Do Maďarska za rekreáciou

No nebol by som to ja, keby som na inak čisto neželezničný pobyt nevymyslel akúsi krkolomnú cestu. A práve o ceste do Hajdúszoboszló a späť bude tento skromný článok.

Cestu začíname v nedeľu večer na bratislavskej hlavnej stanici čakajúc na R 709 Dubeň s priamym lôžkovým vozňom do Košíc. Práve toto spojenie sme si vybrali z viacerých dôvodov – Zemplínom alebo Poľanou trvá cesta pomerne krátko, navyše vďaka niekoľkohodinovému pobytu v Žiline sa lepšie vyspíme. Tiež dôležitý je fakt, že práve tento vlak ponúka v Európe čoraz vzácnejšiu vec – a to kombináciu pohodového posedenia v reštauračnom vozni s následnou relatívne pohodlnou cestou na lôžku. A pritom za ľudové ceny.

Po pristavení súpravy približne 10 minút po pravidelnom odchode vlaku si teda ukladáme veci do oddielu, kam máme zakúpené rezervácie. Máme obavy, či nebude problém s našimi lístkami – cez e-shop ZSSK totiž z mne neznámych dôvodov nie je možné v jednom kroku zakúpiť cestovný lístok na bezplatnú prepravu (CLBP) a rezerváciu. Musíme teda lístky „kupovať“ samostatne, čo je dosť problém – na uvedené spojenie R 709/EN 445 sa samostatný lístok bez rezervácie pochopiteľne vystaviť nedá. Vyriešili sme to teda „zakúpením“ bezplatných cestovných lístkov samostatne na R 709 a samostatne na EN 445. Vo výsledku sme teda so sebou niesli slušný balík papierov: 2x CLBP Bratislava – Žilina, 2x CLBP Žilina – Košice – Slovenské Nové Mesto, 3x lôžko a nakoniec ešte 1x obyčajný Bratislava – Košice, aby sme mohli s priateľkou obsadiť celý oddiel sami.

Pri kontrole cestovných dokladov ale nikto nenamietal, tak sme sa krátko po odchode z Bratislavy odobrali do reštauračného vozňa, kde sme pri výbornej večeri a následnej konverzácii s komunikatívnou čašníčkou posedeli až do Žiliny. Potom už nezostávalo iné, ako odobrať sa naspäť do našej „WLABky“.

Ráno sme sa prebudili už vo vlaku EN 445 Slovakia niekde za Spišskou Novou Vsou, akurát včas na raňajky (káva/čaj a croissant), ktoré Wagon Slovakia od zmeny GVD v decembri 2014 ponúka v cene lôžka Double a Single. Tiež sme si vychutnali pohľad na zasneženú spišskú krajinu.

Os 8823 odchádza zo stanice Slovenské Nové Mesto © Peter Žídek

Po príchode do Košíc sme si akurát stihli kúpiť vodu na ďalšiu cestu a usadiť sa v pantografe radu 460 nasadenom namiesto jednotky 671 na Os 8823 do Čiernej nad Tisou, v ktorom sa povezieme do Slovenského Nového Mesta. Snehu za oknami je stále dosť, avšak za Slancom rapídne mizne. Nám to ale neprekáža – po výstupe v Slovenskom Novom Meste nás totiž čaká polhodinová prechádzka do maďarského Sátoraljaújhely. Tieto dve sídla umelo rozdelila trianonská hranica, takže sa nachádzajú skutočne blízko seba a ponúkajú tak pohodlnú možnosť prechodu slovensko-maďarskej hranice. Takýchto možností je ale na východe bohužiaľ pramálo – bez auta je okrem tohto hraničného prechodu možné „až“ dvakrát denne použiť EC vlak z Košíc...

Zo Sátoraljaújhely pokračujeme autobusom dopravcu Borsod Volán do susedného mesta Sárospatak. Vlak síce na tejto trase premáva v hodinovom takte, avšak odchod o 9:48 by sme nestíhali (Os 8823 má do Slovenského Nového Mesta príchod 9:14), preto autobus o 10:29 príde vhod. Na zastávke Sútoraljaújhely, Hösök tere sme ale už o desiatej, preto na príchod autobusu čakáme v neďalekej typickej dedinskej krčme „presszó“, v ktorom nechýba na stene zavesená mapa Maďarska z roku 1914. Vnútri sa ale nefajčí, tak si objednávame výborné kapučíno a s úsmevom pozorujeme miestnych štamgastov, ktorí už v takúto skorú hodinu majú vypitú nejednu pálinku – alkoholici sú skrátka rovnakí v každej krajine...

