Spomienky na Vychylovku

1.2.2014 8:00 Ondrej Krajňák

V máji pred desiatimi rokmi, v čase, keď sa rodili VLAKY.NET, mi navrhol môj vtedajší kolega a dodnes i kamarát (aspoň si myslím) Ing. Igor Molnár, či s ním nepôjdem na dva dni na Vychylovku. Na Historickej lesnej úvraťovej železnici sa konalo dňa 23. mája 2004 Stretnutie priateľov skanzenu a železničky pri príležitosti 30. výročia položenia základného kameňa a 95. narodenín parnej lokomotívy U 34.901.

Takéto ponuky sa neodmietajú. Na Vychylovke som ešte nebol a lesné úzkokoľajky patria medzi moje obľúbené trate. Preto som dlho nerozmýšľal, vybavil som si doma opušťák na dva dni a v sobotu 22. mája 2004 sme vyrazili za dobrodružstvom. Z Košíc sme cestovali skoro ráno o 5.45 rýchlikom IC 405 Gerlach. V Žiline sme boli o 8.30. Náš rýchlik dorazil do Žiliny načas, takže sme stíhali prípojný vlak R 332 Goral z Bratislavy do Katovíc, s odchodom zo Žiliny o 8.45. O 9.11 sme boli v Čadci. Presunuli sme sa na autobusovú stanicu, odkiaľ nám zakrátko išiel autobus do Novej Bystrice a na Vychylovku.

Vystúpili sme z autobusu na odbočke ku skanzenu a ďalej sme pokračovali už len peši, niečo vyše kilometra, možno aj dva. Mali sme na chrbátoch ťažké batohy, nakoľko sme si niesli okrem stravy na dva dni aj ubytovanie. Teda karimatky a spacie vaky. Ubytovanie sme mali vybavené v starom mlyne na drevenej podlahe. Tešil som sa na tú romantiku. Počasie bolo dosť nevľúdne. Zamračené, každú chvíľu hrozilo, že spŕchne. Dorazili sme tam ale suchí. Po zvítaní sa s kamarátmi, bola krátka porada o popoludňajšom programe. Skupina nadšencov z Moravy doviezla na prívese za osobným autom malú drezinu.

Drezina © Ing. Igor Molnár

Ja som týchto ľudí nepoznal, ale niekto z návštevníkov týchto stránok ich určite bude poznať, tak v komentároch môže spresniť, komu tá drezina patrí a kto sú tí dobrí ľudia. Rozhodlo sa, že sa pôjde drezinou až do sedla Beskyd. Trať medzi stanicou Chmúra a prvou úvraťou bola poškodená povodňami, preto drezinu odviezli autom po lesnej ceste až za poškodené miesto. Tam na priecestí tejto lesnej cesty s traťou drezinu z prívesu zložili a nakoľajili. Asi šiesti sme si nastúpili na toto šikovné vozítko a pomaly sme sa vydali na dobrodružnú cestu úvraťovou železnicou do stanice Beskyd. Pre fanúšika železníc je to neopakovateľný zážitok.

Už len dym parného rušňa chýbal k tejto krásnej atmosfére. Namiesto dymu sme dýchali splodiny benzínového motora našej malej dreziny, ktorá nás spoľahlivo vyviezla do sedla Demänová, kde leží stanica Beskyd. Pokochali sme sa krásnymi výhľadmi. Počasie sa umúdrilo a trochu sa vyjasnilo, takže výhľady boli nádherné. Drezina sa vrátila naspäť bez cestujúcich, nakoľko všetci účastníci tohto výletu sa rozhodli ísť naspäť peši po trati. My dvaja s Igorom sme sa vybrali tiež peši po trati, ale na opačnú stranu, do stanice Tanečník, ktorá leží na Oravskej lesnej železnici.

Trať do Tanečníka © Ing. Igor Molnár

Treba pripomenúť, že vrcholové sedlo Demänová, je hranicou dvoch regiónov. Kysúc a Oravy. Kráčali sme teda po trati a kochali sa pohľadmi po okolitých kopcoch. Trať bola na niektorých miestach zarastená trávou tak, že koľaje takmer nebolo vidno. Na niektorých miestach koľaje aj chýbali. Zišli sme do staničky, urobili niekoľko záberov a po ceste sme sa vrátili na kopec do sedla Demänová. Po ceste sme potom pokračovali aj dole do skanzenu. Sobotné popoludnie sa vydarilo, videli sme tú najkrajšiu časť Kysucko-Oravskej lesnej železnice.

