Spomienky na výstavu lokomotív v roku 1993

Keďže v tom čase malo Rušňové depo Bratislava intenzívnu spoluprácu s depami z Viedne, pri spoločnej prevádzke vozby vlakov medzi Viedňou a Bratislavou, pokladali sme za povinnosť takúto výstavu usporiadať. V prípravnom období sa uskutočnilo veľa rokovaní s rakúskymi partnermi. Neskôr sa ukázalo, že to bolo veľmi dobré rozhodnutie, lebo Rakúska strana nám na výstavu poslala nebývalo veľa exponátov. Podobný prístup mali aj MÁV a ČD, ktorý tiež na výstavu poslali početné výpravy aj so zaujímavými rušňami.

Plagát na výstavu. Archív © Ing. Miloš Slávik

Výstava v depe na točniPrvotný cieľ, ktorý sme si stanovili bol ukázať historické aj súčasné lokomotívy v ich domácom prostredí. Teda v rušňovom depe. Aby mali účastníci akcie z radov odborníkov aj ostatnej verejnosti možnosť uvidieť priestory kde sa lokomotívy ošetrujú, opravujú, alebo len sú deponované medzi prevádzkovými výkonmi. Všetci účastníci by tak mali možnosť zoznámiť sa s priestormi, ktoré bežne nie sú prístupné. Realizovať takúto akciu v rušňovom depe, ktoré zabezpečuje prevádzku a opravy stoviek rušňov si vyžadovalo podrobnú prípravu Do prípravy výstavy a jej organizácie sa postupne zapojili takmer všetci zamestnanci depa. 

Pripomeniem niektoré novinky, ktoré sa na tejto výstave prvý krát u nás použili.

Parný „pantograf“Dopravu na výstavu zabezpečoval tzv. parný pantograf. Jednalo sa o súpravu troch historických vozňov rady Ci, ktorá mala vpredu a vzadu parné rušne. Na jednom konci bol vtedy najstarší prevádzkovaný parný rušeň v Európe rakúsky LICAON a na druhom parný rušeň ŽSR 310. 433. Táto súprava prepravila z piateho nástupišťa hlavnej stanice do depa tisíce návštevníkov. K tomu bol vydaný pamätný cestovný lístok, ktorý zároveň slúžil ako vstupenka na výstavu. Úsmevná bolo pripomienka posádky LICAONu, ktorá sa posťažovala, že už dávno sa počas výstavy tak nenarobili.

Predvádzanie rušňov na točni s odborným komentárom v slovenčine a nemčine Hlavnou udalosťou výstavy bolo predvádzanie rušňov na točni. Toto sa uskutočňovalo vždy dva krát za deň (o 10:00 a 15:00). Podľa dopredu precízne pripraveného programu sa z koľají  od rotundy postupne predvádzalo na točni 30 rušňov parných, motorových aj elektrických. Návštevníci mali možnosť z pripravenej tribúny sledovať každý rušeň samostatne. Predvádzanie bolo doplnené o odborný komentár v slovenčine aj nemčine. Pričom popis exponátov bol aj vo vydanom Katalógu lokomotív. Každé predvádzanie symbolicky zahajoval parný rušeň Albatros 498.106, ktorý je držiteľom rýchlostného  rekordu parných rušňov ČSD. Predvádzanie ukončoval vtedy najrýchlejší rušeň ŽSR, elektrický dvojsystémový rušeň 350.007-1.

Albatros 498.106 (JT). Archív © Ing. Miloš Slávik

Medzi tým sa postupne na točni predviedli tieto hnacie vozidlá: 475.196 (ŽSR), 475.1142 (ČD), 310.23 (ÖBB), 424.287 (MÁV), 204 (MÁV), 375.562 (MÁV),  423.021 (ČD),  101.109 (MÁV), M 131.1063 (ŽSR), 810.064 (ŽSR),  842.004 (ČD), 714.117 (ČD), T 679.019 (ŽSR), 754.071 (ŽSR), 751.025 (ŽSR), 710.001 (ŽSR),  T 211. 0826 (ŽSR), 1080.011 (ÖBB), 210.069 (ŽSR),   199.401 (ŽSR),  E 499.001 (ŽSR),  240.141 (ŽSR),  263.006 (ŽSR),  V 63.146 (MÁV), 362.001 (ŽSR),

Okrem toho mali návštevníci možnosť si prezrieť súpravu vlaku Pressburgerbahn s pôvodným rušňom 1072.01 z roku 1914, parný neprevádzkový rušeň 556.036, motorový rušeň 2143 aj so súpravou trenažéra pre výcvik rušňovodičov. V areály depa,  v tom čase bolo ešte možné uvidieť výstavu železničných modelov, rozpracovanú opravu rušňa 498.104, ako aj ďalšie technické a technologické zariadenia depa    

Paralelná jazda dvoch parných vlakov.V nedeľu 12.9.1993 sa prvý krát na Slovensku uskutočnila paralelná jazda dvoch parných vlakov v úseku Devínska Nová Ves – Bratislava hlavná stanica. Tieto vlaky viezli Rakúsky parný rušeň 310.23 a parný rušeň ŽSR 475.196. Ešte veľa rokov po tejto akcii sa objavovali zábery z tejto jazdy, ktorej dominoval spoločný výjazd z Bratislavských tunelov.

Súbežná jazda 310.23 + 75.196 (JT). Archív © Ing. Miloš Slávik

Nočné fotografovanie rušňov pred točňouNáruživý fotograf  a odborník na súčasné a historické rušne dipl. Ing. Eduard Sassman z Rakúska prišiel s návrhom urobiť večerné fotografovanie rušňov pred rotundou. A tak v sobota večer patrila v depe fotografom, ktorí mali možnosť urobiť veľa zaujímavých záberov. 

375, 556, 475, 498,0 (JT). Archív © Ing. Miloš Slávik

OdozvyHneď v pondelok ráno viaceré denníky na prvých stranách svojich vydaní zverejnili fotografie z tejto výstavy s príslušným komentárom. Uvediem len z  denníka Nový čas: „Všetci si prišli na svoje. Dospeláci a aj deti.“ Rozsiahla reportáž s fotodokumentáciou vyšla v časopise EISSENBAHN-KURIER a aj v ďalších časopisoch. Z výstavy bol vytvorený filmový dokument Svet pary, ktorý odvysielal aj STV, ako aj veľa amatérskych videoprogramov, z ktorých spomeniem aspoň nami vytvorený Valčík lokomotív v Bratislave.

EISENBAHN-KURIER 1-94. Archív © Ing. Miloš Slávik

Záver  
Výstavy sa zúčastnilo viac než desať tisíc návštevníkov (po prvom dni sme museli dať v noci dotlačiť vstupenky), ktorí si odniesli nezabudnuteľné zážitky.
Táto výstava mala neskôr pokračovanie na rôznych miestach Slovenska.

Priložené fotografie a dokumenty sú zoskenované z archívu autora, ktoré dostal od Dipl. Ing. Eduarda Sassmanna (ES) a pána Jána Tichého (JT).