M 240.0 alias 820 na Slovensku (1)

Sériová výroba týchto motorových vozňov, označených už M 240.0 sa rozbehla v roku 1963. Ich vývoju a technickému popisu sa venoval už Zbyňek v Atlase lokomotiv, preto môžeme prejsť priamo k načrtnutej téme. Prvý vyrobený kus s poradovým číslom 001 síce zostal za riekou Moravou, ale hneď ďalšie stroje sa vydali na Slovensko - do "boja" za kvalitnejšiu osobnú dopravu na miestnych tratiach.

Ako prvý vítajú M 240.002 v Prešove, s dátumom prevzatia 10.8.1963. Koncom augusta sa k nemu do Popradu pridružujú aj M 240.003 a 004. Ďalšia trojica, M 240.014-016, prichádza koncom októbra 1963 opäť do Prešova. O mesiac neskôr uzatvárajú dodávky pre Prešov čísla 025 a 026, nakoľko nasledujúce singrovky smerujú v decembri 1963 svoje kroky už inam: 032 a 038 do Spišskej Novej Vsi, a 036, 037 do Leopoldova (Trenčianskej Teplej).

Najväčšie počty však zaznamenávame v roku 1964 a nové vozidlá sú dodávané výlučne do trojice vybraných rušňových diep: Spišská Nová Ves (Poprad), Zvolen (Tisovec) a Leopoldov (Tr. Teplá). Dodávky otvára trojica M 240.047-049 pre Trenčiansku Teplú a pokračuje motorovými vozňami M 240.058, 059 pre Tisovec, 060 pre Poprad, 069, 070 pre Tr. Teplú, 071, 080, 081 pre Tisovec, 082, 092-094, 0101-0103 pre Tr. Teplú, až si napokon v samom závere roka 1964 poslednú skupinu 0116-0119 rozkúskovala stará známa trojica diep nasledovne: 0116, 0119 Poprad, 0117 Tr. Teplá, 0118 Tisovec. Poslednou M 240-tkou dodanou z výroby sa stala M 240.0120, prevzatá 18. januára 1965 do depa Tenčianska Teplá. Bohužiaľ, práve ona sa zhodou okolností stala neskôr aj prvou zrušenou na našom území.

Dislokácia dodaných 35 ks na Slovensku je po zhrnutí nasledovná:

depo	inv.čísla	počet
Prešov	002-004, 014-016, 025, 026.	8 ks
Sp.N.Ves / Poprad	032, 038, 060, 0116, 0119.	5 ks
Leopoldov / Tr.Teplá	036, 037, 047-049, 069, 070, 082, 092-094, 0101-0103, 0117, 0120.	16 ks
Zvolen / Tisovec	058, 059, 071, 080, 081, 0118.	6 ks

Avšak už krátko po príchode do svojich domovských diep čakajú na niektoré stroje redislokačné "rošády", takže sotva sa ohriali a už sa sťahovali inam.

Jedným zo strojov, ktoré si na sklonku roka 1963 prevzalo depo Prešov, ale už krátko nato odovzdávalo ďalej, je aj M 240.025. Kolízia s automobilom dňa 23. 12. 1963 ho zastihla na novom pôsobisku. Jazdil už za depo Poprad a miesto nehody je Kežmarok. Snímka: archív MV SR.

Pôvodne, podľa odporúčania z Ministerstva dopravy v Prahe, mali nové M 240.0 slúžiť na celej sieti ČSD na výkonoch, ktoré boli dovtedy obsadzované motorovými vozňami M 262.0 tak, aby došlo ku zvýšeniu prevádzkovej zálohy dva-šesť-dvojek, ktorá bola na viacerých miestach príliš nízka. Východná dráha sa však uvedeného nedržala s odôvodnením, že v obvode Východnej dráhy nie je možné (resp. vhodné) novými M 240.0 nahradzovať výkony dovtedajších M 262.0.

Jedine v Prešove zaznamenávame pokus nasadiť tamojšie M 240.002-004, dodané na jeseň 1963, namiesto dva-šesť-dvojek na miestnej trati do Bardejova, Z dôvodu veľkého opotrebenia obručí sa však už po dvoch mesiacoch ukázala nevhodnosť tohto experimentu. Pre ďalšie dodané (014-016, 025 a 026) preto v Prešove nemali využitie, takže väčšina z nich ani nezasiahla do prevádzky, ale iba odstavené čakali na rozhodnutie, čo s nimi ďalej. Od novembra 1963 do februára 1964 sa tak prešovské dvesto-štyridsiatky postupne presúvajú do Spišskej Novej Vsi, resp. Popradu. Jediná M 240.002 zostáva o čosi dlhšie. Koncom októbra 1964 ministerstvo dopravy píše, že už netrvá na jej ďalšej skúšobnej prevádzke na pôvodnej trati (Prešov – Bardejov), kde sa zrejme skúšala s nejakými konštrukčnými úpravami (možno mazanie okolesníkov?), takže v novembri 1964 sa aj ona presúva do Popradu.

