Krížom-krážom železničným rajom (1. časť)

24.9.2013 8:00 Juraj Földes

Krížom-krážom železničným rajom (1. časť)

Začalo to mailovou ponukou 6-dňového vlakového zájazdu jednej českej cestovky niekedy v novembri 2012. Už pred rokmi som zbadal ponuku vlakového zájazdu v katalógu nemeckej cestovky, ale v dvojčlennej rodinnej rade uspela po dôkladnom zvážení až druhá ponuka s českým sprievodcom.

Po výbere varianty Luzern- Gotthardský tunel- Glacier a Bernina expres s názvom, ktorý som použil do titulku a septembrového termínu ostalo už len naplánovať príjazd do centrálneho Švajčiarska a prípadný doplnkový program.

 

Rozhodli sme sa pre cestu autom, ktoré potom parkovalo 5 nocí na centrálnom parkovisku v Brunnene pri Vierwaldstättskom jazere. Táto prvá časť popisuje zážitky z 5-dňového putovania cez juh Nemecka a Zürich do Brunnenu, do začiatku plánovaného programu s postrehmi hlavne k téme koľajovej MHD. V pokračovaní budú nasledovať popisy a najmä obrázky z ciest švajčiarskymi železnicami, ale aj loďou, poštovým autobusom a MHD. Predpokladom k tomu bol tzv. Swiss Saver Pass, platný na všetky menované druhy verejnej dopravy na 8 dní, kúpený v rámci zájazdu v cene 668,- CHF, pre 2 osoby.

‎V stredu, 21.8. sme cez Rakúsko a Mníchov prešli prevažne diaľnicami zhruba 500 km do Augsburgu, kde sme po telefonáte z parkoviska na diaľnici boli ubytovaní blízko centra. Pred zotmením sme stihli pešo pozrieť stred tretieho najväčšieho mesta v Bavorsku (asi 260 tis. obyv.). Už pri ceste k hotelu sme absolvovali samé obchádzky v centre, ktoré súviseli s veľkorysou rekonštrukciou pešej zóny a 1000 mm električkových tratí, začatou asi v r. 2011.

Augsburg (Bavorsko): stavenisko terminálu MHD na Königsplatzi, 21.8.2013 
Augsburg (Bavorsko): stavenisko terminálu MHD na Königsplatzi, 21.8.2013

Dôležité prestupné uzly električiek - Königsplatz ale aj Viktoriastrasse pred hlavnou stanicou boli obsluhované len okrajovo autobusmi označenými ako B3, resp. B1 a oproti očakávaniu premávali v centre namiesto 6 električkových liniek len dve - označené ako č. 13 a 64- zrejme ako kombinácia liniek 1+ 3 a 4+ 6. Aj linka č. 2 bola v auguste nahradená busmi „B2“. Ústredné námestie pešej zóny, Rathausplatz, bolo tiež z časti staveniskom, premávala tu len v krátkych intervaloch električka č. 13 a NAD B2. V uliciach sme videli výlučne len 7-článkové jednosmerné Combiná - podľa domovskej stránky mesta by mal byť park necelej stovky električiek kompletne nízkopodlažný.

Augsburg: Rathausplatz, Combino L13, ev.č. 860, 21.8.2013 
Augsburg: Rathausplatz, Combino L13, ev.č. 860, 21.8.2013

Napriek všednému dňu v príjemnom slnečnom počasí mesto intenzívne žilo, letné terasy pred mnohými domami boli využité. Pri starobylom dóme, ktorý podobne, ako kostol sv. Ulricha bol ešte pred 7-mou večer otvorený je na námestí lapidárium s nálezmi z rímskych čias. Napriek početnej štatistickej prevahe katolíkov je mesto význačné pre evanjelikov prvým vyznaním viery. Oproti ostatným obyvateľom Nemecka majú Augsburgčania najviac voľných dní v roku - od r. 1650 oslavujú, podľa Wikipedie, 8.augusta augsburgský mier v náväznosti na ukončenie 30-ročnej vojny a konca útlaku protestantov. Kostol sv. Ulricha je vlastne dvojicou kostolov - jedna časť, obrátená k mestu - patrí evanjelikom, druhá katolíkom.

Augsburg: Maximilianstrasse, kostol St. Ulrich, Combina na L13+ 64, 21.8.2013 
Augsburg: Maximilianstrasse, kostol St. Ulrich, Combina na L13+ 64, 21.8.2013

Počas súmraku sme stihli ešte pri stanici niečo zjesť a okolo rozkopaných ulíc sa odobrať do hotela, na ďalší deň nás čakal ešte bohatý program. Na recepcii sme sa dozvedeli, že rozkopávky budú trvať z väčšej časti len do konca roka a o dva roky sa nám už oplatí určite sa vrátiť.

Vo štvrtok sme už mali cez internet vopred zaistené ubytovanie na 2 noci pri Hausachu (Kinzingtal), v Čiernom lese. Cestou sme sa držali viac-menej toku Dunaja, smerom k prameňu.

