Ráno v Košiciach

Najprv som si odfotil odchádzajúci rýchlik, ktorý ma do Košíc doviezol. Prekvapením pre mňa bolo, že v Košiciach sa už nekoná preprah rušňov a do Prešova tak pokračovala 754.069, ktorá ho dotiahla už zo Zvolena. Na 3. nástupišti košickej stanice ostali 671.010 s osobným vlakom do Lipian a 163.123 v čele osobného vlaku do Popradu.

O pár minút už zasnežené návestidlo dovolilo odchod aj osobnému vlaku v stope predchádzajúceho rýchlika a posledná z nových elektrických súprav sa dala do pohybu.

Po jej odchode som sa rozhliadol a pri druhom nástupišti som zazrel pekného zeleného peršinga 163.109. To sa už ale z opačnej stany valil osobák z Liptovského Mikuláša. Na čele blonski peršing 163.101.

Potom sa dostali k slovu pražské rýchliky. Najprv sa do stanice vlnil EN 445 Slovakia a hneď za ním R 443 Šírava. Prvý so slovenským strojom 163.055, druhý s najbrtom 162.054. Medzitým do stanice vošiel aj osobák z Lipian, tvorený pantografom 460.045-46. Zatiaľ v pôvodnom nátere a v pôvodnej dĺžke. Musím fotiť, kým ešte sú!

Pri fotení najbrta, ktorý vykonával posun s dvomi lôžkovými vozňami na 3.nástupišti, som si v diaľke všimol v tupíku zaparkovaného súkromníka. Ak ma oči neklamú bola to 121.068. Keby nebolo toľko snehu, možno by som sa aj vydal na jeho bližší prieskum. A tak som si cvakol iba krabicu 812.025 s trochu divnou cieľovou stanicou na displeji. Presúvala sa však do depa.

Po peróne sa zase pomalým krokom presúval neoficiálny operený symbol Košíc. Potom som sa konečne dočkal aj rušňa, ktorému bielo-červená katastrofa s názvom blonski nehrozí. Potešila ma totiž dvojička 131.003/004.

Medzičasom som začal pociťovať následky známeho košického vánku. Pobral som sa teda do vestibulu stanice zohriať sa a pozrieť sa, čože nás to pri vstupe do Európskeho hlavného mesta kultúry čaká. Napriek tomu, že týmto podchodom je na východe východ stále zakázaný.

Prahatron je stále ten istý, ale hodiny pod ním sa už modernizácie dočkali. Rovnako aj priestory pod hodinami. Namiesto vyprázdnenia v bývalých záchodoch sa po novom môžete naplniť v novučičkom bistre. To pohľad nad hodiny je už horší. Rekonštrukcia horného poschodia je v plnom prúde.

Rovnako je na tom ľavá polovica vestibulu, kde som za plotom zbadal.... vidím dobre...? žeriav!!! Žeby bol už břeclavský bager na koľajach prekonaný košickým žeriavom vo vestibule?

V pravej časti vestibulu sú založené zrejme základy niečoho budúceho, ktoré dočasne slúžia ako odpadkový kôš. Naozaj prívetivé privítanie v hlavnom meste. Aj keď „iba“ kultúry...

Keď som sa dostatočne zohrial vybral som sa druhým podchodom opäť na nástupište. Po ceste som objavil novučičké záchody. Za 50 centov vás na nich pustí automat. A neskúšajte ho podviesť (akože dvaja za jednu cenu), neskutočne totiž potom pípa!

Výstup do zimy nebol zbytočný, pretože na R 443 už bol pristavený najnovší zázrak techniky z Vrútok s číslom 361.004. Železničiari ale asi dobre vedia čoho je schopný, pretože na pomoc (alebo pre istotu?) pred neho pripojili aj rokmi overený stroj 163.050.

Potom som sa už musel po príjemne strávenej hodinke a štvrť na stanici odobrať za svojimi povinnosťami. Pre niekoho, kto dennodenne prechádza košickou stanicou sú vyššie uvedené a popisované veci bežnou rutinou. Zvyšok Slovenska, Čiech a Moravy však možno rád uvíta zopár čerstvých, i keď nie vždy celkom kvalitných fotografii, z miest, kde sa bežne nedostane.

Autorom všetkých fotografii som ja a boli urobené vo štvrtok 21.2.2013 na stanici v Košiciach.