Autobus nakoniec prichádza načas, prekvapuje nás nasadenie kĺbového Ikarusu 280 v prímestskej verzii. Každopádne kapacita ďaleko prevyšuje dopyt, na ktorý by v prípade tohto spoja postačil aj mikrobus. Vystupujeme na zastávke Sárospatak, Kazinczy utca, pretože práve tu sa má nachádzať reštaurácia, kde sa máme v pláne naobedovať. Reštauráciu skutočne nachádzame a zároveň sa dozvedáme, že v pondelok majú zatvorené – takúto nepodstatnú informáciu zrejme zabudli zverejniť na svojej internetovej stránke. Nakoniec sme došli pešo do centra a otvorenú reštauráciu bez problémov objavili. Celkovo je vidieť, že kríza v Maďarsku ustupuje: aj v odľahlom Sárospataku sa podľa vyjadrenia miestnych nachádzajú minimálne 3 reštaurácie, pritom pred 5 rokmi bol problém nájsť funkčnú reštauráciu aj v stotisícovom Miskolci...

Vlak S 523 vchádza do stanice Sárospatak © Peter Žídek

Po výdatnom obede pokračujeme na stanicu, odkiaľ nám o 14:04 odchádza vlak S 523 s cieľovou stanicou Budapest Keleti. Vlaky kategórie Sebes (zrýchlený, je náhradou za už takmer nepoužívanú kategóriu Györs - rýchlik) premávajú v dvojhodinovom takte zo Sátoraljaújhely do Budapešti, pričom po Miskolc zastavujú vo všetkých staniciach a zastávkach. Najčastejšie sú radené z vozňov B, resp. Bo (podobné B ZSSK/ČD, ale výrobca je Pafawag Wroclaw). Niektoré vlaky tejto kategórie sú ale zostavené z vozňov prvej triedy preznačených na druhú, prípadne z modernizovaných vozňov radu Bhv vhodných skôr pre regionálnu dopravu. Nám sa ušla súprava poľských „Béčiek“, ktoré však boli v interiéri čisté a udržiavané.

Okrem vlakov kategórie Sebes premávajú na tejto trati v dvojhodinovom takte osobné vlaky, celkovo tu teda máme spomínaný hodinový takt. Zaujímavosťou je, že na zrýchlené vlaky je potrebné zaplatiť rýchlikový príplatok 150 forintov a to aj na úseku, kde zrýchlený vlak zastavuje ako osobný vlak, takže sa každú hodinu strieda príplatkový vlak s nepríplatkovým... My sme to našťastie riešiť nemuseli, keďže sme mali cestovný lístok zakúpený cez internet a vtedy systém automaticky vypočíta všetky príplatky a doplatky.

431 151 obieha súpravu osobného vlaku v stanici Szerencs © Peter Žídek

Z vlaku S 523 vystupujeme presne načas o 14:43 v stanici Szerencs, odkiaľ o polhodinu pokračujeme osobným vlakom 5144, ktorý je tu východzí. Súprava už v stanici stojí, akurát odvesujú rušeň, s ktorým následne obiehajú súpravu. Zároveň prebieha upratovanie súpravy, napriek tomu nás nikto z vozňa nevyhadzuje. Vlak je radený z vozňov Bhv v pôvodnom stave, ako ostatne všetky osobné vlaky v oblasti. Celkovú čistotu a udržiavanosť interiérov tu už berieme za samozrejmosť. O 15:16 sa vlak presne načas dáva do pohybu, a po 59 minútach jazdy rovnako presne zastavujeme aj v dôležitej uzlovej stanici Nyíregyháza, kde vlak končí.

Čaká nás posledný prestup vrámci železnice, konečne na IC 1566 Rózsa, do ktorého máme zakúpenú miestenku do prvej triedy. Koncept IC vlakov vo východnom Maďarsku je zaujímavý – v dvojhodinovom takte obojsmerne premávajú okružné IC na trase Budapest Keleti – Miskolc – Nyíregyháza – Debrecen – Budapest Nyugati. Na úseku Budapešť – Miskolc a Budapešť – Nyíregyháza je takt IC vlakov doplnený do hodinového ďalšími úsekovými IC vlakmi. Z dôvodu rekonštrukcie koridoru na úseku Szolnok – Püspökládány sú však jazdné časy predĺžené o 10, resp. 15 minút. Aby sa nerozbili prestupné väzby okružných IC v Budapešti a na miskolckej vetve, sú tieto dočasne rozdelené v Nyíregyháze. Ak chce cestujúci cestovať napr. na relácii Szerencs – Hajdúszoboszló (presne tak, ako my), má dve možnosti: Ísť IC vlakom v riadnej časovej polohe Szerencs – Nyíregyháza a prestúpiť na Os vlak do Hajdúszoboszló, alebo ísť v Szerencsi o 40 minút skôr na Os vlak a v Nyíregyháze prestúpiť na IC idúce o 10 minút skôr oproti GVD.