Prvú zastávku sme si urobili v neďalekom Ulme, kde sme po prehliadnutí zákazu vjazdu do mesta bez zelenej „ekologickej“ nálepky zaparkovali v garáži. Stred Mníchova sme kvôli týmto zákazom zoširoka obišli, ale v Ulme sme s takýmto zákazom nepočítali. Do obeda sme stihli pozrieť okolie dunajského ramena a stred mesta, ktorému dominuje gotický Dóm.

Aj v univerzitnom meste Ulme (asi 120 tis. obyv.) vládol čulý stavebný ruch, možno len o málo menší, ako v Augsburgu. Pred hlavnou stanicou sme videli premávať podobné električky Combino integrovanej dopravy „DING“ na metrovom rozchode, ako v Augsburgu. Pri prezeraní domovskej stránky mesta som zistil, že momentálne tu funguje jedna linka električiek a vlastnia 10 súprav (NGT 6 UL) z r. 2003- 2009.

Ulm: hlavná stanica, Friedrich-Ebert-Strasse, Combino L1, 22.8.2013 
Ulm: hlavná stanica, Friedrich-Ebert-Strasse, Combino L1, 22.8.2013

Druhá linka v dížke 10,5 km sa má začať stavať po vydaní posledného stavebného povolenia koncom r. 2013 a spustenie premávky na prvom úseku plánujú do r. 2016.

Naše putovanie pokračovalo romantickým krajom prírodného parku Horný Dunaj po udržiavaných a zväčša kvalitných cestách nižších tried do Čierneho lesa - Schwarzwald, do mestečka Hausach v Kinzingtale. Výber cieľa bol ovplyvnený stálou výstavou „najväčšej modelovej železnice podľa skutočnej predlohy v Európe“ na 400 m2 v M= 1:87, ako to tvrdí reklama. Majú tu okrem pondelkov otvorené denne od 10,00 po celý rok.

Hausach: stanica 1:87, 23.8.2013 
Hausach: stanica 1:87, 23.8.2013

V priestore haly, ktorá by zodpovedala rozmerom menšej telocvične, nebyť vnútorných nosných stĺpov, je krajinka z r. 2003 podľa motívov a konkrétnych stavieb a prvkov krajiny Čierneho lesa s dvojkoľajnou hlavnou elektrifikovanou traťou. Stanice podľa skutočných vzorov - Hausach, Hornberg a Triberg - sú zrejme v neskrátenom merítku a umožňujú premávku aj extrémne dlhým súpravám. Táto tu beží digitálne so 40- 50 súpravami plne automaticky pod dozorom senzorov a kamier. Štvrtá - skrytá odstavná a „zriaďovacia“ stanica je pre návštevníkov zviditeľnená za pevným zasklením. Za sklenými vitrínami sú viditeľné aj mnohoposchodové špirály na prekonanie výšky otvoru vstupných dverí, ktoré takto vytvárajú uzáver kruhu.

Podobne, ako pri iných veľkých výstavných expozíciach, aj tu premávajú v jednej časti (hlavne) nákladné autá a autobusy známej nemeckej firmy po magnetickej stope. Dôraz je ale na dianí po koľajach. Každú chvíľu - aspoň z pohľadu návštevníka, ktorý sa veľmi neponáhľa - sa stmieva a zažíhajú svetlá lámp, reflektorov a vnútorného osvetlenia. Nie sú tu atrakcie od výmyslu sveta, ako v miniatúrnom svete divov v Hamburgu, je to v tomto ohľade „seriózny“ model. Osobne by som ale ešte rád niekedy do Hamburgu zašiel - tamojšie Švajčiarsko a letisko poznám len v digitálnej reprodukcii - možno raz po rozšírení o Taliansko.

Oproti výstave v Hausachu cez cestu je stanica, kam sme si pred odjazdom ešte zašli na overenie pravdivosti modelu. Dokonca motoráčik regionálnej trate, odbočujúcej v Hausachu, stál v tej časti stanice, ako sme to videli predtým v malom.

Zbytok dňa sme na kúsok zašli do prevážne ihličnatého (Čierneho) lesa nad Hausachom a trochu relaxovali pred hlavným cieľom dovolenky - Švajčiarskom. Hranicu sme v sobotu prekročili pri Schaffhausene - pasová kontrola sa už nevykonáva, na colnicu bolo treba zájsť len pre ročnú diaľničnú nálepku za 40 CHF. Cestovali sme len na občianske preukazy, ktoré sme tam ani raz nevytiahli.

Po zastávke pri vodopáde Rýna (odbočka Reinfall) sme pokračovali po porovnaní s nemeckými diaľnicami úspornou, ale kvalitnou diaľnicou A4 do Zürichu. Pri miernejšej víkendovej premávke sme bez problémov našli zarezervovaný hotel na opačnom konci mesta. Po zaparkovaní a vybalení sme sa vybrali so Swiss Passom a prímestským autobusom na konečnú električky č. 7 vo Wollishofene. V sobotu bola poobede väčšina obchodov v centre ešte otvorená, naopak v nedeľu je všetko zavreté, výnimka platí len pre niektoré dopravné uzly, ako je hlavná stanica.

