Koniec parnej múzejnej prevádzky na trati Achern - Ottenhöfen

Išiel som s nim do Karlsruhe, kde som prerušil cestu, aby som sa trochu pozrel na fascinujúci systém prímestských električiek, ktoré v meste idú ako normálna električka a za mestom jazdia na železničnej trati až 90-kilometrovou rýchlosťou.

Električka vľavo práve prichádza zo železničnej trati, zatiaľ čo ta vpravo je odstavená.
Na cedule je upozornenie, že električky majú byť odstavené tak, aby medzi nárazníkmi
bola najmenšia medzera

Ďalej som išiel poschodovým regionálnym expresom do Achernu, kde som si najprv pozrel mestečko a potom som išiel podľa trati až do Oberachernu.

Výpravná budova stanice Oberachern

Na ceste som trhal čerstvé čerešne zo stromov, čo tam vo veľkom množstve rastú. Potom som sa vrátil motorovým vozňom do Achernu, kde som trochu fotil prevádzku na hlavnej trati a potom som išiel „Stadlerom“ do Ottenhöfenu.

Stanica Achern, vľavo „Stadler“ do Ottenhöfenu, vpravo poschodový expres do Karlsruhe

Predpokladal som správne, že na prvý vlak z Achernu bude veľký nával, preto som radšej išiel vlakom o 9:50 hod.

Parný rušeň obchádzajúci súpravu v stanici Achern

Naspäť sme mali isť o 10:45 hod., lenže prišlo toľko cestujúcich, že od príchodu vlaku v 10:15 hod. až do 11:08 hod. predávali cestovné lístky a vyrazili s meškaním. Pretože som už filmoval na ceste tam, kúpil som si v reštauračnom vozni kávu a koláč a vychutnával som cestu naspäť u stolu s výhľadom na peknú krajinu. Pretože odtiaľ Francúzsko nie je veľmi ďaleko, boli tam veľa Francúzov, aj vo vlaku, aj tých, čo z aut fotili vlak. 

Tu sme prišli do cieľu našej cesty v Ottenhöfenu

Pretože až do odchodu bolo ešte dosť času, putoval som po prírode, kde si človek mohol
pripadať ako v Slovenskom raji

Stretol som aj Edelfrauengrab (hrob šľachtičnej), ku ktorému sa vzťahuje povesť, že raz manželka miestneho panovníka písala dva listy, jeden manželovi a druhý spriatelenému rytierovi. Bohužiaľ posol listy vymenil, a tak sa ten panovník domnieval, že manželka mu je neverná, nechal byť vojnu vojnou, okamžite sa vrátil domov a prikázal manželku sťať. Až po mesiacu prišiel na to, že nekonal oprávnené, činil pokánie a založil kláštor.

Naspäť som išiel cez kopec, kde sa poskytol nádherný pohľad na krajinu Čierneho lesa

Do Achernu som išiel motorovým vozňom, aby som mohol do Karlsruhe ísť električkou a pritom pozerať vodičke cez rameno.

Pohľad na trať, na ktorej by neznalý človek električku nečakal

Majú tam dokonca ešte mechaniky

Inač je to úžasné, ako ta električka premáva 90-kilometrovou rýchlosťou po železnici.

Železničné vozidlá v stanici Hof

Z Karlsruhe som sa potom vrátil do Drážďan cez Stuttgart, Nürberg, Hof, Plauen a Chemnitz. Ako záverečný bonus pridávam video z cesty parným vlakom:

Odkazy:

1. Achertalbahn – Wikipedia
2. SWEG - Südwestdeutsche Verkehrs-Aktiengesellschaft
3. Albtal-Verkehrs-Gesellschaft – Wikipedia
4. Vlakotramvaj – Wikipedie
5. Modelleisenbahner

Úvodná snímka: Výhľad z okna parného vlaku