Interiér vozňa radu Bpee © Peter Žídek

My sme využili druhú možnosť, pretože vlak IC 1566 Rózsa narozdiel od „normálneho“ IC 566 Rózsa je radený z IC vozňov 3. generácie, ktoré vznikli ako modernizácia prastarých Bhv a BDt, vďaka čomu majú napr. obmedzenú maximálnu rýchlosť na 140 km/h. Interiér je ale zmenený na nepoznanie, prakticky jediné, čo z pôvodných vozňov zostalo, je skriňa, rám a podvozky. Od roku 2011 je vo vozňoch aj bezplatné WIFI pripojenie, ktoré následne MÁV-START inštalovalo do všetkých nových a modernizovaných vozňov a jednotiek.

Celkovo bolo v roku 2008 vyrobených 7 takýchto vozňov 2. triedy (Bpee) a 3 vozne 1. triedy (Apee). Pôvodne malo byť vyrobené podstatne väčšie množstvo vozňov 1. a 2. triedy, ale aj reštauračné vozne a vozne s priestorom pre bicykle a plošinou pre imobilných cestujúcich, ale plány narušila kríza a s ňou spojený katastrofálny stav verejných financií v Maďarsku. S pokračovaním projektu sa už nepočíta, pretože na svete je nový projekt obnovy vozňového parku IC vlakov, o ktorom sa zmienime nižšie.

Po príchode na nástupište, pri ktorom stál spomínaný IC 1566 Rózsa, nastalo mierne sklamanie – vozeň 1. triedy radu Apee radený nebol, náhrada za prvú triedu žiadna, zato za rušňom boli navyše oproti radeniu dva vozne Bp prázdne a uzamknuté... Nakoniec sa žiadna tragédia nekonala a našli sme si miesto v Bpee, dokonca v prázdnej štvorke. Vlakvedúci sa pri kontrole lístkov za nezaradenie vozňa 1. triedy ospravedlňoval, avšak žiadne potvrdenie o jej nevyužití neponúkal. Keďže doplatok predstavoval sumu 320 forintov na osobu (cca 1€), ani sme to neriešili.

Do Hajdúszoboszló sme dorazili včas o 17:10, presne 21 hodín po odchode z Bratislavy. Zostávalo nám už len dostať sa do hotela, ktorý sa nachádza necelé 4 kilometre od stanice v kúpeľnej časti mestečka, kde sa nachádza aj autobusová stanica. To však nebol problém, keďže medzi autobusovou a železničnou stanicou premáva MHD v polhodinovom intervale, samozrejme s cestovným poriadkom prispôsobeným odchodom vlakov. My sme sa zviezli linkou 2 (okrem nej jazdia ešte linky 1 a 1A).

Nasledujúce dva dni sa venujeme výhradne relaxovaniu v kúpeľoch a v hotelovom wellness centre. V našom hoteli dokonca stretávame partiu Slovákov a manželský pár poľskej štátnej príslušnosti.

Autobusová stanica Hajdúszoboszló © Peter Žídek

Čas odchodu z Hajdúszoboszló sme určovali tak, aby sme nemuseli skoro vstávať (veď na cestu sme mali celý deň) a zároveň aby sme sa odviezli najnovším prírastkom do vozňového parku MÁV-START, jedným z dvoch prototypov vozňa radu Bpmz predstavenom v septembri 2014 na veľtrhu Innotrans v Berlíne. Tieto vozne označované aj ako vozne IC+ sú vyrábané postupne od roku 2012 ako novostavby s maximálnou rýchlosťou 200 km/h spĺňajúce podmienky pre nasadenie v medzinárodnej doprave. Celkové náklady projektu sú 1,4 miliardy forintov, z čoho EÚ prispeje sumou 462 miliónov forintov. Z fondov EÚ sa majú hradiť náklady na vývoj vozňov, výrobu prvých dvoch prototypov, schvaľovanie vozňov a investície do zázemia MÁV-START tak, aby bola spoločnosť pripravená na sériovú výrobu. Budú vyrobené veľkopriestorové vozne 2. triedy (Bpmz), veľkopriestorové alebo oddielové vozne prvej triedy s barovým oddielom a vozne 2. triedy pre cestujúcich s obmedzenou schopnosťou pohybu, matky s deťmi a prepravu bicyklov.