Zürich: Paradeplatz, krátka staršia električka L8 smeruje na Hardplatz, 24.8.2013 
Zürich: Paradeplatz, krátka staršia električka L8 smeruje na Hardplatz, 24.8.2013

Už na prvom úseku cesty prímestským autobusom sme na okraji mesta išli bus- pruhom a podľa plynulosti jazdy s fungujúcou preferenciou pre našu L 184/5. Tam už na nás čakala električka č.7, jazdiaca v kratších intervaloch ako bratislavské linky a plynule nás doviezla do výstavného, luxusného centra, na Bahnhofstrasse.

Napriek dobre dostupným informáciam na zastávkach sme dobre využili ešte doma vytlačený plánik liniek - len električky. 262 súprav jazdí na 15-tich linkách, k nosným patrí aj hustá sieť S- Bahnu, ktoré doplňujú trolejbusy a autobusy.

Necelé dva dni sú príliš krátke na seriózne štúdium tunajšej dopravy, preto si dovolím len pár „turistických“ postrehov. Zürich má s Bratislavou porovnateľných asi 366 tisíc obyvateľov, ale región je väčší, má až 1,2 milióna s tendenciou ďalšieho rastu. Bolo to badateľné vysokou frekvenciou ľudí a dopravných prostriedkov v centrálnom uzle hlavovej hlavnej stanice aj cez víkend, ktorá si podľa domovskej stránky regionálnej integrovanej dopravy už aktuálne vyžaduje z kapacitných dôvodov nové investície – okrem iného do ďalšej, druhej podzemnej, priebežnej trate S- Bahnu. Počítajú aj s ďalším rozširovaním električkových tratí s metrovým rozchodom.

Mimochodom tu nie je ani slovom spomenuté prípadné budúce spoločné využitie tratí pre vlaky (S-Bahn) a električky. Pri presunoch medzi pamätihodnosťami, ktoré „treba vidieť“ sme najviac využívali električky, kde vo víkendovej premávke prevažovali stále klasické hranaté vysokopodlažné vozidlá s vysúvacími schodíkmi. Časť starších kĺbových súprav má vložený nízkopodlažný stredný článok. Pribúdajú zastávky so zvýšeným obrubníkom asi do výšky vysúvacieho schodíka. Zastávky električiek v užších uliciach majú stredové ostrovčeky brániace obchádzaniu električiek autami v zastávke. Vo všetkých, nielen v najnovších nízkopodlažných súpravách sú obrazovky s perfektnými informáciami nielen o najbližších zastávkach, ale aj o aktuálnych možnostiach prestupu s časovými údajmi. Všetky nami pozorované súpravy boli jednosmerné, na relatívne krátkom podpovrchovom úseku liniek 7 a 9 (pre - metro?), medzi zastávkami Milchbuck a Schwamendingerplatz, je ľavostranná premávka umožňujúca používanie jediného ostrovného nástupišťa na zastávkach úseku.

Zürich: Schwamendingerplatz- križovatka pred vstupom L7+ 9 do podzemia, 25.8.2013 
Zürich: Schwamendingerplatz- križovatka pred vstupom L7+ 9 do podzemia, 25.8.2013

Neďaleko hlavnej stanice je nástupište pre cestu historickou električkou linky 21, ktorú sme stretli pri ústí Zürišského jazera, ale tu už ďalších cestujúcich nebrala. Dvojičku tejto prvej modernej švajčiarskej električky z r. 1939 sme stretli o dva dni neskôr v múzeu dopravy v Luzerne. Okrem hustej siete koľají v uliciach sa darí aj trolejbusom, ktoré pri súbehu s električkami tiež využívajú stred cesty, s vyznačením bus - pruhu na koľajovom páse. V centre sme videli výlučne nízkopodlažné kĺbové a dvojkĺbové exempláre, krátke vozidlá sa vyskytujú iba v okrajových častiach. Hustá sieť vrchného vedenia umožňuje cez víkend ponúknuť záujemcom aj obhliadku mesta trolejbusom, ktorú sme časovo už nestíhali a vynahradili sme si to cestou zo ZOO dlhšou jazdou na linke č.33, ktorá obchádza širšie centrum po oboch stranách Limmatu. V nedeľný podvečer sme mohli v hustnúcej premávke vychutnávať preferenciou MHD v rozhodujúcich úsekoch a uzloch.

Zürich: Milchbuck- pohodlný prestup z koľajovej dopravy na nekoľajovú L72, 25.8.2013 
Zürich: Milchbuck- pohodlný prestup z koľajovej dopravy na nekoľajovú L72, 25.8.2013

Unavení z dlhého dňa sme sa na záver previezli autobusom za našu zastávku až na stanicu v Adliswile, aby sme sa tým istým autobusom L 184/5 vrátili inou cestou do hotela. Typické predmestie pôsobilo max. 3-4 podlažnou kvalitnou zástavbou v zeleni, čistotou a poriadkom, veľmi príjemným dojmom. Na druhý deň na nás už čakal vopred zaplatený vlakový zájazd, ku ktorému sa dostaneme pri pokračovaní. 

Galéria

Súvisiace odkazy