V Poprade, ktorý spadal pod Spišskú Novú Ves, boli M 240.0 pravidelne nasadzované na trate Poprad – Podolínec (úsek Podolínec – Plaveč bol odovzdaný do prevádzky až v novembri 1966) a Studený Potok – Tatranská Lomnica, vďaka čomu došlo k úplnému vylúčeniu parnej trakcie z osobnej dopravy na oboch spomenutých tratiach.

V materskom depe Spišská Nová Ves poslúžili taktiež na miestnych tratach, presnejšie na krátkych koncových lokálkach do Levoče a Spišského Podhradia, ako náhrada za dovtedajšie M 131.1. 

Ďalším miestom, kde sa nové motoráky nadlho udomácnili, sa stalo pobočné depo Trenčianska Teplá, patriace pod Leopoldov, pre ktoré Východná dráha už dávno požadovala zvýšenie počtu M 262.0. Singrovky tam nasadili na osobné vlaky na Považskej magistrále Leopoldov – Trenčianska Teplá – Žilina, ako aj na Vlárskej trati, a tratiach Nemšová – Lednické Rovne a Trenčín – Topoľčany.

Historická momentka z teplanského depa, na ktorej okrem personálu zapózoval aj motorový vozeň M 240.082 (prvá polovica 1970-tych rokov). Snímka: Emil Bajza

Okrem toho slúžili dvesto-štyridsiatky v menšom počte aj priamo v Leopoldove a v jeho strojovej stanici Trnava, odkiaľ vyrážali na železničné trate do Galanty, Kútov a Skalice.

Strojová stanica Tisovec nasadila novú posilu skúšobne na trati Brezno - Tisovec – Jesenské, vrátane náročného ozubnicového úseku medzi Pohronskou Polhorou a Tisovcom, s čím súvisí ďalšia zaujímavá kapitola v živote M 240-tok. Už v roku 1963 rozhodli ČSD, že odskúšajú vhodnosť týchto vozidiel pre použitie v osobnej doprave na sklonovo náročných ozubnicových tratiach Tanvald – Kořenov a Tisovec – Pohronská Polhora. Skúšky v Čechách, na kořenovskej trati, prebiehali v júni 1964. Výsledky boli priaznivé a tak sa na základe poznatkov rozhodlo o použití M 240.0 na oboch ozubnicových úsekoch, ale až po vykonaní predpísaných úprav priamo u výrobcu v Studénke.

Pre Tanvald boli na úpravu a následnú prevádzku vybrané stroje M 240.0109 a 0110, a pre slovenský Tisovec zas stroje M 240.0118 a 0119. V rámci úprav išlo hlavne o nadvihnutie skrine o 30 mm a s ním súvisiace preloženie nárazníkov do pôvodnej výšky nad temänom koľajnice a doplnenie elektromagnetickej koľajnicovej brzdy, nakoľko z výroby ju malo namontovanú iba prvých 90 kusov (M 240.001-090) a tieto vybrané stroje ňou už teda nedisponovali. A keďže koľajnicové brzdy v tom čase už Vagónka Studénka nevyrábala, bolo rozhodnuté premontovať ich zo starších strojov, ktoré sa práve nachádzali v Studénke na záručných opravách – konkrétne pre 0118 a 0119 poslúžili ako darcovia orgánov teplanské 036 a 037.

Okrem toho mala byť na ozubniciach použitá aj zvláštna technológia jazdy, ako napr. dynamické brzdenie – spaľovací motor sa otáča v opačnom smere než výstup z prevodovky, preto pred veľkým spádom mal rušňovodič s motorovým vozňom zastaviť a prestaviť smer jazdy.

820.071 stúpa ozubnicovým úsekom z Pohronskej Polhory na Zbojskú 27. augusta 1995. Snímka autor.

Spomenuté motorové vozne M 240.0118 a 0119 boli teda ako nové, priamo od výrobcu, dodané už s uvedenými úpravami. Pri čísle 0119 síce niektoré zdroje uvádzajú dodanie /dočasné/ do Popradu - ak sa tak stalo, boli dôvodom jej skúšky na podobne sklonovo náročnej trati do Tatranskej Lomnice?

Na rozdiel od Kořenova má ale tisovecká zubačka o niečo priaznivejšie parametre. Preto po odskúšaní dynamického brzdenia bolo zistené, že táto technológia jazdy nie je v našich podmienkach potrebná. Podobne sa po niekoľkých rokoch rozhodlo o nepotrebosti koľajnicových bŕzd, ktoré boli do roku 1970 demontované zo všetkých slovenských M 240.0, vrátane tých „ozubnicových“ a taktiež nepotrebnosti vyvýšenej skrine. Na trať Pohronská Polhora – Tisovec mali týmto rozhodnutím povolený prístup všetky sériové M 240.0.