V našom prípade to znamenalo odchod o 10:30 linkou 1A z autobusovej stanice (mimochodom, rekonštruovanej z eurofondov), aby sme o 11:11 mohli nastúpiť do vlaku IC 1560 Dália, kde sú obidva prototypy radené. Miestenku sme síce mali do iného vozňa, problémy s tým ale nikto nerobil. Zvezenie skutočne predstavuje to, čo má IC vlak v 21. storočí ponúkať: Pohodlné sedenie s dostatkom miesta pre nohy, samostatná zásuvka pre každé miesto aj kvalitný informačný systém: Okrem LCD displeja sú cestujúci informovaní zdvorilým automatickým hlásením, ktoré okrem maďarčiny ponúka aj nemčinu a angličtinu. Pozitívne sme hodnotili, že súčasťou automatického hlásenia sú aj možnosti na prestup, a to nielen vrámci železnice – cestujúci sa tak dozvie, že na letisko premáva autobusová linka 200E alebo že na Köbánya-Kispest môže prestúpiť na metro M3. Negatívom vozňa sú podľa nás batožinové police na objemnejšiu batožinu v strede vozňa – sú síce pekné po dizajnovej stránke, ale neumožňujú uloženie veľkej batožiny, čím sa stráca ich zmysel. Celkovo však vozne hodnotíme veľmi pozitívne.

Štvorsedadlo vo vozni radu Bpmz © Peter Žídek

Cestou sme mohli pozorovať postupujúcu modernizáciu koridoru, ktorá aktuálne dorazila až do Püspökládány. Z vlaku sme vystúpili o 13:20 v Budapešti na stanici Köbánya-Kispest. Pri ceste z východu na západ Maďarska totiž nie je nutné presúvať sa MHD medzi „hlavnými“ stanicami, ale je možné využiť iba v minulom GVD zavedenú vlakovú linku medzi stanicami Köbánya-Kispest a Kelenföld. Tieto vlaky ďalej premávajú v polhodinovom intervale striedavo smer Tárnok a Székésfehérvár a sú všetky vedené jednotkami Flirt. My sme cestovali vlakom linky S36 o 14:57, čas do odchodu vlaku sme strávili ľahkým obedom v nákupnom centre KöKi Terminál, ktorý je perfektne napojený na stanicu Köbánya-Kispest a spolu s prestupným terminálom MHD a regionálnych autobusov tvorí jeden komplex.

Stanica Köbánya-Kispest © Peter Žídek

Na Kelenfölde sme už len o 15:24 presúpili do Railjetu, kde sme si dopriali cestu v prvej triede. Tam cestujúci ihneď po nástupe dostane bezplatne sladkú tyčinku a noviny, zabezpečená je tiež donáška jedla z reštauračného vozňa až na miesto. Personál reštauračného vozňa je maďarský (budapeštská pobočka Henry am Zug). Na naše prekvapenie boli miesta v prvej triede zaplnené odhadom na 80%, pričom asi polovica tejto klientely vystupovala ešte v Maďarsku.

Do Hegyeshalomu vlak RJ 68 po jeden a pol hodinovej jazde miestami rýchlosťou 160 km/h dorazil o 16:57 s dvojminútovým náskokom napriek asi minútovému pobytu pred vchodovým návestidlom. Nám nezostávalo nič iné, ako polhodinku počkať na osobný vlak 9456 z Győru do Rajky vedený elektrickou jednotkou Talent. Posledné okamihy pobytu v Maďarsku nám vo večernom mraze „spríjemnilo“ 34 minútové meškanie spoja na linke 801 do Bratislavy z dôvodu poruchy vozidla.

Odkazy:

1. Popis IC+ vozňov - anglicky (formát PDF)
2. Popis IC+ vozňov - nemecky (formát PDF)
3. Popis IC+ vozňov - maďarsky (formát PDF)

Titulná snímka: Flirt čaká na čas odchodu v stanici Köbánya-Kispest © Peter Žídek