykoľajenie tak pre nich zostávalo zatiaľ záhadou. Po čase objavili ešte na vchodovej výmene č. 1 narazenú hrotnicu a na vykoľajenom vozni Ndk chýbajúci ložiskový domček, ale rozumné vysvetlenie stále chýbalo.

Po pravej strane bývala kedysi manipulačná koľaj nz Miloslavov (30. 9. 2011). Autor MAYO.

      Potom sa obaja vrátili k prednej časti vlaku a po dohode s výpravcom stanice Nové Košariská o 03.15 h odišiel predný diel s 20 vozňami do Nových Košarísk. Vlakvedúci sa potom s pomocným vlakom vrátil na miesto vykoľajenia a počas opätovnej prehliadky nákladiska a trate spolu so zamestnancami sa dozvedel, kde bol „pes zakopaný“.

     V čase, kedy vlak Mn 8403 prechádzal cez nechránené priecestie v km 22.505, teda asi o 02.00 h, narazil do jeho boku osobný automobil. Vodič sa nevenoval dostatočne riadeniu a trafil so svojim autom 20. vozeň, na ktorom polámal už spomínaný schodík. Vodič pri náraze vypadol z auta von a utrpel ťažký úraz na nohách.

     Poškodený automobil sa následne dostal pod 21. vozeň radu Ndk, ktorý sa nadvihol, máličko odsunul mimo os koľaje, ale vďaka pevnému spojeniu skrutkoviek nedosadol na podvaly a štrkové lôžko. Susednými vozňami bol takpovediac „nesený“ tesne nad koľajou a zároveň ťahal so sebou aj zacviknutý automobil. Ten, respektíve čoskoro už iba jeho vrak, bol vlečený na vzdialenosť 4 kilometre (!), v priebehu ktorej sa z rozbitého vozidla uvoľňovali jednotlivé súčiastky.

     Takto bolo auto rozhádzané v celom úseku trate, striedavo medzi koľajnicami alebo mimo trate. Vykoľajený vozeň Ndk bol „nesený“ zväčša vo vzduchu, ale občas narážal na vyčnievajúce časti zvršku na priecestiach alebo do štrkového lôžka. Až počas jazdy cez výhybku č. 1 v Miloslavove, po náraze na hrot odchýlenej hrotnice, sa vykoľajil úplne a vlečený mimo prechodový prierez narazil do odstavených vozňov na vykládku, pričom posledný z nich bol takto pretlačený cez výkoľajku a vykoľajil prednou osou. Vytvoril tým prekážku, ktorá spôsobila vykoľajenie nasledujúcich 3 vozňov v súprave vlaku 8403: Vtu 485 866, Vtr 401 690 a Vtu 481 520, rozvesenie vlaku a jeho samočinné zastavenie. A zvyšok už poznáme.

     Snáď ešte toľko, že vodičovi auta, ktorý si pri nehode spôsobenej vlastnou neopatrnosťou vážne zranil nohy, neostávalo iné, ako sa po rukách doplaziť k prvému obytnému domu za traťou a volať o pomoc. Obyvateľ domu mu potom zastavil na ceste prvé osobné auto, ktoré ho odviezlo do Šamorína, odkiaľ bol sanitkou prevezený do nemocnice v Bratislave.

     Pri nehode teda vykoľajilo celkovo 5 vozňov, na ktorých vznikla škoda asi 7000 Kčs. Ďalšia škoda vznikla na obidvoch výkoľajkách v nz Miloslavov a výmenovej zámke výmeny č. 1. Na zvršku bolo poškodených niekoľko upevňovacích vrtúľ a v mieste nárazu na hrotnicu musela byť koľaj smerovo a výškovo úpravená (bola však zjazdná). Škoda na zvršku činí asi 1000 Kčs. Vlaková doprava bola prerušená do 12.08 h.

     Priložené fotografie zaznamenávajú inú, omnoho vážnejšiu „priecestnú“ udalosť z trate Komárno – Dunajská Streda – Bratislava na prelome 1950-tych a 1960-tych rokov. Tesne pred Vianocami, vo štvrtok 22. decembra 1960 o 21.55 h došlo k nehode na nechránenom priecestí v km 51.020 medzi stanicami Hroboňovo a Dunajská Streda.

     Bulharský nákladný automobil si zhodou okolností za terč vybral opäť manipulačný vlak Mn 8403 a znova išlo o náraz do jeho boku. Tentoraz však bočný zásah schytal priamo rušeň 456.170 z depa Bratislava východ, ktorý sa vykoľajil všetkými nápravami, za ním následne aj tender 726.070 a ďalších 9 vozňov. Tie sa nielen nahromadili na seba, ako vidno z fotografií, ale zároveň vážne poškodili trať na zhruba sto metrovom úseku.

     Vodič auta, bulharský občan a zároveň vinník nehody zahynul na mieste nehody. Jeho kolega, s ktorým sa pri riadení vozidla striedal, podľahol svojim zraneniam po prevoze do nemocnice. Ľahké zranenia utrpel v služobnom vozni vlakvedúci a sprievodca vlakov. Tender parného rušňa a všetkých 9 vykoľajených vozňov bolo určených na zrušenie. Škoda na rušni, vozňoch, železničnom zvršku, telegrafnom vedení a prepravovanom tovare činila 522 905 Kčs. Doprava bola prerušená do 18.45 h nasledujúceho dňa, pričom osobná doprava v úseku Dunajská Streda – nz Blažov bola nahradená autobusmi.

Použitá literatúra: spisový materiál, pamätná kniha žst Dunajská Streda.