K vyššie spomenutým slovenským depám je potrebné pripočítať aj Vrútky, ktoré svoju jedinú M 240.039 obržali vo februári 1964, avšak nie priamo z výroby, ale redislokáciou z Valašského Meziříčí. Podobne do depa Žilina prichádza vo februári 1965 motorový vozeň M 240.011 z Olomouca, ktorý sa všal príliš dlho neohrial, nakoľko už v júli 1967 sa vracia späť, odkiaľ prišiel - do Olomouca. Aj vo Vrútkach išlo len o krátku epizódku, keďže tamojšia 039 slúžila viac-menej iba ako záloha za M 262.0 a v júli 1969 bola presunutá do Trenčianskej Teplej, kde sa zaradila medzi početnú skupinu svojich súkmeňovcov.

Prvým zrušeným na Slovensku, ako sme už spomenuli, je M 240.0120. Dňa 12. mája 1970 sa stal aktérom tragickej zrážky vlakov medzi stanicami Trenčín a Trenčianska Teplá (čelná zrážka s M 262.0194), ktorá znamenala koniec pre obe vozidlá. Dátum zrušenia stodvadsiatky je 3. 12. 1970.

Dňa 14. júla 1972 medzi žst Beluša a Púchov na zastávke Dolné Kočkovce, kde prebiehala obnova nástupišťa betónovými kvádrami, tieto boli uložené tak, že zasahovali do prechodového prierezu. Prechádzajúci vlak 844 tieto kvádre zachytil a došlo k neschopnosti dvoch motorových vozňov M 240.0 z PRD Trenčianska Teplá.“ (Noviny Železničiar 1972 / 31 / str. 5)

V priebehu 1970-tych rokoch dochádza len k minimálnym zmenám v dislokácii a nasadení M 240.0. Viaceré leopoldovské, resp. teplanské v tejto dekáde odchádzajú do Spišskej Novej Vsi (036, 049, 070, 082, 092, 0101, 0103), kde sa uplatnili jednak na lokálkach do Levoče a Sp. Podhradia, ale súčasne aj v Margecanoch, na výkonoch smerom na Červenú Skalu.

„Na 'zlepšovák' v označovaní prišli pracovníci-rušňovodiči z pobočného rušňového depa Trenčianska Teplá, kde zákaz vstupu na stanovište motorvodiča je na dverách motora M 240.0093 zapísaný takto: '13. KOMNATA – NEVSTUPOVAŤ', a pod týmto nakreslený farebne pes Punťo ... Nebudeme mať zanedlho na vozidlách aj krokodíla, tu hada, tam leva, príp. aj automat ako na kolotoči alebo v zábavnej strelnici?“ (Noviny Železničiar 1974 / 3 / str. 6)

M 240.049 v Trenčianskej Teplej v polovici 1970-tych rokov. Snímka Emil Bajza.

Zvyšné M 240.0 ostávajú na západe Slovenska až do roku 1982, kedy boli vplyvom elektrifikácie trate Kúty – Trnava a následného prebytku motorových vozňov kompletne nahradené radom M 286.0. Nepotrebné singrovky sa tak porúčajú do iných slovenských diep. Tešia sa im najmä v Tisovci (0039, 0093, 0094, 0102, 0117), ale opäť aj v Spišskej Novej Vsi / Poprade (0047, 0048, 0069). "Posledný mohykán", M 240.0037, bol podľa dostupných údajov presunutý z Lepoldova do Spišskej Novej Vsi až v júni 1984, čím sa kapitola tohto radu na západe Slovenska uzavrela.

Uvedený rok, 1984, je zároveň rokom, kedy prichádza na naše územie menšia posila z českých krajov. Od februára do septembra totiž prichádzajú z Letohradu do Spišskej Novej Vsi / Popradu M 240.0042, 0054, 0065 a 0086, a z Kralup nad Vltavou do Tisovca 0108. Kmeňové zvolenské depo po výdatnom posilnení na začiatku 1980-tych rokov nasadzovalo tisovecké a breznianske stroje už aj na vybrané výkony do Banskej Bystrice, Červenej Skaly a na juhu až do Fiľakova.

Stavy slovenských strojov sa naopak znížili po požiari margecianskej M 240.0049 dňa 31. 10. 1983 pri zastávke Stratená (zrušený k 13. 12. 1983).

O ďalších osudoch našich M 240.0 (820), sklonku ich prevádzky a vyraďovaní, si prečítate v 2. dieli.

Titulná snímka autor.

Použitá literatúra:

- životopisy M 240.0, Podbrdská železnice, 1998

- Motorové vozy M 240.0, Lokálka Group, 2006

- noviny Železničiar

- spisový materiál Správy Východnej dráhy

- internet