Večer sme sa zišli u vedúceho železničky v jeho kancelárii, ktorá je priamo v depe. Rozprával nám o histórii trate, nejaké zážitky z jej obnovy a hovoril aj o plánoch do budúcna. V kancelárii mal množstvo starých dokumentov zo železnice. Rôzne staré predpisy, plány, vyhlášky, staničné poriadky, oznámenia, no bolo sa na čo dívať. Igor urobil aj niekoľko záberov z týchto vzácnych dokumentov. On už v tom čase fotil na digitálny aparát. Ja som mal ešte klasický aparát s negatívnym filmom. Sedeli sme tam dlho do noci. Ani sa nám nechcelo ísť spať, také to bolo zaujímavé.

Stanica Skanzen s depom © Ing. Igor Molnár

No, ale noc má svoju moc, ako sa vraví, tak sme nakoniec museli s debatou skončiť a pobrať sa do nášho ubytovacieho zariadenia v starom mlyne. Na drevenej dlážke sme si ustlali vlastné karimatky, vliezli do spacákov a po krásnom dni, plnom nezabudnuteľných zážitkov, sme všetci sladko zaspali. V nedeľu ráno nás prebudilo krásne slniečko, ktorého teplé lúče presvitali do našej miestnosti cez malé okná. Rýchlo sme sa obriadili, niečo pojedli a pobrali sme sa ešte pozrieť si skanzen. Je tam niekoľko starých chalúp, ktoré sem priviezli z rôznych častí Oravy a Kysúc.

V pokladni stanice Skanzen sa okrem cestovných lístkov predávajú aj vstupenky do Skanzenu. V rýchlosti sme si to prebehli, niečo zdokumentovali a prichystali sa na odchod. My dvaja s Igorom sme mali v pláne už predpoludním odísť domov. Ostatní účastníci tam ostávali dlhšie. Tak sme v rýchlosti urobili ešte niekoľko zaujímavých záberov na krásne vyblýskaný jubilujúci parný rušeň U 34.901, ktorý sa pripravoval na slávnostné jazdy. Už aj začali prichádzať prví návštevníci, keď my sme museli odísť. Rušňovodič bol taký ochotný, že nás odviezol do stanice Kubátkovia, aby sme stihli autobus o 10.18 do Čadce.

Parný oslávenec U 34.901 tlačil pred sebou otvorený letný vagón, v ktorom sme sa viezli len my dvaja. V stanici Kubátkovia sme vystúpili, poďakovali sa za zvezenie, rozlúčili sme sa a pokračovali na autobusovú zastávku. Autobusom sme sa odviezli do Čadce, odkiaľ sme mali o 11.42 vlak Zr 335 z Krakova do Žiliny. Tvorila ho poľská elektrická jednotka ED72-014r. V Čadci som si stihol vyfotiť aj český pantograf 460 023-5, ktorý smeroval do Česka, zrejme do Ostravy. My sme dorazili do Žiliny načas, o 12.22, takže sme pohodlne stíhali aj rýchlik R 605 Dargov, ktorý odchádzal zo Žiliny o 12.40.

Ešte som si pri prestupovaní a čakaní na rýchlik stihol vyfotiť aj rušeň 363.133-0 na nejakom osobnom vlaku a spojené motorové jednotky 840 002-0 a 840 005-3. Vtedy to boli pre mňa novinky. O 15.50 sme dorazili do Košíc. Spokojní, síce unavení, ale plní krásnych zážitkov z tohto nevšedného výletu. Okrem nich sme si domov doviezli aj (ja iba klasickému fotografovaniu primerané) množstvo snímok, ktoré si môžete prezrieť v pripojenej galérii. Ing. Igor Molnár už bol vybavený prístrojom digitálnym, ktorým nakrútil aj video - jeho spracovania som sa pre túto príležitosť ujal ja:

Odkazy:

Upravil a doplnil PhDr. Zbyněk Zlinský

Spomienky na Vychylovku

Galéria

Diskusia

Aktuálne diskusie

Novinky a reportáže

Užitočné odkazy

Tlačové správy