Nedokončené modely Petra Daňka

20.2.2014 8:00 Jozef Daňko

Nedokončené modely Petra Daňka

Tento článok je do značnej miery neštandardný, o čom svedčí už aj jeho názov. Veď predsa ak sa píše o modeloch, tak buď o dokončených, alebo ak už nedokončené, tak sa o nich píše v zmysle návodu na stavbu. Prečo teda písať o modeloch, ktoré nie sú dokončené a tvorca ich už nikdy nedokončí? Dôvod je jednoduchý, no veľmi smutný – pred rokom, 19.2.2013 nečakane zomrel.

 

 

 

 

Tvorcom týchto modelov je otec autora článku, Peter Daňko. O železnicu sa zaujímal od detstva, s modelárstvom však začal omnoho neskôr. Jeho prvé pokusy boli vo veľkosti H0, no boli to skutočne len pokusy, ako napríklad bočnice na osobný vozeň, ktoré neboli ani zlepené. K H0 sa už nevrátil, keďže naň táto veľkosť bola príliš malá a jeho lákali najmä detaily, aké by v H0 urobiť nedokázal. Kedy tieto pokusy robil mi nie je známe, no mohlo to byť začiatkom 90. rokov.

K tvorbe modelov sa vrátil niekedy okolo roku 2000. Najskôr to mali byť len drevené hračky pre môjho vtedy malého brata , no už počas tvorby prvej to nechal tak a pustil sa do modelov. Hračky ho jednoducho nelákali. Veľkosť si už zvolil väčšiu – 0, teda mierku 1 : 45. Prvým modelom bola parná lokomotíva 404.208. Vybral si ju preto, lebo nemala lúčové nápravy, ktoré vtedy ešte nevedel vytvoriť. Tento model takmer dokončil, chýba už len dokončenie interiéru búdky. Počas jej stavby začal tvoriť aj niekoľko ďalších modelov v tejto mierke. Tvoril vždy viacero modelov, pretože keď narazil na problém ktorý nevedel vyriešiť, tak pracoval na iných modeloch až kým neprišiel na to, ako si s daným problémom poradí.


Detail rušňa 414.208 vo veľkosti 0 © Jozef Daňko

Rôznych ťažkostí pri tvorbe modelov bolo mnoho. To pozná zaiste každý modelár. Peter Daňko to však mal skomplikované tým, že s inými modelármi nebol v kontakte (internet sme pri jeho modelárskych začiatkoch nemali a o modelároch v blízkosti nevedel), takže na všetko bol sám a zároveň tvoril modely dosť neštandardným spôsobom. Ako robotník so štyrmi, neskôr piatimi deťmi si nemohol dovoliť do modelárstva investovať veľké peniaze a tak využíval najlacnejšie možné materiály.

Základ tvorilo drevo – bol vyučený stolár, k drevu mal vzťah a aj s ním vedel pracovať. Používal zrejme výhradne drevo javorové. Parnú lokomotívu tvoril tak, že najskôr vysústružil (on však tomu hovoril, že „vytočil“) kotol. Na búdku a rám si pripravil materiál taktiež svojpomocne. Napílil si pásy z dreva v hrúbke okolo 1 milimeter (hrúbka sa samozrejme menila podľa predlohy) a s nimi pracoval podobne, ako iný modelári s papierom. Výhodou bolo, že takýto materiál bol na rozdiel od papiera pevnejší. Používal samozrejme aj iné materiály, ale to už len ako doplnkové – papier a drôt.

Popri železničnom modelárstve sa venoval aj lodiam, no to v omnoho menšej miere. Dokončená bola len povojnová korveta z Talianska Pietro di Cristofaro. Ďalšie lode môžte vidieť v galérii. Pri tvorbe lodí mal rád najmä to, že nemajú preňho tú najproblematickejšiu časť koľajových vozidiel – nápravy. Tie ho stáli mnoho trpezlivosti. Robil ich totiž z dreva, no zároveň mali byť aj funkčné. To bolo predovšetkým pri parných lokomotívach nesmierne problematické.


Osobný vozeň tretej triedy, ktorý bol určený k 310.5 vo veľkosti 0 © Jozef Daňko

Veľkosť 0 ho však postupne prestávala baviť. Stále mu to prišlo príliš malé na to, aby k tomu urobil poriadne detaily. Preto sa rozhodol s nulkou prestať a začal tvoriť v mierke 1 : 32, teda vo veľkosti 1. Zároveň zmenil materiály. Obruče náprav začal sústružiť z hliníka a na bočnice používal sololit. Ako je možné vidieť v galérii, najviac pozornosti tu venoval nákladnému vozňu radu Z a rosničke – lokomotíve T 334.0 (dnešný rad 710). Popri nich to bola ešte T 478.1 (dnes 751) a 434.2.

Tento typ sa mu veľmi páčil. Nevedel sa dočkať opravy slovenskej lokomotívy tohto radu. Tešil sa však aj z toho, že sa začala oprava slovenského mikáda a dúfal, že sa začne pracovať aj na litovke. Voľného času však mal mimo zimy pomerne málo a venoval ho aj iným koníčkom, a tak tvorba šla často veľmi pomaly. Spomaľovali ju aj trasúce sa ruky (s čím zápasil počas celej svojej modelárskej tvorby) a slabší zrak. V priebehu roka 2012 už na modeloch nerobil takmer vôbec. Sťažoval sa najmä na to, že dobre nevidí. 19. februára 2013 pre všetkých nečakane zomrel.


T 334.0 vo veľkosti 1 © Jozef Daňko

Jeho modelom hrozí, že zostanú navždy nedokončené. Z celej rodiny sa o železnicu totiž zaujímam iba ja, pričom modelárčine sa nevenujem a v budúcnosti sa zrejme ani nebudem. Bola by však nesmierna škoda, aby otcova námaha vyšla nazmar a tak s výnimkou 404.208, rosničky a korvety veľmi radi tieto modely darujeme modelárovi, ktorý by ich dokončil. Snáď sa niekto nájde.

Na záver by som chcel ešte dodať, že viaceré modely (napríklad 310.5 či 423.0) nie sú celé zlepené, no boli iba poskladané, čo je dôvodom prečo vyzerajú z časti nepresne.

Úvodná snímka: 423.0 vo veľkosti 0 © Jozef Daňko

Galéria