Sodawerk Staßfurt a jeho mašinky

9.8.2013 8:00 Helmut Böhme

Na obľúbenom železničnom webe Drehscheibe Online ma na jar roku 2010 zaujala možnosť 18. apríla navštíviť závod na spracovanie sódy v meste Staßfurt. Pretože som nechcel zaplatiť úžernícku cenu Nemeckej dráhy za diaľkovú dopravu, cestoval som na Sachsen-Ticket single za 21,- €, ktorý platí okrem môjho domáceho Saska aj v Sasku-Anhaltsku, kde leží vtedajší ciel mojej cesty (a navyše aj v Durínsku).

S využitím spojov regionálnej dopravy bolo cestovanie síce zdĺhavejšie a vďaka niekoľkým prestupom aj komplikovanejšie, ale svojím spôsobom pre fanúšika železničnej dopravy aj zaujímavejšie. Nakoniec to ukazuje aj detail spojenia, ako som si ho vyhľadal na portáli nemeckého národného železničného dopravcu:

Spojenie Dresden-Neustadt - Staßfurt; zdroj: reiseauskunft.bahn.de

Navyše som pri niektorých prestupoch mohol aj čosi fotograficky zaznamenať - napríklad na hlavnej stanici v Lipsku ...

Vľavo zrýchlený vlak DB do Chemnitz, vpravo spoj S-Bahn spoločnosti MEG do Wurzenu
© Helmut Böhme

... alebo v Ascherslebenu.

Vľavo môj prípoj do Staßfurtu, vpravo vlak do Hannoveru © Helmut Böhme

V cieľovej stanici môjho putovania som však nič zaujímavé, teda aspoň pokiaľ sa týka vozidiel, po príchode nenašiel. Tak som sa venoval aspoň infraštruktúre, s možno trochu nostalgickým nádychom.

Stanica Staßfurt zíva prázdnotou © Helmut Böhme

Niekdajšia vlečka teraz vedie do nikam © Helmut Böhme

Zo stanice bol treba trochu dlhší peší presun cez stred mesta Staßfurt s riekou Bode, čo som s pomocou Google maps bez problémov zvládol. Cestou som si zadovážil aj zopár snímok tentoraz neželezničného charakteru.

Centrum mesta s mostom cez rieku Bode © Helmut Böhme

Vodáreň tohto typu sa v časoch NDR vyrábala ako model © Helmut Böhme

Nakoniec som v poriadku dorazil k bráne podniku s vyše stotridsaťročnou históriou, ktorý dnes nesie názov Sodawerk Staßfurt GmbH & Co. KG. U vrátnice nás uvítal šéf vlečkového prevádzky, inkasoval od každého účastníka exkurzie 20,- € a veľmi ochotne nám všetko poukazoval.

Vstup do areálu fabriky na sódu © Helmut Böhme

Začali sme u parných akumulačných rušňov, ktoré sú známe aj z chemických podnikov v Českej republike a posledné dva v NDR vyrobené stroje tohto typu boli dodané v roku 1988 ústeckej spoločnosti SETUZA, kde chodia dodnes pod radovým označením 998.2. Vo Staßfurte sa zachovali tri.

Akumulačné rušne FLC č. 2, 3 a 4 © Helmut Böhme

Dozvedeli sme sa, že do prevádzky tieto zaujímavé lokomotívy už zasahujú minimálne, ale pre nás premávali - až na č. 3, ktorá bola v tom čase neschopná. Okrem parných akumulačných rušňov sa nám predviedla ešte motorová lokomotíva typu V 60 D a videli sme aj neschopný stroj V 22 B LOB 262264 z roku 1970.

Aj keď to bolo všetko zaujímavé, fanúšikovia úzkorozchodných železníc netrpezlivo čakali na to, že konečne pôjdeme hore, kde majú unikátnu elektrickú polnú dráhu s rozchodom 600 mm, ktorá v 20-minútovom takte priváža vápno z Förderstedtu do Staßfurtu.