Letná návšteva LÁEV

Moja cesta začala ranným EC 537 Hornád smer Budapest keleti, ktorý ma dopravil priamo do Miškovca. Na mašine zhodou okolností slúžil môj kamarát Peťo, takže ešte na košickej stanici, rovnako aj v stanici Hidasnémeti sme ešte stihli dať kus reči, keďže večer pred cestou mi dal echo, že bude slúžiť na tom spoji. Po výmene mašín, kedy ZSSK 362 013-5 odstúpila a privesili MÁV 431 085 som sa pobral do vlaku, aby ma nenechal v "Hidaši". Po príjazde do Miškolca (už to budem písať takto, ako som zvyknutý) som si v rýchlosti kúpil lístky na MHD (podotknem, že MHD v Miškolci je oproti našej košickej poriadne drahá podľa môjho názoru) a pobral sa na električkovú zastávku pred staničnou budovou. 

Linka číslo 1 obsluhovaná (pravdepodobne) "KT-čkom" z Košíc ma potom priamo odviezla k úzkokoľajnej železničnej stanici (zastávka MHD pri úzkokoľajke má názov LÁEV pre lepšiu orientáciu), kde som vystúpil a zvyšnú hodinku do odchodu prvého vlaku do Garadny som strávil kúpou lístkov, desiatou a skúmaním okolia blízkeho úseku trate. Po nejakých 45 minútach bolo počuť zatrúbenie a zo zákruty sa vynorila súprava s DO2-510. Pozrel som si potom obeh súpravy, nastúpil som do vlaku a čakal na odchod. Po odchode zo stanice Dorottya útca prebehla kontrola cestovných lístkov (je jedno na akom vlaku sa veziete v Maďarsku, všade sú sprievodcovia príjemní) a zvyšok cesty som už mohol stráviť fotením jazdy. 

Zaujímavá bola časť, keď vlak išiel po socialistickej zástavbe sídliska v časti Majláth, alebo pomedzi rodinné domčeky v tej istej časti. Po ústupe mesta sa nám už konečne ukázala miestna príroda. Na to že Maďarsko je hlavne rovinatá krajina, tak na trati LÁEV nájdete stúpania, klesania, mosty, tunely, či viadukt. Ostré zákruty sú perfektná možnosť odfotiť si z konca vlaku celú súpravu (aspoň podľa možností). Keď vlak dojde do stanice/zastávky Lillafured, naskytne sa mu pohľad na krásny kaštieľ, či na priehradu. Pod kaštieľom nájdete aj vodopád (keď si dobre pamätám, tak kamarátka z Miškolca mi vravela že je jeden z najvyšších v Európe), či triangel. Vlak sa pohol a ja som čakal kedy prídeme do stanice Garadna. Tam sa nachádza akési múzeum, ktoré som podrobne neskúmal, keďže som chcel stihnúť vlak, ktorý odchádzal naspäť do mesta skoro hneď po obehnutí súpravy. Cesta dolu kopcom bola pomerne rýchla. Na výhybňach má človek možnosť zažiť aj križovanie súprav. 

Po dojazde do mesta som sa rozhodol ísť do centra mesta pohľadať nejaký podnik s dobrým pivkom, kde by som sa skontaktoval s kamarátmi, aby som sa s nimi mohol stretnúť. V centre mesta som natrafil na trhy starožitností, o ktorých som sa neskôr dozvedel že sa konajú každú sobotu. U predajcov historických mincí som našiel slovenskú menu z obdobia 1993 – 2009, či Kčs z obdobia hneď po menovej reforme, alebo aj tie mladšie. Niekoľko z nich ihneď skončilo v mojej peňaženke. Po niekoľkohodinových pokusoch skontaktovať sa s kamarátmi sa mi to konečne podarilo (keďže mali za sebou noc plnú osláv, ako som sa potom dozvedel) a tak som sa električkou vrátil do časti Diósgyőr, kde som už o pár minút debatoval s prvou časťou partie na byte. Keď došiel aj zvyšok, tak sme sa pobrali do mesta prejsť sa a potom zase na ďalší byt, kde jeden známy tiež niečo oslavoval. Po hodinách plnej zábavy som ich poprosil, aby ma zobrali na železničnú stanicu, keďže som chcel stihnúť vlak do Košíc s odchodom o 20:28 (EC 536 Hornád). Keď sme došli na stanicu, tak som ešte skočil do miestnej samoobsluhy zásobiť sa suvenírmi (BORSODI – kto nevie, tak je to maďarské pivo) a pobral som sa na nástupište. Kamaráti sa tiež pobrali domov, keďže ich ešte stále ťahalo spať. Čas do príchodu vlaku som strávil fotením stanice a hlavne vozidiel, ktoré sa tam akurát pohybovali. Konečne prišiel od Budapešti môj vlak so 431 132 na čele, tak som do neho nastúpil, strčil slúchadlá do uší a pobral sa spať. Do Maďarska chodím veľmi rád a keďže to nemám od Košíc ďaleko, tak nie je problém to využiť. Podľa možností budem pridávať ďalšie reportáže zo zahraničia, ktoré by mohli byť zaujímavé. Som rád, že vďaka mojím kamarátom mám o dôvod viac chodiť do tejto krajiny, ktorá má určite človeku čo ukázať.